Slovensko uhlíkové clo na summite podporilo, víta ho aj priemysel

U. S. Steel Košice [František Iván/TASR]

Predstavitelia slovenského priemyslu podporujú zavedenie uhlíkového cla. Nevidia ale dôvod, aby sa zároveň rušilo bezplatné prideľovanie emisných kvót ako to navrhuje Európska komisia.

Uhlíkové clo má byť jedným zo zdrojov financovania pôžičiek v rámci Fondu obnovy, uviedol predseda vlády Igor Matovič po bruselskom summite.

Európska komisia považuje výslovný súhlas európskych lídrov so zavedením uhlíkového cla za jedno z hlavných víťazstiev mimoriadneho summitu o rozpočte a pokrízovej obnove. Pre EURACTIV.com to uviedol predstaviteľ Európskej komisie.

Podľa výpočtov Komisie by uhlíková daň na hraniciach EÚ mohla ročne priniesť 5 až 14 miliárd eur. V záverečnej dohode sa lídri 27 členských štátov zhodli na tom, že „Komisia predloží v prvom polroku 2021 návrhy týkajúce sa mechanizmu úpravy uhlíkového cla,“ s cieľom zaviesť ho začiatkom roku 2023.

Klimatické ciele aj ochrana trhu

Zavedenie uhlíkového cla má okrem financovania zeleného reštartu európskej ekonomiky po koronakríze aj ďalšie ciele. Nový mechanizmus platenia dane alebo cla z uhlíka na hraniciach Únie (Carbon border adjustment mechanism) má podľa Európskej komisie zabrániť presídľovaniu priemyselnej výroby do krajín mimo Európskej únie a teda podporiť zamestnanosť a konkurencieschopnosť vnútorného trhu.

Uhlíkové clo by podľa Komisie malo tiež pomôcť dosiahnuť európske klimatické ciele v rámci Európskej zelenej dohody, umožniť dekarbonizáciu európskeho priemyslu a motivovať výrobcov v tretích krajinách, aby zaviedli prísnejšie environmentálne štandardy.

Európska komisia na zavedení uhlíkového cla pre dovoz do Európy pracuje už dlhšie. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen ho zahrnula do zoznamu priorít svojej administratívy. Je to však prvýkrát, keď na Európskej rade dostal takú jasnú podporu.

Na stole sú viaceré riešenia

Minulý týždeň Európska komisia spustila verejné konzultácie a navrhla hlavné spôsoby, ako by mechanizmus mohol fungovať. Medzi možnosťami, ktoré Komisia predstavila, je napríklad vytvorenie zoznamu zdaniteľného tovaru či už sa dováža alebo nie alebo povinnosť dovozcov zaplatiť clo na hraniciach EÚ. Ďalšou navrhovanou alternatívou rozšírenie systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS) na dovážané suroviny a tovar.

Rozšírenie trhu s uhlíkom na dovoz tovarov a surovín do Európy by si vyžadovalo pravdepodobne dôkladnú reformu EÚ ETS. Komisia vo svojich konzultáciách uvádza, že mechanizmus zdanenie uhlíka na hraniciach s EÚ v jednej z navrhovaných podôb by mal nahradiť existujúce systémy, ako je bezplatné prideľovanie emisných kvót niektorým priemyselným odvetviam.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?

Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.

Priemysel nesúhlasí so zrušením bezplatnej alokácie

Uhlíkové clo má pomôcť európskym výrobcom pri zavádzaní ambicióznych klimatických opatrení v rámci Európskej zelenej dohody. Výrobcovia mimo hraníc EÚ na rozdiel od domácich nemusia nakupovať emisné kvóty na pokrytie emisií CO2, ktoré vzniknú pri ich činnosti. Ak však ostatné krajiny neprijmú opatrenia na dosahovanie podobne ambicióznych cieľov, existuje riziko premiestňovania výroby za hranice EÚ (carbon leakage).

Jedným z navrhovaných riešení je aj zavedenie dovozného cla z uhlíka na tovary ako oceľ, hliník, či cement, ktorých výroba je z hľadiska emisií najnáročnejšia.

