Slovensko aj Európu trápia suchá, európska stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy bude meškať

Suché koryto rieky Labe, Drážďany, Nemecko [EPA-EFE/FILIP SINGER]

Európska komisia spustila verejné konzultácie o novej stratégii prispôsobenia sa zmene klímy. Návrh stratégie mal byť pôvodne hotový už tento rok, Komisia ju však vplyvom koronakrízy odložila na rok 2021.

Stratégia na prispôsobenie sa zmene klímy bude súčasťou Európskej zelenej dohody. Európska komisia podľa neverejného dokumentu prehodnocuje svoj pracovný program 2020. Hoci viaceré podstatné politiky v oblasti klímy ostali na dobrej ceste, ďalšie iniciatívy v rámci Európskej zelenej dohody sa ako „menej dôležité“ oneskoria. S aktualizovaným pracovným programom 2020 má Komisia prísť v nasledujúcich týždňoch.

Konzultácie o adaptácii

Nová Stratégia adaptácie na zmenu klímy EÚ má byť podľa slov Európskej komisie ambiciózna. Konzultácia k Stratégii, ktorú Komisia otvorila minulý týždeň, trvá do 20. augusta 2020.

Vo sprievodnom texte ku konzultácii Komisia upozorňuje na rýchle tempo klimatickej zmeny a jej negatívnych dopadov. „Vplyvy majú podoby od bezprecedentných lesných požiarov a tepelných vĺn nad polárnym kruhom po stále ničivejšie suchá v stredomorskom regióne; od zrýchľujúcej sa pobrežnej erózie na atlantickom pobreží po silnejšie záplavy a zdecimované lesy,“ konštatuje EK v texte. Upozorňuje, že treba riešiť príčiny zmeny klímy a prispôsobenie sa negatívnym dôsledkom tejto zmeny súbežne.

Adaptácia na zmenu klímy je široký problém. Komisia preto vyzýva, aby sa do konzultácii zapojilo čo najviac ľudí, iniciatív, mimovládnych organizácií, zástupcov akademickej obce a miestnych samospráv. Stratégia ovplyvní všetky odvetvia ekonomiky v členských štátoch.

Väčšiemu zapojeniu verejnosti môže brániť relatívne odborný charakter dotazníka, ktorý predpokladá určitú znalosť politík EÚ, jej finančných nástrojov a grantových programov. Aby sa na konzultáciách zúčastnilo čo najviac ľudí, pripraví Komisia v najbližších dňoch národné verzie dotazníka.

Adaptácia nie je naliehavou prioritou

Európska komisia mení načasovanie niektorých plánovaných politík, ktoré mali byť základom Európskej zelenej dohody kvôli kapacitným problémom v súvislosti koronakrízou. Niektoré iniciatívy uprednostní, zatiaľ čo iné, ako je Stratégia adaptácie na zmenu klímy, budú meškať.

Medzi politiky, ktoré Komisia plánuje dodať včas je napríklad aktualizácia Stratégie udržateľného financovania (Renewed Sustainable Finance Strategy). Komisia ju považuje za kľúčovú pre zotavenie ekonomiky EÚ po koronakríze. Ďalšou politikou, ktorú EK radí medzi priority, sú Klimatické ciele 2030, keďže ich vníma ako ťažiskové pre ďalšie klimatické politiky EÚ. Tretím dokumentom, ktorého načasovanie na tento rok Komisia plánuje dodržať, je iniciatíva na obnovu budov (Renovation Wave), ktorý má byť kľúčovým katalyzátorom investícií a ekonomickej aktivity v postkrízovej obnove EÚ.

Finančné straty

Odsúvanie opatrení adaptácie na druhú koľaj môže znásobiť finančné straty  spôsobené koronakrízou. Upozorňuje na to aj Komisia v predbežnom návrhu Adaptačnej stratégie od Generálneho riaditeľstva pre oblasť klímy, ktorý je podkladom pre prebiehajúce konzultácie s verejnosťou.

