Slovensko sa na summite hlási k ambicióznejšiemu klimatickému cieľu

Nemecká uhoľná elektráreň Boxberg. [EPA-EFE/Filip Singer]

Európski lídri určujú budúce smerovanie priemyselnej a klimatickej politiky. Napriek postoju slovenského ministerstva hospodárstva sa premiér pripája ku kompromisu, ktorý má za cieľ obmedziť otepľovanie na 1,5 °C.

Hneď na úvod prebiehajúceho európskeho summitu sa hlavy vlád a štátov zaoberajú požiadavkou britskej vlády na odklad brexitu do 30. júna. Summit, ktorý sa začína vo štvrtok (21. marca) poobede a skončí sa v piatok, je však orientovaný prevažne na ekonomické, klimatické a obchodné témy.

Pre TASR to uviedol vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík. Ten sprevádza premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), ktorý je šéfom slovenskej delegácie na summite.

Zasadnutie Európskej rady je rozdelené na viacero častí – hospodársky rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť so záberom na budovanie jednotného trhu a odbúravanie bariér; klimatické zmeny s dosahom na priemysel a medzinárodné obchodné vzťahy zamerané aj na prípravy aprílového summitu EÚ – Čína.

V postoji k európskej klimatickej stratégii boli lídri pred summitom rozdelení. Vo štvrtok sa však črtal kompromis na ambicióznejšom cieli Parížskej dohody, ku ktorému sa pridalo aj Slovensko.

Slovenské jadro a priemysel

Veľvyslanec pri EÚ pre TASR spresnil, že Slovensko v rámci nadchádzajúcich debát zaujíma nastavenie budúcej klimatickej politiky, lebo od toho závisí, akým spôsobom budeme vyrábať elektrickú energiu a ako to v konečnom dôsledku ovplyvní energetický a dopravný sektor Slovenska.

„Sú tu ambície, áno, chceme mať klimaticky neutrálnu ekonomiku, aby klesali emisie CO2, aby sme mali čistejšie ovzdušie, ale zároveň musíme vedieť, ako to ovplyvní energetiku a priemysel,“ opísal situáciu veľvyslanec.

Ministerstvá sa sporia ako využiť príjmy z predaja emisných kvót

Úradníci zodpovední za životné prostredie sa chcú s financmajstrami dohodnúť na využití príjmov z dražby emisných povoleniek do konca marca. Dlhodobé priority klimatickej politiky majú byť jasnejšie do konca roka.

Pripomenul, že na Slovensku sú veľké firmy, ako napríklad U. S. Steel, pre ktoré je nastavenie klimatických cieľov kľúčové z hľadiska ich ďalšieho fungovania.

Javorčík dodal, že pri debatách o klimatickej neutralite viaceré členské krajiny volajú po rešpektovaní národných špecifík, v čom je aj zloženie národného energetického mixu (v prípade Slovenska významnú úlohu zohráva jadrová energetika), a je silný dôraz na to, aby prechod na bezuhlíkovú ekonomiku bol sociálne spravodlivý a férový z hľadiska cien energie.

Kompromis smeruje k 1,5 °C

Uhlíkovo neutrálnu európsku ekonomiku v roku 2050 navrhla v oznámení „Čistá planéta pre všetkých“ Európska komisia. Oznámenie má zladiť európsku klimatickú politiku s cieľmi Parížskej dohody udržať oteplenie Zeme medzi predpriemyselným obdobím a koncom tohto storočia na 1,5 °C. Keď to nie je možné, cieľom sú aspoň 2 °C. Uhlíková neutralita v roku 2050, ktorá by bola v zhode s ambicióznejším cieľom Parížskej dohody, je však obsiahnutá len v dvoch z ôsmich scenárov navrhovaných Komisiou.

Návrh slovenskej pozície k oznámeniu Komisie predložilo v polovici februára ministerstvo životného prostredia. „Vzhľadom na závery Osobitnej správy Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) k 1,5 °C je potrebné orientovať sa práve na ambicióznejší cieľ Parížskej dohody,“ napísal envirorezort v stanovisku.

V európskej klimatickej stratégii chýba Slovensku viac jadrovej energie

Členské štáty diskutujú o ambícii Európskej únie dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. Z V4 sa ozýva obhajoba atómovej energie, varuje tiež pred dopadom na energeticky náročný priemysel.

V pripomienkovom konaní však túto vetu žiadalo stiahnuť ministerstvo hospodárstva. „Slovenská republika ako priemyselná krajina s podielom priemyslu viac ako 20 percent na HDP, a to najmä energeticky náročného priemyslu, by sa mala snažiť presadzovať čo najmiernejší scenár, nakoľko prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo bude mať najväčšie dopady na tieto odvetvia a zamestnanosť,“ dôvodil rezort hospodárstva.

Hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák pre EURACTIV.sk vo štvrtok (21. marca) povedal, že  Slovensko sa na summite hlási k cieľu 1,5 °C. Pripojí sa ku kompromisnému návrhu, ktorý tento cieľ neodmieta. Podobné znenie pred zasadnutím Európskej rady presadzovala podľa portálu EURACTIV.com skupina západo- a severoeurópských krajín na čele s Francúzskom. Ďalší blok štátov, ktorý zahŕňa Nemecko a ostatné krajiny Vyšehradskej skupiny, boli proti ambicióznejšiemu cieľu Parížskej dohody. Presné znenie dohody by malo byť súčasťou záverov, ktoré majú byť uverejnené v piatok (22. marca).

Nová priemyselná stratégia

Priemyselná politika EÚ je podľa Javorčíka silná téma summitu, dôležitá pre Slovensko, ktoré v EÚ patrí medzi tie krajiny, ktoré sú z hľadiska štruktúry ekonomiky najzávislejšie od priemyslu. Upozornil na to, že tohtotýždňový bude akousi výzvou pre budúcu Európsku komisiu, aby prišla s priemyselnou stratégiou.

„Rovnako sa budeme musieť pozrieť aj na otázky svetového obchodu, a to nielen z hľadiska uzatvárania obchodných dohôd, ale aj na to, ako sa vytvorí rovnovážna hracia plocha v oblasti verejného obstarávania a iných ekonomických vzťahov,“ povedal Javorčík pre TASR.

Slovenské firmy žiadajú post eurokomisára pre priemysel

Nová priemyselná politika má byť témou tohtotýždňového európskeho summitu. Najviac ju presadzujú Nemecko a Francúzsko, zmobilizoval sa však aj európsky súkromný sektor vrátane slovenského.

Do oblasti debát o svetovej obchodnej politike zapadajú aj vzťahy EÚ s Čínou, čo bude hlavnou témou aprílového summitu EÚ – Čína (9. apríla). Javorčík pripomenul, že EÚ by mala vystupovať dôraznejšie v záujme ochrany svojich záujmov.

„Všetko toto treba vnímať aj v kontexte debát, ktoré budú pokračovať v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch na summite v Sibiu (v máji) a tiež na júnovom summite EÚ, keď by lídri mali prijať strategickú agendu, čiže víziu pre EÚ na nasledujúcich päť rokov,“ vysvetlil slovenský diplomat.