Slovensko má výhrady voči zarátaniu zachyteného uhlíka do cieľa znižovania emisií

forest-tree-stump-deforestation-glade-waldsterben-cutting-down-cases-tree-log-wood [Zdroj: pikist]

Z uniknutej pozície Slovenska pred európskym summitom vyplýva, že slovenská vláda má obavy z kondície slovenských lesov. Podľa nej v budúcnosti nebudú schopné efektívne zachytávať skleníkové plyny.

Tento týždeň sa majú európski lídri dohodnúť na definitívnych cieľoch znižovania emisií do roku 2030. Slovensko ide na stretnutie s viacerými požiadavkami. Je medzi nimi právo na vlastný energetický mix ako aj zachovanie voľných emisných kvót pre priemyselné podniky.

Slovensko má výhrady aj k tomu, aby výpočty takzvaných čistých nulových emisií (net-zero emission) v súčasnom návrhu, zahŕňali aj prírodné záchyty CO2. Dôvodom má byť nepriaznivá veková štruktúra slovenských lesov, vyplýva z uniknutého pozičného dokumentu slovenskej vlády, ktorý EURACTIV Slovensko k dispozícii.

Budaj: Slovensko chce znížiť emisie o 55 percent

Slovensko podľa ministra podporí ambicióznejšie klimatické ciele, bude presadzovať právo na vlastný energetický mix a technologickú neutralitu. Premiér Igor Matovič však minulý týždeň tvrdil, že Slovensko sa zatiaľ ku konkrétnym percentám znižovania emisií oxidu uhličitého zaväzovať nebude.  

Postoj Slovenska k nulovým emisiám nie je jasný

Problém so zarátavaním prírodných záchytov CO2 do celkových klimatických cieľov majú aj environmentálne organizácie. Tie žiadajú samostatný cieľ pre znižovanie emisií z fosílnych palív a samostatný cieľ pre prírodné záchyty CO2.

Podľa pozície vlády je schopnosť lesov na Slovensku zachytávať uhlík z atmosféry limitovaná a v budúcnosti bude skôr klesať. „Súčasná veková štruktúra lesov bude obmedzovať budúce zachytávanie (uhlíka),“ uvádza pozícia Slovenska pre summitom.

„Z postoja slovenskej vlády nie je úplne jasné, či súhlasí so zahrnutím prírodného zachytávania CO2 do emisných cieľov. Pozícia Slovenska pred európskym summitom je stále otvorená a preto žiadame slovenskú vládu, aby nepodporila zahrnutie záchytov CO2 do klimatického cieľa pre rok 2030,“ hovorí Pavol Fabry, koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko.

Čo sú nulové emisie?

Cieľ nulových čistých emisií je v zásade účtovnou terminológiou, ktorá naznačuje, že pozitívne emisie sú kompenzované negatívnymi emisiami (prírodné odstraňovanie skleníkových plynov z atmosféry). Lesy, pôda a mokrade majú obrovský potenciál v pohlcovaní a viazaní atmosférického uhlíka. Poľnohospodárska pôda a nelesné biotopy naopak oxid uhličitý uvoľňujú. Od celkových emisií z fosílnych palív chce preto Európska komisia odčítať prírodné zachytávanie uhlíka lesnými biotopmi a vyjde jej cieľ čistých nulových emisií (net-target).

Podľa dopadovej štúdie, ktorú si dala vypracovať Európska komisia, by nulový čistý cieľ zohľadňujúci prírodné záchyty CO2 priniesol len 50,5 percentné reálne zníženie emisií. To je takmer o päť percent menej ako navrhuje Komisia a o desať menej než odsúhlasil europarlament.

„Podľa súčasných opatrení a po prijatí balíku Čistá energia pre všetkých, EÚ sa už teraz zaviazala k 46 percentnému zníženiu,“ upozorňuje Fábry z Greenpeace Slovensko.

Nesprávne účtovanie

Podľa OSN ľudia ovplyvňujú množstvo emisií v atmosfére aj tým, ako využívajú pôdu, menia využívanie pôdy a hospodária s lesmi (Land use, land-use change, and forestry LULUCF). Ľudská činnosť v tejto oblasti tak vplýva na výmenu CO2 (uhlíkový cyklus) medzi suchozemským ekosystémom a atmosférou. Cieľom podľa OSN je, aby sektor využívania pôdy dosiahol nulovú uhlíkovú bilanciu.

Na základe tejto logiky mnohé krajiny a firmy začali s výsadbu stromov, opätovným zalesňovaním a obnovou degradovaných ekosystémov, aby pohlcovali emisie fosílnych palív.

Environmentálne organizácie varujú, že odčítavať emisie, ktoré sú schopné zachytiť lesy od celkových emisií z fosílnych palív napríklad z elektrární je miešanie hrušiek s jablkami. Argumentujú, že ročné emisie uhlíka z fosílnych palív sú desaťkrát väčšie ako ročné množstvo uhlíka, ktoré je možné ukladať udržateľnými metódami zmierňovania uhlíka v pôde, ale ukladanie uhlíka v pôde rovnako nie je náhradou za znižovanie emisií fosílnych palív.

Podľa organizácie Greenpeace sú lesy a prírodné biotopy čoraz viac pod tlakom. Podiel na tom má ťažba dreva a jeho premena na komoditu, negatívne vplyvy zmeny klímy ako sú suchá alebo škodce. Akákoľvek ďalšia záťaž pre prírodu môže podľa environmentalistov v konečnom dôsledku znamenať riziko ešte vyšších teplôt.

„Riešením je zamerať sa predovšetkým na zníženie emisií v energetike, doprave a poľnohospodárstve, ktoré patria k sektorom s najvyššími emisiami,“ dodáva Pavol Fábry z Greenpeace Slovensko.