Útvar Komisie v ňom poukazuje na to, že aj keby by sa v tejto chvíli úplne zastavila produkcia emisií, dopadom zmeny klímy sa neubránime. Dočasné zníženie emisií skleníkových plynov kvôli pandémii má len malý vplyv na globálnu klimatickú situáciu. Ako uvádza Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), aj v najlepšom scenári znižovania emisií, kde sa globálna teplota nezvýši o viac ako 1,5 stupňa, budú dopady na poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako aj na ekosystémy, infraštruktúru a ľudské zdravie extrémne. „Zelená obnova je príležitosťou zvýšiť všeobecnú odolnosť našej spoločnosti, najmä vo vzťahu ku dopadom zmeny klímy. Ak sa problematika adaptácie ekonomík členských štátov na meniacu sa klímu a výkyvy počasia dostane do úzadia, môže to ohroziť a znásobiť sociálno-ekonomické následky pandémie Covid-19,“ upozorňuje sprievodný dokument ku konzultáciám.

Hospodárske straty spôsobené extrémnymi vplyvmi počasia a klímy dosahujú v EÚ v priemere už teraz 12 miliárd eur ročne. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie JRC v nedávnej štúdii o dopadoch zmeny klímy odhadlo, že vystavenie súčasného hospodárstva EÚ globálnemu otepľovaniu o 3 ° C by viedlo k ďalšej ročnej strate vo výške najmenej 170 miliárd eur (1,36 % HDP EÚ). Dokonca obmedzené otepľovanie o 1,5 ° C by znamenalo stratu ďalších 40 miliárd eur ročne (0,3 % HDP EÚ).

Záplavy a suchá na rovnakom mieste. Európa sa na zmenu klímy musí adaptovať

Je prineskoro zabrániť všetkým negatívnym následkom klimatickej zmeny, varuje eurokomisár pre krízové riadenie. Na environmentálne projekty vyčlenila Únia 3,4 miliardy eur, na Slovensku financujú kvalitnejšie ovzdušie.

Francúzsko má problémy so suchom

Jedným z prejavov zmeny klímy s vážnymi dôsledkami sú suchá. Tohtoročná mierna zima s minimom zrážok a relatívne suchá jar sľubujú ešte suchšie leto. Francúzske ministerstvo pre ekologickú transformáciu mobilizuje tých, ktorých sa problém môže najviac dotknúť, aby sa na nedostatok vody pripravili včas a predišli prerušeniu dodávok pitnej vody v krajine.

Francúzska meterologická služba predpokladá, že nasledujúce tri mesiace nezažije Francúzsko veľa zrážok. S veľkou pravdepodobnosťou to spôsobí sucho v 11 departmentoch a pravdepodobne zasiahne ďalších 42.

Štátna tajomníčka Emmanuelle Wargon pripravuje obmedzenia využívania vody v celej krajine. Na národnej úrovni francúzske ministerstvo zavádza opatrenia, aby sa postihnuté regióny vedeli lepšie skoordinovať najmä pri zásobovaní pitnou vodou.

Wargon upozorňuje, že Francúzsko aj po minulé roky postihla séria epizód suchého počasia, ktoré vyvrcholili minuloročným letom. Až 73 departmentov muselo obmedziť využívanie vody a 13 malo prerušené dodávky pitnej vody.

Sucho hrozí aj u nás

Monitoringu sucha sa venuje čoraz väčšia pozornosť aj na Slovensku. Podľa klimatológov predstavuje väčšiu hrozbu ako povodne. Odborníci z SHMÚ začali vlani pilotne monitorovať sucho v dvoch nížinách, v súčasnosti robia monitoring sucha na celom Slovensku.

,,Predpokladáme, že vplyvom zvýšeného výparu môže dochádzať k nárastu sucha na Slovensku,“ povedal šéf SHMÚ Martin Benko pre TASR. Nevylúčil, že časom by mohol ústav pred suchom vydávať aj varovania.

