Slovenský priemysel so znižovaním emisií súhlasí, žiada však verejnú podporu

Závod Mondi SCP v Ružomberku. [TASR/Branislav Račko]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky

Zamestnávatelia chcú, aby sa 100 percent príjmov z predaja emisných kvót vrátilo späť do systému. Ochranári však upozorňujú, že ide o verejné zdroje. Pripomínajú princíp znečisťovateľ platí.

„Nemali by sme radšej hovoriť o modernizácii spoločnosti, ekonomiky a krajiny?“ opýtal sa Peter Robl na diskusii EURACTIV.sk o dekarbonizácii slovenského hospodárstva.

Podľa predsedu správnej rady združenia Budovy pre budúcnosť je dekarbonizácia, teda znižovanie emisií, iba jedným z predpokladov modernizácie. „Efektívna fabrika je nízkouhlíková a zároveň konkurencieschopná,“ vysvetlil Robl, ktorý má 15-ročné skúsenosti z priemyslu.

Lenže prechod na nízkouhlíkovú výrobu si vyžaduje na začiatku veľké investície. A slovenský priemysel žiada, aby mu s nimi pomohol štát.

„Dosiahnuť naše vytýčené klimatické ciele bez toho, aby Slovensko podporilo dekarbonizáciu priemyslu, sa dá jedine vtedy, keď tu priemysel nebude,“ varoval Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) a viceprezident U.S. Steel Košice.

Dekarbonizácia bude mať porazených

Diskutujúci sa stretli na EURACTIV Stakeholder Forum „Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?“, ktoré sa konalo 6. decembra v Bratislave.

„Znižovanie emisií v dlhodobom horizonte – prípadná uhlíková neutralita, ktorú presadzuje medzinárodné spoločenstvo aj Európska únia – a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo budú mať aj porazených,“ priznal na fóre štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd).

Norbert Kurilla o znižovaní emisií: Uhlíková daň je jednou z možností

Analyzujeme uhlíkovú daň, ktorá by slúžila ako doplnok k obchodovaniu s emisiami, hovorí štátny tajomník envirorezortu NORBERT KURILLA. Na otázky EURACTIV.sk odpovedal po zverejnení návrhu európskej klimatickej stratégie a pred decembrovým summitom COP24 v Katoviciach.

Vyslovil sa za nákladovo efektívne znižovanie emisií a za ďalšie zvyšovanie energetickej efektívnosti.

To však podľa neho nestačí. „Dnešný stav na Slovensku je podľa neho nevyhovujúci. Napriek tomu, že priemysel a energetika prispievajú do spoločného koša v podobe nákladov alebo investícií na emisné kvóty, nedostatočne sa nám darí pomáhať priemyslu, energetike, ale aj budovám, doprave a poľnohospodárstvu na ich ceste k dekarbonizácii,“ povedal Kurilla.

Návrat 100 percent príjmov do systému

Štátny tajomník avizoval novelu zákona o obchodovaní s emisiami „v prvých mesiacoch budúceho roka“.

Tá bude transponovať novú európsku smernicu o Systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS).

Ako podotkol Kurilla, dnes sa iba 20 percent príjmov z aukcií emisných povoleniek vracia späť do systému, teda financuje ozeleňovanie energetických a priemyselných prevádzok, ktoré si povolenky kupujú.

„Vychádzajúc z európskeho nastavenia by sa malo minimálne 50 percent – aj keď by sme chceli až 100 percent – príjmov z aukcií emisných kvót recyklovať späť do systému. Cieľom je vznik robustného balíka peňazí v podobe schém, ktoré by vedeli pomôcť dotknutým sektorom,“ vysvetlil štátny tajomník.

Miliarda eur pre slovenské prevádzky

Ministerstvo chce energetike a priemyslu pomôcť prostredníctvom európskeho modernizačného fondu, ktorý bude financovaný z predaja časti povoleniek. Doň plánuje nasmerovať aj financie z derogačnej schémy, teda pôvodne bezodplatného prideľovania kvót výmenou za zelené investície.

