Slovensko sľúbilo znížiť úniky metánu o tretinu. Presný plán zatiaľ nemá

Na energetiku sa pri boji proti metánovým emisiám sústredí aj legislatívny návrh Európskej komisie na boj proti emisiám metánu. Ten zahŕňa zákaz bežného spaľovania a odvetrávanie plynu a tiež sankcie za úniky z plynárenskej infraštruktúry. Neobsahuje však záväzné ciele na zníženie metánových emisií. [Wikimedia Commons.org]

Slovensko na klimatickom summite COP26 v Glasgowe sľúbilo, že zníži metánové emisie v tomto desaťročí o 30 percent. S redukciou metánu musí pridať v energetike, poľnohospodárstve, ale najmä v sektore odpadov.

Globálny sľub o metáne, ku ktorému sa zaviazalo 105 štátov na konferencii o zmene klímy COP26 v Glasgowe, zaväzuje signatárov znížiť svoje celkové emisie o 30 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 2020.

Nová iniciatíva kladie dôraz na znižovanie únikov metánu z ropných a plynových vrtov, potrubí a inej fosílnej infraštruktúry. Značné množstvo plynu pochádza aj z iných zdrojov napríklad z chovu dobytka či rozkladajúceho sa odpadu na skládkach. Aj keď v metánových emisiách na Slovensku dlhodobo viedla energetika, v roku 2019 bol podľa envirorezortu najväčším problémom skládky odpadov.

Medzinárodná agentúra pre energetiku, Program OSN pre životné prostredie aj Európska komisia vidia najľahšiu cestu pre znižovanie metánových emisií v energetike. S tým súhlasí aj Juraj Melichar z Priateľov Zeme-CEPA, podľa ktorého je záväzok znižovania metánu na globálnej úrovni aj „veľkou príležitosťou pre Slovensko, ako sa zbaviť obrovskej závislosti na dovoze fosílneho zemného plynu,“ povedal pre EURACTIV Slovensko.

Z plynárenskej infraštruktúry naprieč Európou uniká metán, tvrdí mimovládka

Emisie metánu zachytila infračervená kamera v plynárenských zariadeniach v celej Európe. Európska únia metánové úniky v energetike nereguluje, takže plynárenské spoločnosti neporušujú zákon. Komisia to plánuje zmeniť.  

O čom je metánová dohoda z Glasgowa?

Medzinárodné klimatické summity sa zvyčajne zameriavajú najmä na znižovanie emisií oxidu uhličitého, ktorý je hlavnou príčinou globálneho otepľovania. Metán, ktorý pochádza zo skládok, poľnohospodárstva a energetiky, je po oxide uhličitom druhým najväčším prispievateľom ku globálnemu otepľovaniu a je zodpovedný za viac ako štvrtinu súčasného globálneho otepľovania. Atmosférické koncentrácie plynu od roku 2007 prudko vzrástla, čo vyvolalo obavy vedcov.

Sľub, ktorý dalo 105 krajín na COP26 v Glasgowe pokrýva polovicu globálnych emisií metánu. Prezident Spojených štátov Joe Biden nazval dohodu o metáne „záväzkom, ktorý mení hru“. Ak by sa ju podarilo naplniť, zabráni to otepleniu o 0,2 stupňa do polovice tohto storočia. To by bol pomerne veľký pokrok, keďže extrémne výkyvy počasia sa zhoršujú a sú častejšie s každou desatinou stupňa.

Metán prispieva ku zmene klímy viac ako oxid uhličitý. Na rozdiel od neho má kratšiu životnosť, ale jeho otepľovací účinok je najsilnejší prvé dve desaťročia po tom, ako sa dostane do atmosféry. To znamená, že zníženie koncentrácie metánu v atmosfére môže mať relatívne rýchly vplyv na pokles globálne teploty.

„To, čo robíme v tomto desaťročí… ovplyvní, či dokážeme alebo nedokážeme splniť náš dlhodobý záväzok,” povedal americký prezident Joe Biden v Glasgowe. Odkazoval pritom na cieľ Parížskej dohody udržať globálny rast teploty pod 1,5 stupňa Celzia do konca storočia.

