Slovensko reformuje národné parky, ale oslabuje pravidlá pre pálenie biomasy

Ilustračná fotografia [EPA/Artur Reszko]

Na klimatickom summite COP26 podpísalo 141 krajín vrátane Slovenska dohodu o zastavení odlesňovania do roku 2030. Aj keď sa Slovensko k záväzku prihlásilo, jednotlivé rezorty podnikajú protichodné kroky. 

Deklarácia lídrov o lesoch a využívaní pôdy patrí k najvýznamnejším vyhláseniam klimatického summitu, ktorý sa konal v novembri v Glasgowe. K záväzku do roku 2030 ukončiť odlesňovanie a degradáciu pôdy sa prihlásili aj krajiny, na ktorých územiach sa nachádza viac ako 85 percent svetových lesov vrátane Kanady, Brazílie, Ruska, Číny, Indonézie, Konžskej demokratickej republiky, USA a Spojeného kráľovstva. Podľa britskej vlády, ktorá hostila summit, je prísľub podporený takmer 20 miliardami dolárov z verejných a súkromných zdrojov.

Napriek tomu, že sa Slovensko k výzve prihlásilo, jednotlivé rezorty vydávajú v oblasti ochrany lesov protichodné signály. Ministerstvo životného prostredia hovorí otvorene o tom, že lesov na Slovensku ubúda, čomu má zabrániť aj diskutovaná reforma národných parkov. Rezort hospodárstva chce zas zmeniť pravidlá pre biomasu, čo podľa podľa aktivistov  môže spôsobiť masívne odlesňovanie.

Hlavné závery klimatického summitu: Zníženie metánu a blízky koniec uhlia

Kľúčová klimatická konferencia v Glasgowe priniesla dva podstatné míľniky v boji proti zmene klímy. Viac ako sto krajín sa zaviazalo znížiť globálne emisie metánu v tomto desaťročí o 30 percent a uhlie pravdepodobne skončí ako globálny zdroj energie. 

Na čom sa dohodli svetoví lídri v Glasgowe? 

Dohoda reaguje na zlý stav svetových lesov a rastúcu mieru odlesňovania, závažnejšími a častejšími lesnými požiarmi a škodami spôsobenými suchami a záplavami. Časť financií pôjde do rozvojových krajín na obnovu poškodenej pôdy, a podporu domorodých komunít.

Krajiny, ktoré podpísali Glasgowskú deklaráciu, potvrdili dôležitosť lesov pri obmedzovaní globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia a ich úlohu pri adaptácii na dopady zmeny klímy a udržiavaní zdravých ekosystémových služieb. Dohodli sa, že spoločne „zastavia a zvrátia stratu lesov a degradáciu pôdy do roku 2030 a zároveň zabezpečia trvalo udržateľný rozvoj a podporia inkluzívnu transformáciu vidieka“. Obavy však vzbudzuje fakt, že jednotlivé krajiny svoje príspevky k dosiahnutiu tohto cieľa bližšie nešpecifikovali.

Uniknutý dokument: Komisia chce podporiť zachytávanie uhlíka zalesňovaním aj technológiami

Súčasťou Európskej uhlíkovej stratégie by mala byť aj podpora zachytávania uhlíka z atmosféry. Komisia chce podporiť prirodzené spôsoby, napríklad zalesňovaním, ale aj technológiou zachytávania a uskladňovania uhlíka. Vyplýva to z uniknutej pracovnej verzie stratégie, ktorú zverejnil francúzsky portál Contexte.

Po tomto hlavnom záväzku nasledovalo množstvo menších dohôd týkajúcich sa lesov vrátane finančných záväzkov krajín a nadácií, ktoré chcú ochraňovať tropické pralesy a miestne komunity. Práve tie majú najlepšie možnosti lesy a pôdu spravovať a obnovovať.

Otázkou však ostáva, či štáty skutočne tieto financie poskytnú, ako budú využité a kto o nich bude rozhodovať.

V záväzku  Global Forest Finance Pledge krajiny sľúbili, že v rokoch 2021 až 2025 spoločne poskytnú 12 miliárd USD na boj proti odlesňovaniu. Tieto prísľuby majú zabezpečiť rozšírenú spoluprácu na zastavenie a zvrátenie straty lesov a degradácie pôdy do roku 2030.