Obe schémy vytvoria pre obdobie rokov 2021 – 2030 finančný balík v hodnote až jedna miliarda eur, odhadol Kurilla.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?

Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.

Štátny tajomník tiež povedal, že „sektor energetiky môže byť … do roku 2030 dekarbonizovaný.“ Predpovedal, že slovenská energetika bude takmer bezemisná vďaka ukončeniu dotácií na výrobu elektriny z uhlia a zapojeniu dvoch nových jadrových blokov v Mochovciach.

Výzvou však bude priemysel. Ten má na Slovensku aj v Česku jeden z najvyšších podielov na HDP v Európskej únii.

Okamžitý prechod je nemožný

Kiraľvarga považuje európske klimatické ciele za „príliš ambiciózne“.

„Bez účasti priemyslu na týchto (klimatických) cieľoch členské krajiny nedosiahnu ciele bez problémov,“ myslí si prezident RÚZ a viceprezident U.S. Steel Košice. Podotkol, že Európska únia sa na celosvetových emisiách podieľa len menej ako 10 percentami. Ak chcú byť európske štáty tak ambiciózne, musia podľa Kiraľvargu dekarbonizáciu priemyslu podporiť.

Nevyhnuté sú investície do technológií v oceliarskych prevádzkach. „Keby sme zajtra chceli všetky dekarbonizovať, nemáme na to toľko elektrickej energie, aby sme mohli vyrábať toľko ocele ako dnes,“ povedal.

Kiraľvarga by privítal, keby sa 100 percent príjmov z aukcií vrátilo do priemyslu. „Aj keď to bude 95 percent, budeme spokojní,“ povedal.

Príjmy z aukcií sú verejné zdroje

S tým, aby sa 100 percent príjmov z aukcií vrátilo do priemyslu, nesúhlasí šéf Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) Daniel Lešinský. „Prostriedky, ktoré idú cez schému ETS, sa stávajú verejnými zdrojmi. Verejné zdroje majú byť použité vo verejnom záujme. Pre všetkých v tomto systéme funguje princíp znečisťovateľ platí,“ povedal v diskusii.

Poukázal na zisky priemyselných podnikov zaradených do ETS. „Ak je zisk nadmerný, nemožno ho dotovať z verejných financií,“ tvrdí Lešinský.

Čo s príjmami z predaja emisií? Priemysel ich chce na dekarbonizáciu

Slovenský výrobný sektor dúfa, že v znižovaní emisií mu pomôžu finančné schémy Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. Ochranári žiadajú aj zváženie novej dane za znečisťovanie či uhlíkovej dane. 

Externé a nepokryté ročné náklady znečistenia ovzdušia predstavujú na Slovensku podľa odhadov 1,9 miliardy eur. „Tie zaplatíme v nákladoch na zdravotnú starostlivosť, práceneschopnosť, stratu úrody,“ vysvetlil.  Lešinský sa vyslovil za uhlíkovú daň, ktorá by zohľadnila všetky dopady produktu, služby či energie na životné prostredie.

„Ak nastavíme dostatočný režim cez uhlíkovú daň, tak ekologické riešenia budú prirodzene lacnejšie riešenia … Trh si vyberie,“ povedal v diskusii.

Zamestnávatelia sú za znižovanie emisií

Kiraľvarga v reakcii uistil, že „ako zástupca podnikateľov v priemysle môžem povedať, že v žiadnom prípade nespochybňujeme cestu zlepšovania životného prostredia a tým aj dekarbonizácie.“

Šéfovi zamestnávateľských združení sa však nepáči, že diskusia sa na Slovensku krúti len okolo klimatických cieľov a ziskov firiem. „To je jednoduché: Buď priemysel na Slovensku chceme alebo ho nechceme,“ povedal Kiraľvarga.

Poukázal tiež na vysoké náklady slovenského priemyslu na energie a rastúce náklady na mzdy. Čo sa týka ETS, cena jednej tony CO2 je dnes okolo 20 eur. V budúcnosti sa však podľa neho môže vyšplhať na 40 – 50 eur. „Modernizačný fond a dočasné bezodplatné prideľovanie emisných kvót na modernizáciu – toto my potrebujeme. Nevzdávajme sa, využime možnosť, ktorá tu nebude donekonečna,“ vyzval viceprezident U.S. Steel Košice.

