SaS a Smer-SD sa zhodnú na novom financovaní obnoviteľných zdrojov

Karol Galek a Peter Žiga na predvolebnej diskusii EURACTIV.sk. [EURACTIV.sk/Štefan Bako]

VOĽBY 2020 | Podujatie EURACTIV.sk ukázalo prienik v názoroch Petra Žigu a Karla Galeka na viaczdrojové financovanie zelených energií. Podporu naprieč politickým spektrom získal aj zemný plyn ako prechodné palivo, skepsu vyjadril len Erik Baláž.

Politici koalície aj opozície sa chcú poučiť z minulých chýb pri podpore obnoviteľných zdrojov. „Ja to neobhajujem, malo to byť inak,“ reagoval minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) na podujatí EURACTIV.sk, keď opozičný poslanec Karol Galek (SaS) povedal, že „v roku 2009 rozdali politickí nominanti na SEPS z noci do rána 120 MW na fotovoltaiku“.

Politickí oponenti Žiga a Galek sa na predvolebnej diskusii, ktorú EURACTIV.sk zorganizoval 3. februára, zhodli na potrebe zmeniť financovanie obnoviteľných zdrojov na viaczdrojové. Po novom by zelené energie nemali byť financované len cez ceny elektriny, ale aj zo štátneho rozpočtu a z príjmov z predaja emisných povoleniek.

Erik Baláž (PS/Spolu) na podujatí kritizoval dopad obnoviteľných zdrojov na prírodu. „Máme zlé skúsenosti napríklad s drevnou biomasou alebo malými vodnými elektrárňami. Ale keď sa pravidlá dobre zadefinujú, mali by sme na trh ponúkať stále väčšie množstvo (obnoviteľnej) energie, kde budú producenti súťažiť s (ponúkanou) cenou,“ povedal podpredseda strany Spolu-OD. V kritike ho podporili aj iní opoziční politici.

V diskusii sa kryštalizovali aj názory politikov na zemný plyn. Eduard Heger (OĽaNO) sa v reakcii na analýzu portálu EURACTIV.sk jasne prihlásil k názoru, že plyn je vhodné prechodné palivo. Jeho budúcnosť „jednoznačne“ vidí aj v doprave. K tomuto názoru sa pripojila  Caroline Líšková u KDH, Baláž naopak vyjadril skepsu.

Viaczdrojové financovanie

Na podujatí, ktoré EURACTIV.sk usporiadal s podporou Slovenskej klimatickej iniciatívy a Slovenského plynárenského a naftového zväzu, minister Žiga vyzdvihol nový zákon o obnoviteľných zdrojoch. Ten uľahčuje budovanie menších lokálnych zdrojov, väčšie by mali byť výsledkom aukcií.

„V tomto týždni vyjde aukcia na 30 MW (…) Slnko a vietor s maximálnou výkupnou cenou 84 eur, ostatné obnoviteľné zdroje budú na úrovni približne 106 eur. To sú ceny, ktoré stanovil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Budeme čakať do 30. apríla, aby sa prihlásili jednotliví záujemcovia o svoju dodávku a táto aukcia vygeneruje momentálne najlepšie dostupné ceny na trhu,“ vysvetlil Žiga.

Na Slovensku sú dnes obnoviteľné zdroje podporované prostredníctvom výkupnej ceny. Na tú sa skladajú spotrebitelia – domácnosti aj podniky – v konečnej cene elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Zmluvy na výkupné ceny uzavreté v minulosti budú ešte niekoľko rokov dobiehať.

„Bola by vhodná reštrukturalizácia TPS (…) Chceme ísť na viaczdrojové financovanie. Časť by hradil štátny rozpočet, časť by sa hradila z cien elektrickej energie ako teraz a časť by mohla ísť z predaja povoleniek na CO2,“ povedal minister s tým, že by to viedlo k nižšej cene elektriny.

Vláda vlani schválila národný energetický a klimatický plán z dielne ministerstva hospodárstva, ktorý počíta so zvýšením podielu obnoviteľných zdrojov zo súčasných 12 percent (2018) na 19 percent v roku 2030. Žiga varoval, že „obnoviteľné zdroje niečo stoja a budú stáť.“ Náklady na nový cieľ vyčíslil na 4,3 miliardy eur.

Rozviazanie rúk malým

Nové financovanie obnoviteľných zdrojov – z cien elektriny, štátneho rozpočtu a predaja emisných kvót – presadzuje aj SaS. „Náš program hovorí o českom modeli, ktorý má viaczdrojové financovanie. Časť platia domácnosti a priemysel, časť štát a časť príjmy z predaja emisných povoleniek,“ povedal podpredseda SaS v januárovom rozhovore pre EURACTIV.sk.

