Slovensko nakoniec podporí cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu

Na snímke protestujúci počas 3. celosvetového študentského štrajku za budúcnosť klímy v Bratislave 24. mája 2019. [TASR/Jaroslav Novák]

Premiér Peter Pellegrini to vyhlásil v utorok po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, ktorá tento krok uvítala. Ešte v pondelok hovoril Úrad vlády niečo iné.

Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 vládu SR vyzvalo aj osem zo 14 slovenských europoslancov. O postoj Slovenska sa podľa Pellegriniho slov zaujímal aj generálny tajomník OSN António Guterres. „Slovensko si vybral ako jednu z krajín, ktorú kontaktoval ešte pred tohtotýždňovým samitom lídrov EÚ, aby sme podporili za EÚ ambiciózny ciel uhlíkovej neutrality nášho hospodárstva do roku 2050,“ vysvetlil.

Pellegrini bude podľa svojich slov pozitívny postoj prezentovať na stretnutí Rady EÚ, prezidentka potom na septembrovom klimatickom summite hláv štátov v New Yorku. „Som veľmi rada, že tento záväzok slovenská vláda nielen považuje za dobrý, ale chce ho aj prijať. To znamená, že do roku 2050 by tento záväzok platil aj pre SR. Toto veľmi kvitujem,“ povedala v tejto súvislosti Čaputová.

Uhlíková neutralita v roku 2050? Slovensko hovorí (zatiaľ) nie

Premiér Peter Pellegrini „momentálne“ nepatrí medzi 18 lídrov, ktorí žiadajú ambicióznu klimatickú politiku. Spolu so zvyškom Vyšehradskej skupiny sa v európskej dvadsaťosmičke ocitol v menšine.

Podľa iniciátora výzvy europoslancov Martina Hojsíka (PS) sa k záväzku dosiahnuť nulovú bilanciu emisií zatiaľ prihlásilo 18 z 28 krajín EÚ — Belgicko, Británia, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Nedávno tento cieľ podporil aj pápež František.

Poslanci zároveň žiadajú udržanie globálneho otepľovania pod hranicou 1,5 stupňa Celzia. „Klimatická kríza predstavuje najväčšie priame ohrozenie našej budúcnosti, pričom najviac ovplyvní tých, ktorí majú najmenšiu možnosť sa pred ňou brániť. Súčasne je to príležitosť na zelenú a spravodlivú transformáciu ekonomiky, z ktorej budeme profitovať my všetci,“ myslí si Hojsík.

Pod výzvu sa podpísali Martin Hojsík, Michal Šimečka (obaja Progresívne Slovensko), Monika Beňová (Smer-SD), Michal Wiezik, Vladimír Bilčík (obaja Spolu), Peter Pollák (OĽaNO), Ivan Štefanec a Miriam Lexmann (obaja KDH).