Samosprávy majú problém s envirofondovou výzvou. Termín je „nereálny” a byrokracia odrádza

Budova obecného úradu v obci Malé Uherce v okrese Partizánske [TASR/Karin Ošvárthová]

Výzva na žiadosti o podporu z Environmentálneho fondu na zatepľovanie verejných budov sa má skončiť 5. februára. Stihnúť ho je podľa niektorých starostov pre pandémiu nereálne. 

Environmentálny fond, ktorý spravuje ministerstvo životného prostredia, vypísal 22. decembra výzvu na žiadosti o podporu na obnovu a zatepľovanie verejných budov. S uzávierkou 5. februára tak mali žiadatelia na prípravu šesť týždňov.

Podľa niektorých starostov je tento termín prinajmenšom šibeničný, iní ho rovno označili za nereálny. Dôvodom je proces prípravy projektu a vysoká administratívna záťaž. Celý proces si okrem samotného vypracovanie vyžaduje aj stavebné povolenie, stanoviská statikov, Štátnej ochrany prírody, spracovanie protipožiarnej ochrany, tepelnotechnický posudok, oslovenie všetkých zainteresovaných strán v rámci stavebného konania a rôzne ďalšie prílohy. Viaceré z nich je potrebné vybaviť na úradoch, ktoré dnes v dôsledku pandémie pracujú v obmedzenom režime. Nepomohol ani čas, kedy ministerstvo výzvu zverejnilo – tesne pred vianočnými sviatkami.

Envirorezort sa pre EURACTIV.sk vyjadril, že eviduje viacero požiadaviek na posunutie pôvodného termínu. Či sa tak stane je otázne. „Je možné, že Environmentálny fond sa rozhodne termín posunúť,” uviedol tlačový odbor ministerstva životného prostredia.

Nereálny termín

Podmienky, ktoré výzva vyžaduje, nie sú v ničom inovatívne ani odlišné od podmienok v predchádzajúcich výzvach. Záujemcovia si musia prejsť rovnakým procesom ako ich predchodcovia. Oproti minulému roku sa výrazne nezmenilo ani obdobie od vyhlásenia výzvy do ukončenia procesu prijímania žiadostí. Toto obdobie sa už niekoľko rokov skracuje. Kým v roku 2015 mali záujemcovia na prípravu takmer tri mesiace, v roku 2019 to už bol len vyše mesiac.

Situáciu však komplikuje pandémia. Pracovníčka mestského úradu menšieho mesta na východnom Slovensku, ktorá si želala zostať v anonymite, pre EURACTIV Slovensko uviedla, že z „absolútneho nezohľadnenia” aktuálneho stavu zostala prekvapená.

Zelené projekty slovenských samospráv (INFOGRAFIKA)

Košický samosprávny kraj, mesto Prešov a Bratislavský samosprávny kraj ukazujú na európskej mape svoje „zelené projekty“.  

„Mnohé úrady robia v úspornom režime, niektoré sú v karanténe. Samozrejme, že obce môžu využiť elektronické podávanie žiadostí o získanie týchto dokumentov – avšak mnohé obce nemajú vytvorené podmienky na tento spôsob komunikácie,” skonštatovala. Viaceré iné ministerstvá a štátne inštitúcie už podľa nej rôzne overiteľné dokumenty vo svojich výzvach nahradili jednoduchým čestným prehlásením. To sa týka napríklad dokladov o splnení úhrady poistného či daní.

„V súčasnom núdzovom stave je pre mnohé obce termín na podanie žiadosti o dotáciu 5.2.2021 absolútne nereálny,” uviedla.

S tým súhlasí aj starosta menšej obce na východnom Slovensku, ktorý si takisto želal zostať v anonymite. Obecný úrad v jeho obci dodnes nie je zateplený. Dokonca na ňom zateká strecha. Výzve ministerstva sa preto potešil.

„Napriek času zverejnenia sme hneď kontaktovali projektantov, poslancov obecného zastupiteľstva, aby sme urobili maximum pre to, aby sme sa do výzvy zapojili,” uviedol. Projektanti podľa jeho slov vo väčšine uviedli, že termín je nereálny. Celý proces totiž v dnešnej situácii zaberie dlhší čas.

„Nevyhovárame sa na Covid, na lockdown, na obmedzenie činnosti úradov a úradníkov, ani na to, že výzva bola vyhlásená tesne pred Vianocami, keď už málokto pracoval. Všetci vieme, v akej dobe teraz musíme pôsobiť. I napriek tomu všetkému čo spomínam je do tohto termínu ťažké spracovať a predložiť všetky potrebné doklady a prílohy,” dodal.

