Slovenskí europoslanci: Európsky ekologický dohovor by mal chrániť chudobných a lesy

Starý Smokovec 15 rokov po ničivej víchrici. [TASR/Oliver Ondráš]

Wiezikovi chýba v novom klimatickom pláne EÚ väčší dôraz na ochranu prírody, Hajšel podčiarkuje boj proti energetickej chudobe, Štefanec konkurencieschopnosť a inovácie. Hojsík využil predstavenie dokumentu na kritiku slovenskej vlády.

Aktualizované vo štvrtok (12. decembra) o 9:56 o stanovisko Ivana Štefanca. 

Európsky ekologický dohovor navrhla Európska komisia, jednotlivé opatrenia však budú meniť a schvaľovať aj Rada EÚ a Európsky parlament.

Slovenskí zástupcovia v týchto inštitúciách vidia nový európsky klimatický plán rôzne.

Minister životného prostredia a podpredseda vlády László Sólymos (Most-Híd), ktorý zastupuje Slovensko na zasadnutiach Rady EÚ pre životné prostredie, ho označil za dôležitú stratégiu. „Ide o cestovnú mapu na najbližších päť rokov, kde sú popísané konkrétne nástroje a opatrenia, ako sa postupne dopracovať ku klimatickej neutralite v roku 2050. V stratégii sa sprísňujú ciele znižovania emisií a zároveň sa v nej počíta s vyčlenením konkrétnych financií na transformačné opatrenia,“ napísal na Facebooku a pripojil fotku veterných turbín.

Člen Európskeho parlamentu Michal Wiezik (EPP, Spolu-OD), ktorý sedí vo výbore pre životné prostredie, bol kritickejší. V Európskom ekologickom dohovore mu chýba väčší dôraz na ochranu ekosystémov a celkovo väčší dôraz na vecnosť. Ivan Štefanec (EPP, KDH) z výboru pre priemysel a energetiku sa bojí zníženia konkurencieschopnosti firiem a riešenie vidí v inováciách.

Jeho slovenský kolega a člen envivýboru Martin Hojísk (Renew Europe, PS) pri tejto príležitosti kritizoval slovenskú vládu. „Doterajšie vlády zelené riešenia robili ´na hulváta´, všetko robili z donútenia a na prospech pár vyvolených, nie nás všetkých,“ uviedol europoslanec z opozičnej strany. O prínose Európskeho ekologického dohovoru pre Slovensko podľa neho rozhodnú slovenské inštitúcie.

Europoslanec Robert Hajšel (S&D, zvolený za Smer-SD), ktorý je členom výboru pre energetiku a priemysel, nechce, aby ochrana klímy prehĺbila energetickú chudobu. „Transformáciu k zelenšej ekonomike nemôžu zaplatiť chudobnejší,“ vyhlásil.

Slabý dôraz na ekosystémy

Michal Wiezik označil prejav predsedníčky Komisie za „skôr lyrický ako vecný“, vyzdvihol však niektoré, podľa neho dôležité momenty.

„Bude trvať viac než jednu generáciu, kým tieto ciele dosiahneme. Ak sa to podarí, bude to jeden z najdôležitejších úspechov našej civilizácie. Opatrnosť je ale nevyhnutná,“ uviedol v správe zaslanej do redakcie EURACTIV.sk.

Slovensko súhlasí so zvýšením klimatických ambícií, žiada však rešpektovanie jadrovej energie

Európska komisia predstavila Európsku zelenú dohodu. Expert Slovenských elektrární hovorí, že uhoľné zdroje sú nekonkurencieschopné už teraz a že bez jadrovej energetiky klimatickú neutralitu nedosiahneme.

„Prechod na udržateľnosť, musí byť spravodlivý a prospešný pre všetkých. Je navrhnutých 50 opatrení. Treba povedať, že oblasti biodiverzity, poľnohospodárstva, lesníctva, a všeobecne ekosystémov, sú riešené v menšom detaile v porovnaní s oblasťami energetiky, dopravy a priemyslu. Dúfam, že je to len dôsledok krátkeho času, nakoľko bez koherentného a efektívneho prístupu ku všetkým kľúčovým oblastiam, ambiciózne ciele European Green Deal nebudú naplnené,“ vystríha Wiezik.