Keďže pre dosiahnutie dohody boli potrebné kompromisy, niektoré dôležité otázky ohľadom toho, ako budú peniaze vynakladané a kto o nich bude rozhodovať, zostali nezodpovedané. Mimovládky dohode o financovaní vyčítali, že je nekonkrétna a volali po väčšej odbornosti a zvážení dôsledkov na lokálne komunity.

K záväzku sa jednou miliardou pridala aj Európska únia, s tým, že tieto prostriedky majú pomôcť krajinám na celom svete chrániť a obnovovať lesy a udržateľne v nich hospodáriť.

K boju proti odlesňovaniu sa pridalo aj dvanásť spoločností s významným globálnym trhovým podielom v komoditách ako je sója, palmový olej, kakao a hovädzí dobytok. Tieto produkty predstavujú pre lesy veľké riziko, keďže ich pestovanie a chov súvisí so získavaním nových polí a pasienkov na úkor lesov. Firmy sa v dohode zaviazali, že zastavia stratu lesov spojenú s výrobou a obchodovaním týchto poľnohospodárskych produktov. Optimizmus brzdí fakt, že niekoľko z týchto firiem sľúbilo odstrániť odlesňovanie zo svojich dodávateľských reťazcov už v minulosti, no svoje prísľuby nenaplnili.

Výzvu tiež podporilo aj viac ako 30 najväčších svetových finančných spoločností spravujúcich aktíva v hodnote viac ako 8,7 biliónov vrátane Aviva, Schroders a Axa. Tie prisľúbili, že ukončia investície do aktivít spojených s odlesňovaním a vytvoria fond vo výške 1,1 miliardy libier na ochranu druhého najväčšieho tropického dažďového pralesa na svete v povodí Konga.

Fit for 55: Spaľovanie dreva na výrobu elektriny dostane stopku. Ťažiť sa však bude viac

Nový legislatívny balík „Fit for 55“ zásadne ovplyvní aj lesy. Kritici upozorňujú, že neposkytuje dostatočné záruky, ktoré by zabránili ťažbe dreva na energetické účely. Naopak, tlak na lesy sa podľa nich ešte zvýši.

Nedôvera je na mieste

Pozorovatelia, mimovládky a zelené organizácie sú voči prísľubom o ukončení odlesňovania z klimatickej konferencie COP26 opatrní. Upozorňujú na to, že podobné globálne dohody boli v minulosti neúspešné a nedosiahli stanovené ciele.

Ide napríklad o Newyorskú deklaráciu o lesoch z roku 2014, ktorá chcela znížiť odlesňovanie o polovicu do roku 2020, či o plán Trillion Trees oznámenom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v roku 2020. Od spustenia týchto celosvetových iniciatív však strata lesov prudko vzrástla, pričom len v roku 2020 bolo vyrúbaných 99 614 štvorcových míľ, hovoria najnovšie údaje Global Forest Watch.

„Deklarácia takmer 150 štátov o ochrane lesov a zabráneniu odlesňovaniu v Glasgowe je kľúčovým záväzkom. Na mieste je určitý skepticizmus, do akej miery sa bude plniť. To, že sa na tento účel vyčlenili reálne prostriedky nám však dávajú nádej, že sa pretavia do skutočnej ochrany lesov na celom svete,“ vyjadril sa štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča pre EURACTIV Slovensko.

Nedôveru v záväznosť dohody o zastavení odlesňovania vzbudzuje aj to, že k úsiliu sa pripojila aj Brazília, ktorej vláda naopak odlesňovanie podporuje.

„Vláda brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara prejavila nové odhodlanie ukončiť nelegálne odlesňovanie v Amazónii, keďže si uvedomuje, že je to prekážka zlepšenia vzťahov s Európou,“ komentoval zapojenie Brazílie do dohody v Glasgowe viceprezident Európskej únie Josep Borrell.