Pre starostu inej malej obce v Banskobystrickom kraji sú podmienky „nesplniteľné”. Výzvy sa preto nezúčastní. „Tešil som sa na ňu (výzvu), pretože v dedine máme viacero budov, ktoré by si zaslúžili opravu. Tieto termíny však nie sme schopní dodržať. Projekt musí niekto napísať, musíme si obehať všetky úrady, získať všetky dokumenty a posudky. Nemáme na to ľudí, ani prostriedky. Neviem si predstaviť, ktoré z menších obcí ich majú” skonštatoval starosta.

Ministerstvo životného prostredia na otázku EURACTIV Slovensko, či a ako podmienky výzvy prispôsobili pandémie odpovedalo len, že „podmienky sa stanovujú a prispôsobujú pre každý rozpočtový rok”.

Problematický môže byť aj termín ukončenia

Samosprávy upozornili aj na ďalšie potenciálne problematické body výzvy. Podľa nemenovaného zdroja môže byť problémom aj termín ukončenia aktivít. Ten je vo výzve určený na 30. november tohto roku. Ukončenie aktivít v praxi znamená, že oprávnené náklady, ktoré podporí envirorezort z Environmentálneho fondu, sa musia realizovať do tohto dátumu. Z podstaty výzvy vyplýva, že zväčša pôjde o stavebné náklady – rekonštrukciu budov a zatepľovanie. V prípade, ak sú náklady vyššie ako 250 tisíc eur, ide o takzvanú nadlimitnú zákazku, čo proces verejného obstarávania predlžuje.

„Ak uvažujeme, že Envirofond je schopný do 30 dní vyhodnotiť žiadosti, tak k prvým schváleniam projektov môže dôjsť niekedy v apríli až máji. Až následne by mal začať proces verejného obstarávania, ktorý trvá pri dobrej konštelácii približne dva mesiace,” uviedol zdroj.

Obce, samozrejme, môžu začať verejné obstarávanie hneď po podaní žiadosti o dotáciu. Takýto scenár je však najmä pre menšie obce bez väčšieho finančného kapitálu problematický, pretože pri podávaní žiadosti musia zabezpečiť aj projektovú dokumentáciu, tepelno-technický posudok. V niektorých prípadoch, akým je napríklad obec v Banskobystrickom kraji, aj vypracovanie samotnej žiadosti. Envirofond navyše neschváli všetky žiadosti, obce preto nemajú istotu, či podporu dostanú. Podľa údajov uvedených vo výzve Environmentálny fond od roku 2016 schválil 22 percent žiadostí.

„Voči týmto obciam je to veľmi nefér,” dodal zdroj.

Boj s byrokraciou?

Zdroje zo samospráv uvádzajú aj niektoré ďalšie problémy, spojené s výzvou Environmentálneho fondu. Jedným z nich je zbytočná byrokracia. Envirofond totiž požaduje do online formulára vloženie viacerých povinných príloh. Zároveň však žiada tiež zaslanie originálov, v niektorých prípadoch, napríklad pri potvrdení o platbe daní, pritom ide o overiteľnú vec.

Súčasná vláda sa pritom vo svojom programovom vyhlásení zaviazala „znižovať neprimeranú byrokratickú záťaž a komplikovanosť pracovných postupov v úradoch,” a to „zavádzaním fungujúcich informačných systémov a odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov”.

Znižovanie emisií: Zamerajme sa na budovy

Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.

Na obnovu a zatepľovanie verejných budov má Environmentálny fond predbežne vyčlenených päť miliónov eur. Envirofond od roku 2016 na tento účel rozdelil viac ako 16 miliónov. Podľa návrhu Dlhodobej stratégie fondu obnovy, ktorú vypracovalo ministerstvo dopravy a výstavby, je envirofond jedným z dvoch hlavných spôsobov financovania obnovy verejných budov. Cieľom obnovy budov je zlepšiť ich energetickú hospodárnosť, čo znamená nižšiu spotreby energií. Druhým pilierom sú eurofondy. V najbližšom čase pravdepodobne pribudne plán obnovy, ktorý takisto ráta s obnovou verejných budov. Stratégiu by vláda mala schváliť v dohľadnej dobe.

Budovy sú kľúčové aj pre klimatické ciele, ku ktorým sa zaviazalo aj Slovensko. Sú totiž zodpovedné za 40 percent spotreby celosvetovej energie. Analytici organizácie Budovy pre budúcnosť v texte publikovanom na EURACTIV Slovensko upozornili, že zvyšovanie energetickej hospodárnosti musí byť významnou súčasťou boja proti klimatickým zmenám.