Podľa slovenského energetického plánu vzrastie do roku 2030 podiel plynu v centrálnom vykurovaní dvojnásobne, kde nahradí uhlie. Vyrábať sa má aj dvakrát viac tepla z tepelných čerpadiel, čo je však podľa odborníka podcenenie rýchleho rozvoja trhu s touto technológiou na Slovensku.
Slovensko mešká s aktualizáciou kľúčového Národného energetického a klimatického plánu, ktorý má ukázať, ako chce Slovensko prispieť k zníženiu emisií o 55 percent do roku 2030. Malo ho Európskej komisii predložiť do 30. júna 2024. Ministerstvo však začiatkom júla oznámilo, že termín nestihne a finálnu verziu plánu pošle do Bruselu „v priebehu jesene“.
Tá má obsahovať nielen výpočet opatrení na znižovanie emisií v rôznych sektoroch a s tým súvisiace technológie či investičné projekty, ale aj návrh, ako podporiť obyvateľov ohrozených energetickou chudobou. Súčasťou procesu aktualizácie plánu malo byť aj verejné pripomienkovanie, ktoré však doteraz nezačalo.
Na žiadosť EURACTIV Slovensko ohľadom detailnejších informácií, čo v pláne nakoniec bude, rezort hospodárstva odkázal na staršiu aktualizáciu plánu z roku 2023. To je verzia, ktorú už v decembri 2023 kritizovala Európska komisia pre jej nízke ambície, či už v oblasti energetickej efektívnosti, alebo podielu obnoviteľných zdrojov.
Na otázku, aký bude mať Slovensko harmonogram znižovania podielu fosílnych palív, a teda aj plynu vo výrobe tepla a elektriny, ministerstvo priamo neodpovedalo. „Jedným zo spôsobov, ako znížiť závislosť od zemného plynu pri vykurovaní, je vyššie využitie odpadového tepla z priemyselných procesov,“ napísala hovorkyňa ministerstva Mária Pavlusik pre EURACTIV Slovensko.
V teplárenstve prebieha podľa rezortu postupné ukončenie využívania uhlia a prechod na nízkouhlíkové a obnoviteľné zdroje energie. „Vysoký stupeň centralizácie zásobovania teplom vytvára dobré technické predpoklady na využívanie biomasy, biometánu a geotermálnej energie,“ dodáva Pavlusik.
Napriek deklarovanej snahe prejsť vo vykurovaní na obnoviteľné zdroje však zo všetkých scenárov v spomínanej staršej verzii INEKP vyplýva, že do roku 2030 sa zdvojnásobí podiel zemného plynu v systémoch centrálneho zásobovania teplom v rámci KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla).
Trh s čerpadlami rastie rýchlejšie
Rezortu sme sa tiež opýtali, do akej miery plán počíta pri ozeleňovaní vykurovania napríklad s tepelnými čerpadlami, ktoré predstavujú bezemisnú alternatívu, či už v individuálnom, alebo centrálnom vykurovaní. Ministerstvo uviedlo, že v rámci odhadu celkového očakávaného príspevku jednotlivých technológií OZE počíta v roku 2030 s takmer dvojnásobným nárastom využitia tepla z tepelných čerpadiel oproti súčasnosti.
To je však podľa predsedu Slovenského zväzu pre chladenie, klimatizáciu a tepelné čerpadlá (SZ CHKT) Vladimíra Orovnického podcenenie situácie. „Pred piatimi rokmi bol trh s tepelnými čerpadlami približne 3,5-krát menší, ako je dnes. Predpokladať, že o sedem rokov bude trh iba dvakrát väčší, je pomerne konzervatívny odhad,“ upozorňuje.
Ak sa k tomu okrem domácností pridajú aj väčšie tepelné čerpadlá v centrálnom zásobovaní teplom, tak v množstve vyprodukovaného tepla je toto číslo dokonca „extrémne konzervatívne“.
Podceňovanie významu tepelných čerpadiel pri ozeleňovaní vykurovania je paradoxné. Slovensko sa totiž posledné roky stalo jedným z najväčším výrobcom tejto zelenej technológie v Európe. V rokoch 2022 až 2030 prišli investície do výrobných kapacít vo výške pol miliardy eur, čo podľa SZCHKT prinesie viac ako tritisíc pracovných miest. Napriek tomu je však Slovensko v počte tepelných čerpadiel na osobu na posledných miestach v Európe.
Viac plynu v centrálnom vykurovaní
Podľa staršej verzie plánu, na ktorú ministerstvo odkazuje, sa vo všetkých scenároch do roku 2030 podiel zemného plynu v systémoch centrálneho zásobovania teplom v rámci KVET zvýši. Podiel dodávky tepla z plynu v technológii KVET má v „nízkom scenári uplatnenia KVET“ vzrásť zo 17,32 percenta v roku 2019 na 35,65 percenta v roku 2030. Dvojnásobné zvýšenie využívania zemného plynu je podľa ministerstva spôsobené ukončením využívania uhlia v teplárenstve a potreby dosiahnutia účinného systému zásobovania teplom.
Podľa toho istého scenára má v kombinovanej výrobe elektriny a tepla klesnúť podiel hnedého uhlia do roku 2030 na nulu, kým čierne uhlie sa má na nej do konca desaťročia podieľať 4,35 percentami, oproti 10 percentám v roku 2019. Ministerstvo v pláne spomína, že neskôr sa plyn nahrádza biomasou, veternou a solárnou energiou, nie je však jasné ako a kedy.
S nejasnými plánmi na ekologizáciu teplárenstva majú v jedinej dostupnej verzii INEKP problém aj environmentalisti. Z textu nie je podľa nich jasné, či sa v teplárenstve len nahradí uhlie fosílnym plynom a biomasou, alebo „oveľa lepším využívaním tepelných čerpadiel a geotermálnej energie“.
„Podľa štúdie EEB (European Environmental Bureau) je Slovensko najhoršou krajinou EÚ v plánovanej výrobe tepla z tepelných čerpadiel na obyvateľa do roku 2030. V dobrej viere dúfam, že je to len tým, že v národnom pláne neboli dostatočne dopracované kapitoly o vykurovaní tepelnými čerpadlami a geotermálnou energiou. Veď výroba tepelných čerpadiel na Slovensku rýchlo rastie,“ upozorňuje Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA.
