Slovenský plán obnovy je založený na zastaraných klimatických cieľoch, upozorňujú aktivisti

Najvyšší ústavní činitelia Boris Kollár, Zuzana Čaputová a Eduard Hegeru pri podpise sprievodného listu k národnému plánu obnovy [TASR/Martin Baumann]

Analýza skupiny Bankwatch upozorňuje, že slovenský plán obnovy je založený na zastaraných klimatických cieľoch vyplývajúcich z národného energetického a klimatického plánu. Envirorezort hovorí, že na tom nezáleží.

Slovenský Národný plán obnovy a odolnosti počíta s viac ako tromi miliardami pre zelenú transformáciu. Politici aj aktivisti sa zhodujú, že ide o bezprecedentnú šancu posunúť Slovensko k zelenšej a udržateľnejšej budúcnosti. S množstvom peňazí však prichádzajú aj veľké výzvy.

Skupina CEE Bankwatch sa na zelené investície a reformy v pláne obnovy pozrela bližšie. Aktivisti prísun peňazí z plánu obnovy na dekarbonizáciu či iné zelené opatrenia hodnotia pozitívne. Ich výšku však prikladajú najmä silnému tlaku Komisie. Výstražný prst skupina zdvihla pri strategických dokumentoch, na ktorých je plán postavený, a to najmä v komponente Dekarbonizácia priemyslu. Ten stojí na Integrovanom energetickom a klimatickom pláne (NECP), ktorý bol podľa Bankwatch neaktuálny už v čase jeho schválenia. Inak povedané, nie je v súlade súlade s novým strednodobým klimatickým cieľom Európskej únie, ktorým je znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. Problémom sú aj chýbajúce regionálne kapacity a spôsob, akým ministerstvo financií plán komunikovalo verejnosti.

Ministerstvo životného prostredia pre portál EURACTIV Slovensko uviedlo, že staré dokumenty naplnenie súčasných európskych cieľov neohrozujú. Envirorezort bude podľa tlačového odboru podporovať také opatrenia, ktoré povedú k zníženiu emisií o 55 percent.

„V rámci dekarbonizácie budú podporené tie projekty, ktoré budú schopné dosiahnuť nákladovo najefektívnejšiu redukciu emisií skleníkových plynov v zmysle ceny na tonu, s prihliadnutím na podiel spolufinancovania. To znamená, že pomocou plánu obnovy dosiahneme maximálnu možnú mieru redukcie bez ohľadu na súčasné nastavenie NECP,” napísal tlačový odbor envirorezortu.

Diabol je v detailoch

Bankwatch vidí v dokumente niekoľko problémov. Medzi najzásadnejšie patrí už spomenutý národný energetický a klimatický plán ako jediný kontextový dokument pre komponent 4 – Dekarbonizácia priemyslu (s.158). Národný plán obnovy priamo uvádza, že finančné prostriedky pomôžu naplniť ciele NECP. V ďalšej vete spomína aj 55-percentný cieľ do roku 2030.

„Premisa plánu je mylná, pretože je založená na neaktuálnych klimatických a energetických stratégiách, ktoré počítajú so znížením skleníkových plynov len o 47 percent. Navrhované opatrenia, ako renovácia budov alebo opatrenia s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť sú postavené na falošných riešeniach. Rovnako aj prístup krajiny k problému priemyselného znečistenia. V oblasti udržateľnej dopravy sú niektoré opatrenia, napriek významnému pokroku, stále nedostatočné,” píše sa v analýze.

Samosprávy chcú v pláne obnovy aj územnú reformu a obmedzenie súkromníkov v energetike

Samosprávne združenia vidia v národnom pláne obnovy viacero problémov. Únia miest Slovenska doňho chce zaradiť reformu územnej samosprávy a žiada viac peňazí do obnovy pamiatkových budov. Združeniu miest a obcí zas chýba poľnohospodárstvo.

NECP pritom nie je starý dokument. Vláda Petra Pellegriniho ho schválila v decembri 2019. Bankwatch ho však označila za „neaktuálny už v čase svojho vzniku”. Hlavným problémom sú podľa skupiny neaktuálne dekarbonizačné modely.

„V čase, keď dokument vznikal neexistovala politická vôľa na aktualizáciu modelov a slovenské ministerstvá na to ani nemali kapacity,” píšu autori analýzy. To v praxi znamená, že Slovensku dodnes chýba dekarbonizačný model, ktorý by plán obnovy prispôsobil cieľom do roku 2030 a 2050.

Bankwatch zároveň nie je jedinou skupinou, ktorá dokument kritizovala. Nad nízkymi ambicíami a chýbajúcimi časťami sa pozastavila aj Európska komisia v hodnotení z minulého októbra.