„Ide o život“

Wiezik tvrdí, že rozširovanie obnoviteľných zdrojov nepomôže, ak budú viazané na neudržateľné využívanie lesov a biomasy, na intenzívnu produkciu technických plodín, ktorých pestovanie spôsobuje ničenie pôdy, znečisťovanie vody a likvidáciu života.

„Potrebujeme uhlíkovo nenáročné technológie a plne fungujúcu a na život bohatú prírodu,“ vyzval. Rovnakou výzvou podľa neho bude, aby princípy EÚ akceptovali aj jej obchodní partneri a svetové ekonomiky.

„Som mierny optimista, vidím že zatiaľ je European Green Deal najadresnejšou a najvýraznejšou akciou EÚ zameranú na zvládnutie problémov našej spoločnosti a našej planéty. Je kritické, aby navrhnuté opatrenia boli záväzné a ich napĺňanie bolo cielene kontrolované a dodržiavané. Nemôžme si dovoliť politický greenwashing, ide o život,“ uzavrel europoslanec.

Podľa Wiezikovho frakčného kolegu a člena výboru pre priemysel a energetiku Ivana Štefanca nesmie dosahovanie ambicióznych cieľov zelenej dohody znížiť konkurencieschopnosť EÚ voči zvyšku sveta ani rušiť pracovné miesta. „Potrebujeme podporiť inovácie a pozitívne motivovať nielen naše firmy, ale aj zvyšok sveta k tomu, aby sa emisie znižovali. Osobitnú pozornosť musíme venovať realizácii nových nápadov a rozvoju nových technológií v segmente malých podnikov,” uviedol Štefanec.

Dobre zaplatená práca

„Slovensko bolo doteraz montážnou dielňou a dôsledky, či už ekonomické, sociálne alebo ekologické, sme museli znášať všetci. European Green Deal nám otvára šancu na zelenú a férovú transformáciu ekonomiky. Zelené investície v hodnote tisíc miliárd eur môžu znamenať v konečnom dôsledku slušnú a dobre zaplatenú prácu pre ľudí na Slovensku,” uviedol po predstavení plánu Martin Hojsík v zaslanej tlačovej správe.

To, či Európsky ekologický dohovor bude na prospech občanom Slovenska, však podľa neho nezávisí od Európskej komisie, ale od prístupu tých, ktorí na Slovensku vládnu.

László Sólymos: Ak budem enviroministrom opäť, viem, čo mám robiť

Obce by nemali dotovať odpad, poplatky ľudí motivujú. Keby bol LÁSZLÓ SÓLYMOS znovu ministrom, ďalej by zvyšoval skládkovné, hovorí v bilančnom rozhovore.

„Doterajšie vlády zelené riešenia robili ´na hulváta´, všetko robili z donútenia a na prospech pár vyvolených, nie nás všetkých. Na úkor nielen našich peňaženiek, ale celej našej prírody,” doplnil Hojsík.

„Európsky Green Deal bude priať odvážnym a aktívnym. Krajina, ktorá nebude konať, nebude podporovať zelené inovácie, krajina ktorá bude naďalej bezhlavo betónovať svoje námestia, nemá šancu uspieť. Slovensko musí uspieť,” uzavrel europoslanec.

Nie na úkor slabších

Europoslanec Robert Hajšel svoj názor na očakávanú podobu Európskeho ekologického napísal na Facebook ešte v pondelok (9. decembra) v príspevku nazvanom „Transformáciu k zelenšej ekonomike nemôžu zaplatiť chudobnejší“.

„Akákoľvek transformácia musí byť sprevádzaná opatreniami, ktoré dotknutým krajinám, odvetviam priemyslu, ale najmä ľuďom zabezpečia adekvátne náhradné riešenia, dôstojný život a pracovné podmienky,“ uviedol.

Hajšel zdôraznil, že treba zabrániť prehĺbeniu energetickej chudoby, ktorá sužuje niekoľko desiatok miliónov Európanov. „Transformáciu nemožno realizovať na úkor slabších sociálnych vrstiev,“ varoval.

Podľa vlastných slov sa snaží u európskych socialistov aj vo výbore presadzovať, aby „sa rešpektovali rozdielne východiskové pozície členských štátov a napríklad plyn ako aj jadro zohrali dôležitú úlohu aspoň v prechodnom období a ešte dlho boli akceptované za súčasť energetického mixu.“