Slovenská vláda schválila Parížsku dohodu, Juncker karhal ostatných

Juncker, SOTEU

Jean-Claude Juncker v europarlamente. FOTO-TASR/AP (Francois Badias)

Ak chcela slovenská vláda vyslať jasný signál pred bratislavským summitom, podarilo sa jej to. V stredu 14. septembra schválila Parížsku dohodu o klíme.

Hoci klimatické témy nebudú piatkovému summitu dominovať, možno na ňom očakávať výzvu na urýchlenie ratifikácie na národnej aj európskej úrovni.

Výzva k ratifikácii na summite

Proces ratifikácie na Slovensku sa ešte neskončil. Po vláde musí dohodu schváliť aj Národná rada SR a podpísať prezident SR.

Za urýchlenie procesu lobovala v Bratislave francúzska ministerka životného prostredia a predsedníčka COP21 Ségolène Royalová. Stretla sa s premiérom Robertom Ficom a ministrom životného prostredia Lászlom Sólymosom.

Bola to práve ona, kto ohlásil, že slovenská vláda dohodu schváli 14. septembra. Fico sa podľa nej navyše zaviazal, že tému otvorí aj na bratislavskom summite.

Spolu s francúzskym prezidentom majú ostatné členské štáty vyzvať na oznámenie dátumov národných ratifikácií.

Úloha slovenského predsedníctva

Slovenská vláda dohodu pravdepodobne schválila hladko.

Predkladal ju minister Sólymos, ktorý mal len jeden deň na vyhodnotenie pripomienkového konania. Rezorty ani verejnosť však k dohode nepredložili zásadné pripomienky. Všetky boli len obyčajné.

Dohodu, ktorá vzišla z parížskej COP21 v decembri, podpísal za Slovensko na slávnostnom podujatí v New Yorku prezident Andrej Kiska.

Slovensko vypúšťa len 0,12 percenta svetových emisií. Ako však povedal pre portál EurActiv.sk štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla, Slovensko chce ako predsednícka krajina „ešte pred veľkou konferenciou v Marrákeši prispieť do celého procesu a vyzvať tým ostatné členské štáty k včasnej ratifikácii.“

Vyžaduje si súhlas Rady aj Parlamentu

Parížska dohoda vstúpi do platnosti, keď ju ratifikuje aspoň 55 zmluvných strán, ktoré vypúšťajú aspoň 55 percent emisií.

Z členských štátov Európskej únie dosiaľ dohodu ratifikovali na národnej úrovni len Maďarsko a Francúzsko.

Čo sa týka európskej úrovne, dohodu má na stole Rada EÚ, ktorej práve predsedá Slovensko. Minister Sólymos už avizoval výnimočné zasadnutie európskych enviroministrov, aby dohodu schválili.

Až po súhlase Rady ju môže odobriť aj Európsky parlament.

Juncker kritizoval členské štáty

O „pomalom plnení sľubov“ hovoril vo svojom prejave o stave Únie aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Členské štáty a Parlament vyzval na „ratifikáciu teraz“. „Je to o globálnom vplyve Európy,“ apeloval Juncker.

Francúzsko tlačí na to, aby sa dohoda ratifikovala na európskej úrovni do 7. októbra. Ak sa s ratifikáciou pohnú mimoeurópske štáty a kvórum 55 percent – 55 krajín bude splnené, vstúpi dohoda do platnosti na 30. deň.

Na začiatku COP22 v Marrákeši 7. novembra by tak už dohoda platila. Európska únia, keď už nie všetky jej členské štáty, by za stolom sedela spolu s ďalšími zmluvnými stranami, ktoré už dohodu ratifikovali.

Vyhla by sa tak diplomatickému fiasku, ktoré hrozí, ak to nestihne. Únia je totiž dlhodobo považovaná za najambicióznejšieho bojovníka proti klimatickým zmenám.

Pridala sa aj Brazília

Tento imidž utrpel v posledných týždňoch škody. Parížsku dohodu totiž ratifikovali Peking aj Washington.

Najnovšie sa v pondelok 12. septembra pridala aj Brazília, ktorá vypúšťa 2,48 percenta svetových emisií. Prezident Michel Temer pri tejto príležitosti hovoril o „starosti o budúcnosť“ v záujme „udržania životných podmienok Brazílčanov.“

Súčasný stav ratifikácie je 28 krajín, ktoré vypúšťajú vyše 40 percent emisií.

Európska únia vypúšťa 12,10 percenta emisií. Siedmeho novembra však môže dohoda vstúpiť do platnosti bez nej. To v prípade, že by ju do 7. októbra ratifikovalo Rusko (7,53 percenta), India (4,10) a Japonsko (3,79), prípadne väčší počet menších krajín.