Najväčší svetoví producenti metánu ako je Čína, Rusko a India, ktorí spolu prispievajú k emisiám metánu 35 percentami, sa pod dohodu nepodpísali. Napriek tomu ide o významný krok, keďže sľub pokrýva polovicu globálnych emisií metánu. Podporilo ho ďalších 15 najväčších svetových producentov metánu vrátane Európskej únie, Indonézie a Iraku. Osobitný vyslanec prezidenta USA pre klímu John Kerry očakáva, že počet signatárov bude rásť.

Hlavné závery klimatického summitu: Zníženie metánu a blízky koniec uhlia

Kľúčová klimatická konferencia v Glasgowe priniesla dva podstatné míľniky v boji proti zmene klímy. Viac ako sto krajín sa zaviazalo znížiť globálne emisie metánu v tomto desaťročí o 30 percent a uhlie pravdepodobne skončí ako globálny zdroj energie. 

Ako je na tom Slovensko?

Podiel metánových emisií na celkových emisiách na Slovensku v roku 2019 predstavoval 8,5 percenta. Slovensko podobne ako Európska únia však nezarátava emisie metánu, ktoré vznikajú pri preprave a ťažbe fosílnych palív, ktoré dováža.

Emisie metánu vznikajúce činnosťou človeka na Slovensku klesli od roku 1990 do roku 2019 o viac než 54 percent, uviedlo ministerstvo životného prostredia pre EURACTIV Slovensko. V absolútnej hodnote to predstavuje 132 190 ton emisií metánu (ekvivalent 3 304 740 ton CO2). V týchto údajoch však nie sú započítané emisie z využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesníctva (LULUCF).

Emisie metánu zo sektora LULUCF spôsobené lesnými požiarmi predstavujú 980 ton CH4, čo je podľa rezortu pomerne zanedbateľná hodnota. Tieto emisie sa zvyšujú v dôsledku vyššieho počtu lesných požiarov na Slovensku, dodáva rezort v stanovisku.

Podiel sektorov na produkcii metánových emisiách sa posledné roky zmenil. V roku 2018 viedla energetika so 40 percentami, nasledovali odpady s 35 percentami a štvrtinu emisií metánu produkovalo poľnohospodárstvo. Zmenou metodiky sa na prvom mieste ocitol sektor odpadov so 46 percentami, druhé bolo poľnohospodárstvo s tretinovým podielom. Na treťom mieste je energetika s 22 percentami.

„Trend emisií metánu je ovplyvnený implementáciou nových právnych predpisov v odpadovom hospodárstve a opatrení v oblasti fugitívnych emisií a poľnohospodárstva. Fugitívne emisie sú všetky emisie vznikajúce pri výrobnej činnosti, mnohokrát vysokých koncentrácií, ktoré nie sú žiadnym spôsobom zachytené, kontrolované alebo zneškodnené,“ vysvetľuje komunikačné oddelenie ministerstva.

Podľa údajov Svetovej banky produkcia metánu na Slovensku síce od roku 1990 výrazne klesla, ale v roku 2007 sa prudký pokles zastavil. V posledných rokoch si emisie plynu držia stabilnú úroveň, či dokonca miere stúpajú.

 

Stratégia na zníženie únikov metánu Slovensku chýba

Podľa posledných údajov  sa na metánových emisiách v energetike v roku 2019 podieľala predovšetkým ťažba hnedého uhlia s objemom metánu 8 130 ton a distribúcia zemného plynu s 5 330 tonami.

K zníženiu únikov metánu prispeje predovšetkým plánované ukončenie ťažby hnedého uhlia v roku 2023 a zatvorenie hnedouhoľných baní, predpokladá rezort životného prostredia. Očakáva, že v dôsledku nižších prepráv zemného plynu cez Slovensko, klesnú aj emisie z distribúcie zemného plynu.

Proti vysokým únikom metánu zo skládok chce rezort podniknúť viaceré kroky. Patrí medzi ne zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu do roku 2025 o 50 percent v porovnaní s rokom 2016 alebo zníženie množstva biologicky rozložiteľných odpadov v zmesovom komunálnom odpade o 60 percent do roku 2025 oproti roku 2016.