Zároveň odmietol paralelné platenia povoleniek v ETS a uhlíkovej dane.

O nákladoch nekonania sa nehovorí

Roblovi zo združenia Budovy pre budúcnosť zase prekáža, že na Slovensku sa často hovorí len o nákladoch znižovania emisií. „Ja sa však pýtam, aké sú náklady nekonania,“ povedal na konferencii.

Poukázal na to, že Európania trávia 90 percent času v budovách. „Na Slovensku sú dve pätiny budov v pôvodnom stave – v podobe, v akej sa postavili v 50. – 70 . rokoch. Sú energeticky neefektívne. V budovách verejnej správy platíme 360 miliónov eur ročne za energie,“ vysvetlil Robl. Nevyhovujúce bývanie domácností zase spôsobuje zdravotné problémy, ktoré zdravotníctvo stoja ročne 500 – 900 miliónov eur.

Vyhnime sa nemeckej ceste, vyzývajú slovenskí plynári

Ministerstvo hospodárstva súhlasí s dekarbonizáciou európskej ekonomiky do roku 2050. Neodmietajú ju ani slovenské priemyselné združenia, zdôrazňujú však nákladovú efektívnosť.

Dnes môžu byť budovy 10-krát efektívnejšie ako pred 40 rokmi. „To je potenciál úspor na verejných financiách,“ podotkol Robl.

Pozitívny by bol podľa neho aj vplyv na na zdravie ľudí a ich produktivitu. „Je dokázané, že kvalitná, zdravá kancelárska budova znamená o 8 – 11 percent vyššiu produktivitu ľudí, ktorí tam pracujú. Na Slovensku sa to môže premietnuť do rastu HDP o 1 – 3 percentá,“ vyčíslil šéf Budov pre budúcnosť.

Fínsky príklad pre Slovensko

Podľa Radoslava Mizeru, viceprezidenta firmy Solved – The Cleantech Company, sa môže Slovensko inšpirovať Fínskom, odkiaľ jeho spoločnosť pochádza.

„Fínsko je pre Slovensko príkladom, ako sa dá oddeliť ekonomický rast od spotreby energie a využívania prírodných zdrojov,“ vysvetlil Mizera. Fínsko to dosiahlo modernizáciou priemyslu, ktorý je tam tiež silne prítomný. Zaviedlo úsporné energetické opatrenia, a to aj v podobe dobrovoľných schém.

Vo veľkom tiež investuje do vzdelávania, výskumu a inovácií. „Ak chceme dosiahnuť vyššiu pridanú hodnotu, musíme viac inovovať,“ skonštatoval Mizera.

Škandinávska krajina modernizovala tiež teplárenstvo. „Vďaka obrovským zásobám biomasy dáva Fínsko priestor tepelným čerpadlám a tvorí teplárenské siete štvrtej generácie,“ vysvetlil viceprezident Solved. Fínski spotrebitelia tepla sa stávajú jeho výrobcami a distribútormi.

Nie je to len o technológiách

Za piliere transformácie ekonomiky považuje Mizera efektívne využívanie zdrojov, obehové hospodárstvo a ekonomiku služieb.

„Namiesto toho, že si auto kúpime, využijeme zdieľanie áut,“ uviedol príklad. To podľa neho vedie k úsporám v priemyselnej výrobe. Z majiteľov áut sa stávajú poskytovatelia služieb, prostredníctvom ktorých vzniká pridaná hodnota.

Smart Bratislava? Technológie máme, chýba plánovanie a transparentnosť

Bratislavský magistrát sa rozhoduje ad hoc a za zatvorenými dverami, zhodli sa firmy aj komunálni politici.

Viceprezident fínskej firmy vyzval na transparentnosť verejných obstarávaní, cez ktoré bude štát usmerňovať verejné zdroje a ktoré sa osvedčili aj vo Fínsku.

„Nie je to iba o technológiách, ale aj o zmene podnikateľských modelov a zmene správania,“ dodal Mizera.