Daň z dovozu uhlíka má medzi európskymi a slovenskými predstaviteľmi priemyslu silnú podporu. Podľa nich by uhlíkové clo umožnilo nastoliť rovnaké podmienky pre dovozcov z krajín, ktoré majú menej prísne environmentálne normy.

Zástupcovia priemyslu zároveň upozorňujú, že zavedenie uhlíkového cla by nemalo znamenať zrušenie existujúceho systému bezplatnej alokácie emisných kvót.

Podľa predstaviteľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Michala Pintéra, by „úplné nahradenie existujúceho systému obchodu s emisiami netestovaným mechanizmom bolo pre európsky priemysel rizikové.“

„Máme tu opatrenia podporujúce dekarbonizáciu priemyslu, prítomné v európskom systéme obchodovania s emisiami. Znevýhodneniu európskych výrobcov oproti tretím krajinám môžeme zamedziť uhlíkovým clom. Vyžaduje oveľa menšie úpravy, než zrušiť celý systém a zaviesť nový,“ tvrdí Michal Pintér, ktorý je zároveň riaditeľom U.S. Steel Košice pre styk s vládou a Európskou úniou.

Okrem dovozu lacných tovarov a výrobkov k nepriaznivej situácii domácich výrobcov prispievajú aj opatrenia, ktoré chce Európska komisia zaviesť v rámci Európskej zelenej dohody, myslí si Pintér. Nastavenie dekarbonizačných cieľov pre priemysel príliš ambiciózne môžu spôsobiť presídlenie výroby za hranice EÚ, čo bude viesť ku globálnemu nárastu emisií, zníženie konkurencieschopnosti Európskej únie a negatívne ovplyvní zamestnanosť v EU, hovorí zástupca RÚZ.

Udržanie zamestnanosti ako jeden z hlavných dôvodov zavedenia uhlíkového cla uviedol aj predseda vlády Igor Matovič na brífingu po bruselskom samite.

„Uhlíkové clo by sme vyberali na hraniciach EÚ, za to, že k nám príde tovar z krajín, kde sa pri jeho výrobe emitujú vyššie emisie ako pri výrobe porovnateľného tovaru v EÚ. Vyrobia veľmi lacno oceľ, potom nám ju dovezú do Európy, my si ju pustíme na náš voľný trh a potom nám to kazí biznis,“ povedal premiér Matovič na brífingu po summite.

Ako príklad uviedol spoločnosť U. S. Steel, ktorej výroba podľa predsedu vlády nejde naplno kvôli prílevu lacnej ocele z Číny. „Ľudia na východe nemôžu pracovať toľko, koľko by mohli, len kvôli tomu, že dodržiavame environmentálne štandardy,“ uviedol premiér v prehlásení.

Zavedenie uhlíkového cla však podľa Michala Pintéra z RÚZ by nemalo znamenať, že sa zruší systém EÚ ETS a bezplatná alokácia emisných kvót, ako to navrhuje Európska komisia. Systémy by mali fungovať paralelne, spolu s ostatnými podpornými mechanizmami myslí si Pintér.

Slovenský priemysel so znižovaním emisií súhlasí, žiada však verejnú podporu

Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.

Zástupca RÚZ tvrdí, že priemysel vďaka fungujúcemu systému EÚ ETS postupne dekarbonizuje a má nastavené kroky na plnenie environmentálnych noriem až do roku 2030. Naplánovanie investícií na postupnú dekarbonizáciu priemyslu predpokladá podľa Michala Pintéra určitú stabilitu v pravidlách.

„Domnievame sa, že do roku 2030, je potrebné uvažovať o scenári súbežného fungovania nejakej formy zdanenia/zaťaženia dovozu a za súčasného fungovania systému EÚ ETS.“

Podľa priemyselných združení je riešením do roku 2030 ponechať súbeh oboch systémov a dovtedy je možné pripraviť nový systém zdanenia uhlíka.

Think-tank: Na únik uhlíka neexistujú dôkazy

Podľa belgického think-tanku Bruegel by uhlíkové clo nemal byť základný prvok klimatickej politiky Európskej komisie. Podľa ich štúdie neexistujú dôkazy o tom, že zvýšenie ceny uhlíka nevyhnutne vedie k presídľovaniu emisne náročnej výroby.