Budúcnosť má podľa Galeka lokálny zdroj. „Čo si vyrobím, to si spotrebujem. Odľahčí to aj sieť,“ povedal na podujatí. Odporučil tiež, aby sa Slovensko zameralo na výskum a vývoj nových technológií. „Obnoviteľné zdroje, ako ich poznáme dnes, nie sú tie isté, ako ich budeme poznať napríklad o desať rokov,“ myslí si.

Voľby 2020: Čo chcú strany dosiahnuť v energetike a klíme? (INFOGRAFIKA)

VOĽBY 2020 | Väčšina politických síl chce vyššie tempo obnovy budov a nové nástroje pre boj proti energetickej chudobe.

Líšková sa tiež zastávala malých výrobcov. Stop-stav, ktorý od roku 2014 znemožňoval výrobcom pripájať sa do siete, bol podľa nej „nefér“. Dnes vidí problém v distribučných poplatkoch malých výrobcov zelenej energie.

Členka predsedníctva KDH sa zasadzuje za ich „administratívne odbremenenie“, aby mohli zvyškovú energiu ponúkať do distribučných sietí. Zabúda sa podľa nej aj na fyzické osoby pozitívne naladené k ekologickým riešeniam vo vykurovaní. „Veľkú rezervu máme, čo sa týka solárnych panelov na strechách budov,“ skonštatovala.

Podobne uvažuje aj tieňový minister hospodárstva OĽaNO. „Ľudia, ktorí sa tomu venujú, hovoria: Rozviažte nám ruky, nepotrebujeme od vás peniaze.“ Heger si nemyslí, že posledné zákony im ruky rozviazali. Nazval ich „dymovou clonou“.

Dopad na životné prostredie

Galek z SaS kritizoval dopad obnoviteľných zdrojov na lesy. „Stále sa spaľuje na mnohých lokalitách kvalitné drevo. Prečo stále ideme touto cestou a prečo sa nesústredíme na odpad? Zlepšime kontrolu, najmä na strane ÚRSO, ktoré je veľmi benevolentné.

Baláž takisto súhlasil s rozvojom obnoviteľných zdrojov za podmienky, že budú menej poškodzovať životné prostredie.

Slovenskú opozíciu rozdeľuje názor na jadrovú energiu aj zemný plyn

VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.

Žiga Baláža kritizoval. „Vám, ekologickým zástupcom, prekáža každý typ obnoviteľného zdroja. Vietor má problém s vtákmi. Voda má problém s rybami. Biomasa ničí lesy. Slnko zaberá poľnohospodársku pôdu. Len potom nemôžeme mať na Slovensku žiadny obnoviteľný zdroj a musíme si stanoviť priority,“ vyzval minister.

Baláž poprel, že ochranári sú proti všetkým obnoviteľným zdrojom.

„Nie je jedno, keď sa rúbe starý prirodzený les, a premení sa na palivo, ktoré sa spáli, a vyrobí sa energia. Pri rúbaní toho lesa sa vyrobí viac CO2, ako sa ušetrí. To môžeme rovno páliť naftu. Takisto je to pri mnohých ´akože´ obnoviteľných zdrojoch energie, napríklad vodnej, ktorá viedla k zdevastovaniu celých riek. Externality sú v niektorých prípadoch väčšie ako pri uhlí,“ vysvetlil svoj postoj podpredseda Spolu.

Zemný plyn – prechodné palivo

Heger na podujatí povedal, že hoci OĽaNO chce klásť dôraz na obnoviteľné zdroje, nie je proti zemnému plynu ako prechodnému riešeniu. „Určite by som červenú kartu (pre zemný plyn) stiahol, aby nedošlo k nedorozumeniu,“ povedal v reakcii na analýzu EURACTIV.sk. Tá na základe jeho predchádzajúcich vyjadrení usúdila, že zemný plyn za vhodné palivo nepovažuje.

Do diskusie sa z publika zapojil aj trenčiansky župan a poslanec Národnej rady SR Jaroslav Baška (Smer-SD). Ten pripomenul, že nováckej uhoľnej elektrárni sa bude po útlme uhlia v roku 2023 spaľovať v prechodnom období aj zemný plyn.

Zelenšie budovy? Riešením sú kotlíkové dotácie aj boj s energetickou chudobou

VOĽBY 2020 | Nová vláda by sa mala venovať znižovaniu emisií a energetickej spotreby vo vykurovaní. Slovenskí energetici sa zhodnú aj na potrebe naštartovať dekarbonizáciu plynárenstva.

Žiga potvrdil, že na hornej Nitre „sa hovorí o plyne a zároveň o TAP“ (tuhom alternatívnom palive). Zároveň podotkol, že podiel plynu nie je v energetickom mixe veľký v porovnaní s inými zdrojmi.

„Plyn je určite prechodnou alternatívou k uhliu. Nevieme ho vypnúť zo dňa na deň. Koniec koncov, aj Nemci s ním rátajú ako s prechodným palivom. Aj Nord Stream 2 bol stavaný pre to, aby plyn nahradil uhlie,“ myslí si minister.