Ministerstvo ráta do budúcna s menšou mierou skládkovania komunálneho odpadu na maximálne 10 percent do roku 2035. Zároveň chce, aby sa viac kompostovali biologicky rozložiteľné odpady. Tie sú totiž jedným z hlavných zdrojov metánu zo skládok.

Slovenský plán obnovy je založený na zastaraných klimatických cieľoch, upozorňujú aktivisti

Analýza skupiny Bankwatch upozorňuje, že slovenský plán obnovy je založený na zastaraných klimatických cieľoch vyplývajúcich z národného energetického a klimatického plánu. Envirorezort hovorí, že na tom nezáleží.

Slovenský Národný plán obnovy a odolnosti počíta s viac ako tromi miliardami pre …

Samostatnú stratégiu na znižovanie emisií metánu envirorezort zatiaľ nemá. Ich redukciu chce podporiť investíciami zameranými na dekarbonizáciu energetiky a priemyslu a zabezpečením postupného prechodu na nízkouhlíkové hospodárstva. Pri opatreniach sa spolieha na dosiahnutie klimatickej neutrality najneskôr v roku 2050 v súlade s opatreniami definovanými v Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, uvádza ministerstvo. Mimovládky aj odborníci dlhodobo upozorňujú, že slovenské strategické dokumenty boja proti zmene klímy sú neaktuálne, čo platí aj Nízkouhlíkovej stratégii.

Financie bude možné podľa ministerstva čerpať z Modernizačného fondu, eurofondov, Plánu obnovy a odolnosti či z Fondu spravodlivej transformácie. „Dôležitá v tomto smere bude komunikácia medzi kompetentnými orgánmi, aby sa niektoré aktivity a opatrenia nefinancovali duplicitne,” podotkol komunikačný odbor ministerstva pre EURACTIV Slovensko.

Ako znížiť emisie podľa OSN

Koncentrácia metánu v atmosfére je podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) v súčasnosti približne dva a pol krát vyššia v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a neustále sa zvyšuje.

Prírodné zdroje sa podieľajú na emisiách metánu približne 40 percentami emisií, kým ľudská činnosť zvyšnými 60 percentami. Najväčším zdrojom emisií metánu je poľnohospodárstvo, ktoré je zodpovedné za približne štvrtinu celkového množstva, tesne za ním nasleduje energetický sektor, ktorý zahŕňa emisie z uhlia, ropy, zemného plynu a biopalív.

Metán sa uvoľňuje napríklad z povrchových uhoľných baní, uniká pri ťažbe, doprave a spaľovaní zemného plynu. Značným podielom sa na jeho produkcii podieľa aj chov hospodárskych zvierat.

Podľa správy Programu OSN pre klímu (UNEP) z mája minulého roka je znižovanie metánových emisií, ktoré spôsobuje človek, jednou z nákladovo najefektívnejších stratégií na rýchle zníženie miery otepľovania. To by významne prispelo k celosvetovému úsiliu obmedziť nárast teploty na 1,5 stupňa Celzia.

Technologicky dostupné riešenia na znižovanie emisií metánu môžu do roku 2030 súčasne znížiť emisie metánu spôsobené ľudskou činnosťou až o 45 percent, resp. 180 miliónov ton ročne. Tým by sa do roku 2040 zabránilo globálnemu otepleniu o takmer 0, 3 stupňa Celzia. Zároveň by sa tým každoročne na celom svete predišlo 255 tisícom predčasných úmrtí, 775 tisícom prípadov liečenia astmatických ochorení, 73 miliardám hodín stratenej práce v dôsledku extrémnych horúčav a strate 26 miliónov ton na úrode potravín, tvrdí UNEP.

Emisie metánu minulý rok rekordne rástli. Investori žiadajú prísnejšie limity

Skupina európskych investorov s aktívami v hodnote 36 miliárd eur tlačí na Európsku komisiu, aby zaviedla povinné normy pre emisie metánu zo zemného plynu. Ročný nárast atmosférického metánu bol v roku 2020 najväčší od začiatku meraní, nespomalila ho ani pandémia.