,,Zatiaľ čo nárast teploty v súvislosti s klimatickou zmenou jasne pozorujeme na našom území, tak tie ďalšie prejavy nie sú možno až tak jasne viditeľné, či už je to zmena charakteru zrážok, alebo nárast výparu, ktorý práve s tým nárastom teploty súvisí. Bežne asi verejnosť takéto veci príliš nevníma, inak je to pravdepodobne s poľnohospodármi,“ skonštatoval Benko. Ktoré regióny aktuálne trápi sucho a aká je predpoveď na najbližšie dni, si môže pozrieť verejnosť na webovej stránke SHMÚ ako aj na novom webe www.intersucho.sk.

Vlani postihlo sucho najmä Východoslovenskú nížinu, aktuálne štúdie ukazujú, že so suchom môže mať problém najmä juh Slovenska a Záhorská nížina, kde sú piesčité pôdy. ,,Práve nížinné územia budú pravdepodobne najviac náchylné na výskyt sucha. Neznamená to však, že sa závažné sucho nemôže vyskytovať aj v Podtatranskej kotline, kde sa intenzívnejšie rozvíja poľnohospodárstvo,” povedala klimatologička Lívia Labudová pre TASR.

Samosprávy sa pripravujú

Slovensko má vypracovanú Stratégiu adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorá bola aktualizovaná v roku 2018. V návrhu Nízkouhlíkovej stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, ktorú ministerstvo životného prostredia zverejnilo tento rok, sa pri financovaní adaptačných opatrení ráta s prostriedkami EÚ, ktoré sú určené na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Patrí medzi ne Modernizačný fond, Inovačný fond, EÚ rozpočet (Európske štrukturálne a investičné fondy) ako aj prostriedky z Environmentálneho fondu a Investičný plán európskej zelenej dohody.

Z týchto zdrojov by mohlo Slovensko dostať počas najbližších 10 rokov od 9,9 do 10,5 miliardy eur, píše sa v dokumente. Ďalšou dôležitou oblasťou financovania adaptačných opatrení má byť rozpočet štátu a samospráv.

V priebehu roka 2019 a 2020 vyšli viaceré výzvy pre samosprávy a občianske iniciatívy v rámci programu SK-CLIMATE – zmierňovanie a adaptácia na zmenu klímy.

Expert na klimatickú adaptáciu: Mestá vedia, ako sa zmene klímy prispôsobiť, chýbajú im len financie

Riešením môže byť dôsledné využívanie príležitostí. O pridaní zelene je najlepšie uvažovať, keď sa ulica rekonštruuje, radí špecialista z rakúskej agentúry pre životné prostredie MARKUS LEITNER.

Program má podporiť najmä vytváranie Akčných plánov na zmierňovanie dopadov zmeny klímy a adaptáciu na zmeny klímy implementované miestnymi orgánmi v mestských územiach, znižovanie emisií skleníkových plynov, vodozádržné opatrenia, prvky zelenej a modrej infraštruktúry, podpora zachovania biodiverzity a e-mobilita. Samosprávy môžu dostať granty od 500 000  do 1 400 000 eur.

Ministerstvo životného prostredia v spolupráci s Prognostickým ústavom Slovenskej akadémie vied pripravuje Adaptačný akčný plán na zmenu klímy, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v aktualizácii Stratégie adaptácie SR z roku 2018.

Podľa stratégie Slovensko potrebuje Akčný plán adaptácie, aby sa prepojili a skoordinovali rôzne sektorové stratégie, akčné plány a programy. Spolupráca medzi sektormi v oblasti adaptačných opatrení je podľa rezortu životného prostredia nekoordinovaná a nemá definované priority. Slovensko nemá k dispozícii dokument, ktorý by prepojil scenáre zmeny klímy, ich očakávané dôsledky s opatreniami. Chýba tiež monitoring, hodnotenie a revízia jednotlivých programov a stratégií.

Akčný plán bude obsahovať špecifické ciele a opatrenia pre jednotlivé vybrané oblasti a rezorty vrátane časového harmonogramu a vyčíslenia ekonomických nákladov opatrení.