Líšková z KDH a Heger z OĽaNO však ohľadom vykurovania pripomenuli, že všetky obce nemajú prístup k zemnému plynu. Predstaviteľ OĽaNO preto zdôraznil, že kotlíková dotácia musí byť navrhnutá tak, aby ju vedeli využiť aj ľudia z neplynofikovaných obcí. „Nemôžu byť diskvalifikovaní ľudia, ktorí nemajú prístup k plynu.“ K dotačnej schéme, ktorej spustenie sa očakáva tento rok, Heger povedal, že musí ísť ruka v ruke so zvyšovaním energetickej efektívnosti budov prostredníctvom zatepľovania či výmeny okien. Inak To „je to opäť vyhadzovanie peňazí von oknom,“ doplnil Galek zo SaS.

CNG a LNG v doprave

Generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu Štefan Šabík na diskusii kritizoval, že „za posledných asi desať rokov Slovenská republika skoro nič neurobila pre využívanie alternatívnych palív CNG (stlačený zemný plyn) a LNG (skvapalnený zemný plyn).“

Minister Žiga prejavil otvorenosť dotáciám pre tieto palivá v doprave: „Nevylučujem, že by sme v budúcnosti zadotovali aj CNG a LNG. Ale nevidím dopyt po tejto forme pohonu z hľadiska automobiliek. Hoci Rusi nejdú vôbec cestou elektromobility, ale CNG a LNG. Možno z hľadiska riešenia uhlíkovej neutrality v doprave vodík a plyn budú hlavné komodity do roku 2050.“

Slovensko plánuje pokračovať v podpore áut na plynový pohon

Autá na plynový pohon majú výhody vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Štúdia think-tanku však ukazuje zanedbateľné rozdiely v environmentálnych vplyvoch nákladných áut na plyn a naftu.

Zemný plyn má budúcnosť v doprave aj podľa Líškovej z KDH, Hegera z KDH, Galeka z SaS a Rástockej zo Za ľudí. V prípade verejnej dopravy je plynu naklonený aj expert Sme rodina Michal Janíček, ktorý sa do predvolebnej diskusie zapojil z publika.

Heger hovorí LNG a CNG „jednoznačne áno“. Ich uplatnenie vidí najmä pri kamiónoch a autobusoch. Galek nesúhlasí s povinným montovaním plynových staníc do budov tak, ako to je po novom v prípade nabíjačiek pre elektromobily. „Ale určite je cesta budovanie plniacich staníc popri (dopravnej) infraštruktúre,“ povedal Galek.

Skeptický bol len Baláž, podľa ktorého sa PS/Spolu budú sústrediť na elektromobilitu. „Zatiaľ naši experti vidia budúcnosť v hromadnej doprave a elektromobilite. Ale ja osobne nie som odborník na dopravu, takže ak nám predložíte analýzy, možno nás presvedčíte,“ doplnil.

Palivá budúcnosti

Viacero politikov sa do prihovára za vodík. Líšková z KDH dúfa, že ambiciózna európska klimatická politika znamená investície do vývoja vodíkových technológií. Podobne sa vyjadril Galek s dôvetkom, že čerpacie stanice na vodík by sa popri cestách mali montovať v budúcnosti podobne ako plynové.

Žiga zo Smeru-SD tvrdí, že vodík si vyžaduje ešte technologický pokrok. „V doprave sa vodík nepoužíva preto, že sú vysoké náklady na jeho výrobu. To bude otázka najbližších desaťročí, vodík sa bude vyrábať na lodiach z veternej alebo slnečnej energie,“ odhadol.

Kontrolóri varujú, že Slovensko zaostáva v obnoviteľných zdrojoch, plyne aj vodíku

Najvyšší kontrolný úrad vyčíta vláde slabú podporu zelených energií v energetike a alternatívnych palív v doprave. Ministerstvo hospodárstva sa bráni, že robí „najväčšiu reformu“ a „dramatický“ pokrok.

Aj preto vidí minister budúcnosť najmä v zemnom plyne. A to napriek odhadom Európskej komisie o poklese jeho spotreby v Európe po roku 2030. „Plynárenský priemysel tu bude ešte ďalších 50 rokov. Vidíme projekty, ktoré sú nadregionálne a ktoré považujú plyn za jednu z dôležitých energetických surovín pre budúcnosť. V roku 2030 plyn nepôjde dole, ale hore. Spotreba plynu v Európe rastie a bude rásť,“ vyjadril svoje presvedčenie Žiga.

Trenčiansky župan za Smer-SD Baška naopak kládol dôraz na obnoviteľné zdroje. Národný program elektrifikácie sa podľa neho dnes premieta do rozšírenia zemného plynu či internetového pripojenia.

„Urobme aj to, že obnoviteľné zdroje dostaneme všade,“ navrhol Baška.