Ropa, plyn a uhlie predstavujú najväčší potenciál pre zmiernenie tempa zmeny klímy do roku 2030. Ľahko dostupné a nízkonákladové opatrenia by mohli v sektore ropy a zemného plynu znížiť emisie o 29 až 57 miliónov ton ročne. V prípade uhlia by išlo o 12 až 25 miliónov ton ušetrených emisií ročne, hovorí správa.

Až 80 percent opatrení v prípade únikov metánu v oblasti ropy a zemného plynu a až 98 percent opatrení v prípade uhlia by sa mohlo realizovať so zápornými alebo nízkymi nákladmi, tvrdí UNEP.

Pre znižovanie emisií v sektore odpadov vidí Program OSN pre klímu najväčší potenciál v lepšom spracovaní a zneškodňovaní tuhého odpadu. Až 60 percent dostupných a jednoduchých opatrení, ktoré by ročne ušetrili 29 až 36 miliónov ton emisií ročne, by bolo možné realizovať s nízkymi alebo zápornými nákladmi, tvrdí správa. V poľnohospodárstve sa úspora emisií metánu pri zavedení dostupných opatrení pohybuje podobne – okolo 30 miliónov ton ročne.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v podobnom duchu tvrdí, že je potrebné zaoberať sa všetkými zdrojmi emisiami metánu pochádzajúcich z ľudskej činnosti. Zvláštnu pozornosť by však politici mali venovať najmä emisiami metánu v energetickom sektore.

IEA odhaduje, že sektor fosílnych palív vyprodukoval v roku 2020 120 miliónov ton metánu. Podľa ich scenárov sa tomu dá ľahko vyhnúť.

Na rozdiel od oxidu uhličitého má metán, ktorý je hlavnou zložkou zemného plynu, komerčnú hodnotu: dodatočný zachytený metán možno často speňažiť priamo, čo je zvyčajne jednoduchšie v ropnom a plynárenskom sektore, ako v iných oblastiach energetiky, tvrdí IEA.

To znamená, že zníženie emisií by mohlo viesť k ekonomickým úsporám alebo by sa mohlo uskutočniť pri nízkych nákladoch.

Podľa údajov slovenských plynárov sa na Slovensku emisie metánu pri preprave plynu znížili od roku 2010 o viac ako tri štvrtiny. Kľúčové boli investície do modernizácie infraštruktúry a do moderných technológií rozpoznávania a zabraňovania metánovým únikom, povedal riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský pre EURACTIV Slovensko.

Firmy majú zatiaľ dobrovoľné záväzky

Slovenské plynárenské firmy podporujú európsku metánovú stratégiu, ktorú predstavila Komisia minulý rok a sú pripravené pomáhať pri jej napĺňaní, zdôrazňuje riaditeľ SPNZ. Firmy si podľa neho v súčasnosti stanovujú záväzky na obmedzenie metánových emisií na dobrovoľnej báze.

Spoločnosť Eustream napríklad vstúpila do  dobrovoľnej iniciatívy (OGMP – The Oil and Gas Methane Partnership), ktorá má pomôcť spoločnostiam znížiť emisie metánu v ropnom a plynárenskom priemysle.

Členovia OGMP v januári 2020 dohodli na rozšírení rámca pre vykazovanie – OGMP 2.0. Ten chápu ako  platformu pre vykazovanie zlatého štandardu pre metán, hovorí Kvaňovský.

„OGMP sa tiež viac zameria na partnerstvo s národnými ropnými spoločnosťami a na rozšírenie svojho dosahu na midstream a downstream sektor,“ dodáva.

Cieľom iniciatívy je poskytovať občianskej spoločnosti a vládam podrobnejšie a transparentnejšie informácie o emisiách metánu pri využívaní zemného plynu.

Okrem Eustreamu je do iniciatívy OGMP zapojený aj štátny Slovenský plynárenský priemysel. Ten pripravuje postupnú harmonizáciu výpočtu a vykazovania metánových emisií v súlade so štandardmi iniciatívy OGMP 2.0. „Slovenské plynárenstvo tak jednoznačne podporuje iniciatívu OGMP 2.0 ako spôsob koordinovaného a globálneho úsilia, v ktorom budú v určitom okamihu zapojení všetky subjekty plynárenského reťazca od ťažby až po distribúciu zemného plynu,“ uvádza Kvasňovský.