Brazília je domovom 60 percent rozlohy amazonského dažďového pralesa, ktorý je najväčší na svete. Od nástupu premiéra Bolsonara do úradu v roku 2019 jeho ničenie prudko stúpa. Európska únia je hlavným cieľom nezákonne vyťaženého dreva v Amazónii, ktoré sa často odosiela s falošnými dokladmi o pôvode dreva. Borrell uviedol, že EÚ je pripravená sprísniť overovanie dokladov pre drevo dovážané z Brazílie, aby zakročila proti nezákonnému obchodu v hodnote miliárd dolárov ročne.

Bolsonaro pri vyjednávaniach o dohode na konferencii COP26 prehlásil, že odlesňovania Brazílie sa spomaľuje. Tesne po summite však brazílsky Národný inštitút  pre vesmírny výskum zverejnil údaje,  podľa ktorých stratila Amazónia od augusta 2020 do augusta 2021 viac ako 13-tisíc štvorcových kilometrov dažďového pralesa. To je o 22 percent viac v porovnaní s predchádzajúcimi 12-mesačné obdobie a najhoršie za posledných 15 rokov.

Analytička SHMÚ: Čísla o spotrebe biomasy nesedeli už roky, nikoho to nezaujímalo

Slovensko vykazovalo poslednú dekádu nesprávne údaje o obnoviteľnej energii. „Na SHMÚ roky vieme, že malé zdroje emisií, pod ktoré patria aj domácnosti, malé služby a firmy, neboli a nemohli byť zachytené štatistikou správne,” hovorí analytička Slovenského hydrometeorologického ústavu JANKA SZEMESOVÁ.

Odlesňovaním trpí aj Slovensko

Podľa štátneho tajomníka Kiču sú kroky Slovenska v ochrane lesov a boji proti odlesňovaniu konzistentné a v súlade s prioritami Európskej únie.

„U nás sa debata vedie na trocha inej úrovni. Z formálneho  hľadiska u nás máme veľké rozlohy lesov, ale ani odborníci sa nevedia zhodnúť či tieto veľké rozlohy lesných porastov poskytujú aj ekosystémové služby. Preto na Slovensku nie je debata o rozsahu územia, ktoré je pokryté lesmi, ale o kvalite a stave lesov,“ vyjadril sa Kiča pre EURACTIV Slovensko.

Záväzok z Glasgowa potvrdilo Slovensko podľa neho aj vyhlásením prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska v rámci ktorej pribudlo šesť a pol tisíca hektárov najprísnejšie chránených lesov, ktoré sú či už priamo pralesmi alebo pralesovými zvyškami.

„Zo strany Slovenska je to veľmi konkrétny príspevok k plneniu záväzku z COP26. Ďalším dôležitým krokom slovenskej vlády je v tomto smere reforma národných parkov, lebo v nich sa nachádzajú naše najcennejšie územia. Práve ona môže posunúť Slovensko medzi lídrov v plnení záväzkov z klimatického summitu v Glasgowe,“ zdôraznil zástupca rezortu životného prostredia.

Tri miliardy stromov a viac dreva v stavebníctve: Čo navrhuje nová stratégia EÚ pre lesy (INFOGRAFIKA)

Európska komisia v polovici júla predstavila Novú stratégiu lesného hospodárstva do roku 2030. Jej hlavným úmyslom je zosúladiť socioekonomické funkcie lesa s novými klimatickými a environmentálnymi cieľmi Európskej únie.

Podľa satelitných záberov, ktorý vyhodnotil  Inštitút environmentálnej politiky (IEP) totiž za posledné štyri roky narástol priemerný ročný úbytok lesa na Slovensku takmer o štvrtinu. Od začiatku milénia ubudlo zo slovenských lesov každý rok v priemere 0,46 percent rozlohy lesa. S výnimkou kalamitného roku 2004 zažilo Slovensko najväčšiu stratu lesa v roku 2018, pričom najviac postihnutým regiónom za ostatných 20 rokov bol región Kysúc. Tento stav sa nezmenil ani v uplynulých štyroch rokoch. V národných parkoch bola v rokoch 2017 až 2020 priemerná ročná strata lesa na úrovni 0,56 percent.

Analytici z IEP používali už spracované údaje satelitných snímok z portálu Global Forest Watch. Tie využívajú vegetačný index na identifikáciu lesa. Nástroj identifikuje iba starší les s výškou cca 5 metrov na ploche 30×30 metrov. Ak je na danej ploche aspoň 30 percent pokryv stromov, tak sa plocha považuje za les.