Európska komisia plánuje, že uhlíkové clo sa bude týkať len tých sektorov, ktoré produkujú najviac emisií a sú zodpovedné za 55 percent všetkých emisií v priemysle.

Podľa think-tanku Bruegel bude ťažké presne určiť, ktorých sektorov sa bude uhlíkové clo týkať. „Uhlíkové clo, ktoré platí len na niektoré sektory môže spôsobiť, že do Európskej únie sa síce prestane dovážať oceľ z krajín s menšími enviroštandardami, ale namiesto toho sa budú dovážať produkty, ktoré sú z ocele vyrábané ako sú napríklad klince,“ uvádza think-tank v štúdii.

Môže dôjsť k tzv. „kaskádovému protekcionizmu“ teda k tomu, že clo bude postupne rozširované na ďalšie produkty v hodnotovom reťazci. Stalo sa napríklad po zavedení dovozných ciel v Spojených štátoch amerických, konštatuje sa v štúdii.

Podobne aj mimovládna organizácia Carbon Market Watch tvrdí, že opatrenia na ochranu klímy v Európe nespôsobujú presun priemyselnej výroby mimo EÚ. „Únik uhlíka nenastal ani po zavedení európskeho systému predaja emisných povoleniek (ETS),“ uvádza organizácia v stanovisku.

Systém predaja emisných povoleniek je podľa Carbon Market Watch najdôležitejším nástrojom na dekarbonizáciu hospodárstva EÚ. Od svojho zavedenia v roku 2005 sa však oslabuje. Kvôli nepotvrdenému predpokladu o presídľovaní priemyselnej výroby, ťažký priemysel v rámci systému ETS ťaží z výnimiek a dostáva takmer všetky svoje kvóty zadarmo, uvádza organizácia.

„To viedlo k značným a neočakávaným ziskom pre priemyselné firmy a v podstate ide o dotáciu znečisťovania,“ myslí si Carbon Watch.

Zatiaľ čo sektor energetiky, ktorý musí svoje kvóty nakupovať rok čo rok stabilne dekarbonizuje, priemyselné emisie od roku 2012 stagnujú. Preto by sa podľa organizácie malo bezplatné prideľovanie kvót úplne ukončiť.

Vzhľadom na to, že organizácia Carbon Market Watch považuje problém úniku uhlíka podobne ako think-tank Bruegel za nepotvrdený, nie je podľa nich potrebné ani bezplatné prideľovanie emisných povoleniek, ani zavedenie uhlíkového cla. Ak však má ostať jeden z týchto dvoch systémov, Carbon Watch preferuje uhlíkové clo, lebo to „zaisťuje, že znečisťovateľ platí“.

Dopad na slovenský priemysel

Možnému dopadu zavedenia uhlíkového cla sa venovala analýza Inštitútu pre environmentálnu politiku. Na Slovensku, kde priemysel tvorí takmer 28 percent HDP, môže mať takéto riešenie významné dopady, uvádza analýze.

Výsledkom zavedenia uhlíkového cla na oceľ, cement a hliník by Slovensko zvýšilo produkciu v týchto sektoroch v priemere o 6,3 percenta.

Všetky tri sektory výrazne zvýšia produkciu, pri oceli to môže byť až o 10 percent. Keďže sa objem dovozu z krajín mimo Európskej únie zníži, domáce firmy v týchto sektoroch budú uspokojovať vyšší dopyt.

Tým, že uhlíkové clo obmedzí dovoz lacných surovín, cena materiálov vzrastie. Negatívne by boli zasiahnuté odvetvia ako napríklad strojárenstvo, ktoré tieto suroviny využívajú ako vstup do svojej výroby. Výroba v strojárenstve, dopravných prostriedkov a súčiastok môže poklesnúť o 1,2 až 1,9 percent oproti pôvodnému stavu.

Keďže po zavedení uhlíkového cla by sa zvýšila emisne náročná produkcia ocele, cementu a hliníka, viedlo by to k nárastu emisií oxidu uhličitého o 1,2 percenta. Analýza konštatuje, že aby sa predišlo zvýšeniu emisií na Slovensku po zavedení uhlíkového cla, je spolu s týmto mechanizmom cla nutné sprísniť environmentálne štandardy pre domácich výrobcov.