Podľa europoslanca Martina Hojsíka (PS/Renew) nie sú riešením dobrovoľné opatrenia zo strany plynárenských spoločností, lebo „neodrážajú závažnosť krízy a nepovedú k nevyhnutnému zníženiu emisií.“

Záväzné ciele opäť chýbajú

Na energetiku sa pri boji proti metánovým emisiám sústredí aj legislatívny návrh Európskej komisie na boj proti emisiám metánu. Ten zahŕňa zákaz bežného spaľovania a odvetrávanie plynu a tiež sankcie za úniky z plynárenskej infraštruktúry. Neobsahuje však záväzné ciele na zníženie metánových emisií.

Hlavným cieľom novej legislatívy je znížiť metánové emisie z prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu, z ich transportu a distribúcie, ako aj z uhoľných baní, či už uzatvorených alebo prevádzkovaných. To je podľa Komisie najjednoduchšia a najlacnejšia cesta pre rýchlu redukciu emisií.

Návrh obsahuje zákaz bežného spaľovania a odvzdušňovania, ktoré uvoľňuje oxid uhličitý a metán do atmosféry. Zavádza tiež požiadavky pre európske krajiny, aby úniky metánu monitorovali. Zaväzuje plynárenské spoločnosti, aby zamedzili metánovým emisiám z plynovodov a skladovacích zariadení.

Členské štáty budú musieť určiť orgán, ktorý bude zodpovedný za monitorovanie a presadzovanie nových pravidiel, a to aj prostredníctvom inšpekcií. Prevádzkovatelia plynu budú povinní predložiť na schválenie tomuto úradu správu o emisiách metánu na úrovni zdroja a zostaviť program zisťovania úniku a opráv.

Minimálne dvakrát do roka budú musieť prevádzkovatelia vykonať prieskum úniku a tiež potrebné opravy. Všetky komponenty, u ktorých sa zistí, že uvoľňujú metán nad určitú hranicu (500 častíc na milión), sa budú musieť opraviť alebo vymeniť.

Európske krajiny budú mať tiež právomoc ukladať sankcie za porušenie pravidiel a budú musieť prijať „všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie implementácie [pravidiel]“. Sankcie musia byť „účinné, primerané a odrádzajúce“ a môžu zahŕňať pokuty za škody na životnom prostredí a pravidelné platby, kým sa porušenie neodstráni.

No hoci návrh novej legislatívy proti emisiám metánu mnohí vítajú, ten zaostáva za zavedením záväzných cieľov znižovania emisií, ktoré zákonodarcovia v Európskom parlamente požadovali začiatkom tohto roka.

Cieľ uvedený v návrhu Komisie pre Úniu nie je záväzný a jeho výška je totožná s cieľom z klimatického summitu v Glasgowe – to znamená znížiť emisie metánu o 30 percent do roku 2030 v porovnaní s úrovňou v roku 2020.

Emisie z ťažby nie sú zarátané

V stratégii Komisia uvádza, že Európska únia je „najväčším globálnym dovozcom fosílnych palív“, najmä plynu, s právomocou vyvíjať tlak na medzinárodných partnerov, aby obmedzili svoje emisie metánu. Do svojej produkcie metánu však zarátava len emisie, ktoré vzniknú priamo na európskom území. Nič na tom nezmenil ani návrh nových pravidiel. Komisia síce konštatuje, že ak by sa do bilancie zahrnuli metánové emisie, ktoré uniknú pri ťažbe a doprave fosílnych palív, bolo by číslo „oveľa vyššie”, spolieha sa len na nepriamy tlak na dovážajúce krajiny.

Energetické spoločnosti budú musieť poskytnúť pri dovoze fosílnych palív informácie, z akej krajiny produkt dovážajú a či sú v tejto krajine povinné regulačné opatrenia zamerané na metán a či daná krajina podpísala Parížsku dohodu.

Únia dúfa, že tým poskytne „stimuly pre tieto krajiny, aby dobrovoľne znížili svoje emisie metánu“ alebo zaviedli záväzné opatrenia.