Reforma má pomôcť 

Strata lesných porastov je podľa satelitných fotografií dlhodobým problémom Slovenska, a to aj napriek pomerne vysokej výmere lesov. Podľa Michala Kiču skutočnosť, že máme na Slovensku v evidencii lesný pozemok neznamená, že sa na ňom nachádza aj skutočný les. „Podobne je to aj s výmerami lesov, kde by mal byť podľa mapových údajov les, ale v skutočnosti nám letecké snímky ukážu, že tam žiadny les nie je,“ podčiarkol štátny tajomník Kiča.

Práve reformu národných parkov považuje ministerstvo za kľúčové pre zlepšenie kvality lesov a zastavenie odlesňovania. V národných parkoch sa totiž les v posledných 20-tich rokoch strácal rýchlejšie ako v iných územiach. V rokoch 2017 až 2020 tu bola priemerná ročná strata lesa na úrovni 0,56 percent.

Dlho diskutovanú reformu národných parkov v decembri schválil parlament. Reforma zabezpečí prevod pozemkov v národných parkoch spod správy rezortu pôdohospodárstva pod Štátnu ochranu prírody SR. Správa pozemkov pritom bola v minulosti brzdou zvyšovania ochrany lesov, argumentuje rezort životného prostredia. „Jednotná správa území dokáže efektívnejšie vyvážiť hospodárske a environmentálnej záujmy a zároveň prispeje k zastaveniu odlesňovania, k čomu sa zaviazali svetoví lídri na klimatickej konferencii v Glasgowe,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku.

Protichodné signály

Plnenie sľubu o zastavení odlesňovania, ku ktorému sa prihlásila slovenská vláda na klimatickom summite OSN, však môže pribrzdiť návrh zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Ten  v decembri predložilo ministerstvo hospodárstva na pripomienkové konanie.

Na návrh upozornilo Lesoochranárske združenie VLK, ktoré iniciovalo hromadnú pripomienku k zákonu. „Predložený návrh Ministerstva hospodárstva opätovne (…) umožní dotovať spaľovanie dreva zo slovenských lesov, brehových porastov, remízok, či vetrolamov,“ píše mimovládka vo svojej pripomienke.

Drevná biomasa je v súčasnosti považovaná za obnoviteľný zdroj iba v prípade, že sa jedná o odpad z drevospracujúceho priemyslu alebo pochádza zo špeciálnych, na takéto účely pestovaných, energetických porastov. Tuto definícia prijala vtedajšia vláda v roku 2018. Podľa združenia VLK vtedy vláda upravila na pravú mieru podmienky pri využívaní dreva ako obnoviteľného zdroja a „najmä sa legislatívne zabránilo dotovaniu spaľovania dreva zo slovenských lesov.“

V novom návrhu zákona však rezort hospodárstva navrhuje tieto udržateľné kritériá pre biomasu  odstrániť. Obnoviteľným zdrojom by sa tak stala všetku biomasu bez bližšej špecifikácie je pôvodu, čo podľa mimovládky bude viesť k masívnemu odlesňovaniu.

Návrh ide dokonca ešte ďalej. Predkladaný zámer zdôrazňuje, že „lesnou biomasou“ je „biomasa, ktorá je produktom lesného hospodárstva“. To znamená, že kým pred zmenou v decembri 2018 bolo možné dotovať iba spaľovanie palivového dreva, čo malo drastické dopady na slovenské lesy, v súčasnosti navrhovaná zmena umožní dotovanie spaľovania akéhokoľvek dreva, argumentuje združenie v hromadnej pripomienke, ktorú podporilo takmer štyritisíc ľudí.

Ministerstvo však tvrdí, že návrh plánuje prerokovať so všetkými zainteresovanými stranami. „Nakoľko ide o novú právnu úpravu, je zrejmé, že môže vyvolať množstvo otázok a nedorozumení, na ich objasnenie slúži práve proces medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom sa nachádza zákon až do 21. decembra. Pre ministerstvo hospodárstva je kvalitná legislatíva prioritou, a preto aj výhrady lesoochranárskeho zoskupenia VLK budú riadne prerokované,“ reagovalo ministerstvo hospodárstva pre agentúru SITA.