Ministerstvo hospodárstva, ktoré má NECP na starosti, v tom čase pre EURACTIV Slovensko uviedlo, že výhrady Komisie analyzuje a dokument chce aktualizovať. Z európskeho nariadenia o energetickej únii vyplýva, že to musí urobiť tak či onak. Čas má do roku 2023. Počíta s tým aj programové vyhlásenie vlády ešte z jari 2020 a rovnako aj mierne upravená verzia, ktorú predložil nový premiér Eduard Heger koncom apríla. Revidovať by sa okrem NECP mala aj nízkouhlíková stratégia.

Problémom však podľa analytikov z Bankwatch je, že financovanie z plánu obnovy, ale aj z eurofondov, sa pre príslušné programy nastaví ešte podľa starých dokumentov.

Kto povedie dekarbonizáciu v regiónoch?

Neaktuálny však nie je len NECP. Slovensko bude pravdepodobne musieť revidovať aj svoje štatistiky o podiely obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe od roku 2010. Dôvodom je nesprávne reportovanie údajov z domácností a malých zdrojov.

Ďalším kritickým bodom sú podľa analýzy regionálne kapacity, ktoré by mali asistovať pri dekarbonizácii Slovenska. Mimovládne organizácie ako napríklad Priatelia Zeme-CEPA na tento bod upozorňujú dlhodobo.

„Na Slovensku neexistuje žiadna regionálna energetická politika a bez nej sa národné ciele splniť nedajú. Od obcí a regiónov nikto nemôže očakávať, že budú schopné systematicky plánovať regionálnu energetiku bez energetikov. Darmo budú vyhadzovať peniaze za energetické stratégie, keď s nimi nebude mať kto pracovať,” povedal ešte na jar minulého roku v rozhovore pre EURACTIV Slovensko riaditeľ Priateľov Zeme-CEPA Juraj Zamkovský.

Posilniť kapacity v regiónoch by mohli napríklad regionálne centrá udržateľnej energetiky, ktoré už vo viacerých oblastiach na Slovensku vznikajú. Ich úlohou by malo byť mapovanie miestnej situácie, vypracovanie okresne nízkouhlíkovej stratégie a jej implementácia.

Mimovládky žiadali, aby sa podpora pre tieto centrá dostala aj do plánu obnovy. Napokon tam však chýbajú. Budovanie regionálnych centier udržateľnej energetiky je pritom predmetom osobitného opatrenia v NECP.

Bitka o peniaze

V neposlednom rade bol podľa analytikov problémom aj spôsob komunikácie, ktoré zvolilo ministerstvo financií, ale aj ostatné rezorty. Nespokojnosť odbornej verejnosti ukázalo už pripomienkové konanie, v ktorom bola zlá alebo nedostatočná komunikácia najčastejšou výčitkou. S touto výhradou prišli odborári, zamestnávatelia podnikatelia, samosprávy, ale aj vysoké školy či iní zainteresovaní aktéri. Niektoré združenia, napríklad Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, priamo označili plán obnovy ako „netransparentný a neparticipatívny”.

Europoslanec Martin Hojsík v komentári pre EURACTIV Slovensko napísal, že hoci slovenský plán obnovy nie je prepadák, nie je ani taký dobrý ako mohol byť. „Príprava slovenského plánu neprebehla ako celospoločenský dialóg, boli sme skôr svedkami politickej bitky o kontrolu nad peniazmi medzi vládnymi stranami a rezortmi,” píše Hojsík.

Pripomienkové konanie ukázalo nespokojnosť verejnosti s prípravou plánu obnovy

Odborná verejnosť kritizuje vládu za nedostatočnú diskusiu ohľadom prípravy Národného plánu obnovy a odolnosti. Podľa ministerstva financií je slovenský reformný dokument v zahraničí vnímaný ako ukážkový. 

Bankwatch dodáva, že ministerstvo financií národný plán obnovy zverejnilo neskoro (8. marca), keď už na prípadné prepracovanie nezostávalo veľa času.

Rezort financií sa bráni komplikovanou epidemickou situáciou aj krátkym časom na prípravu. Tlačový odbor na otázky portálu EURACTIV Slovensko napísal, že rezort urobil v rámci možností maximum.

„Sme presvedčení, že sme v rámci možností urobili maximum. Je dobré dodať, že za prípravou jednotlivých komponentov stoja zodpovedné ministerstvá, ktoré o navrhovaných opatreniach rokovali s príslušnými zainteresovanými stranami aj na svojej úrovni. Ministerstvo financií do procesu konzultácií prispelo organizáciou rôznych podujatí, vrátane okrúhlych tematických stolov, či rôznymi bilaterálnymi a multilaterálnymi stretnutiami.” Rezort zároveň uviedol, že celý proces nastavovania aj prípravy dokumentu je nový a bezprecedentný.

Slovenský plán obnovy už medzičasom schválila vláda. Minulý týždeň odišiel do Bruselu, kde ho posúdi Európska komisia. Európska exekutíva má na verdikt dva mesiace. Premiér Eduard Heger, ktorý mal ešte ako minister financií tvorbu plánu na starosti, hovorí, že vláda urobila dobrú prácu a o osud dokumentu sa nebojí. Podobne vníma situáciu aj šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.