Spojené kráľovstvo nečinnosťou ohrozuje výsledok kľúčového klimatického summitu

Britský premiér Boris Johnson hostí virtuálne stretnutie Bezpečnostnej rady OSN o hrozbách dôsledkov klimatických zmien, február 2021. [EPA-EFE/Hollie Adams]

Štáty by mali na novembrovom summite v Glasgowe prijať radikálne plány na zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí. Tento cieľ však podkopáva ľahostajnosť premiéra Borisa Johnsona, varuje opozícia aj mimovládky. 

Začiatkom minulého týždňa potvrdila správa OSN vážnosť globálneho otepľovania. To sa nebezpečne blíži k prekonaniu limitov, ktoré sa krajiny dohodli v Parížskej dohode neprekročiť. Preto je nastávajúca klimatická konferencia v škótskom Glasgowe označovaná za poslednú nádej pre spomalenie globálnej zmeny klímy.

Vo Francúzsku, kde sa konal posledný klimatický summit pred šiestimi rokmi, bola prijatá dôležitá Parížska dohoda. Na pleciach Spojeného kráľovstva ako organizátora ďalšej klimatickej konferencie je úloha, aby si krajiny na celom svete stanovili plány na drastické zníženie emisií skleníkových plynov na najbližšie desaťročie. Len tak môže podľa OSN ľudstvo predísť katastrofickým a nezvratným zmenám klímy.

Klimatický summit v Glasgowe: O sto dní môžu svetoví lídri zachrániť ďalších sto rokov

Británia hostila ministrov životného prostredia 51 krajín na „kritických“ rozhovoroch o klíme pred novembrovým summitom COP26 v Glasgow. Cieľom stretnutia je vopred zladiť postoje krajín v hlavných otázkach boja s klimatickou krízou.

 

Šéf európskej diplomacie Josep Borell preto vyzval najväčšie ekonomiky sveta, aby na prelomový klimatický summit v novembri prišli už s konkrétnymi plánmi zníženia emisií do roku 2030.

„Úlohou summitu v Glasgowe je zabezpečiť, aby všetky hlavné ekonomiky prijali dostatočne ambiciózne, merateľné a overiteľné ciele a záväzky v oblasti klimatickej neutrality,” napísal šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell na svojom blogu.

Úspech kľúčového stretnutia svetových lídrov v Glasgowe však podľa pozorovateľov „visí na vlásku“. Dôvodom je nečinnosť administratívy premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona, tvrdí šéf labouristickej strany Keir Starmer

Ľahostajný prístup k zelenej transformácii

„(Úspech Cop26) vyžaduje vedenie, diplomaciu a budovanie koalícií. Povesť premiéra na globálnej scéne však nie je dobrá. Je známy skôr tým, že porušuje pravidlá, než vytváraním koalícií,“ povedal Stramer vo vyjadreniach pre denník Guardian.

Podľa denníka Guardian čelí Boris Johnson rastúcej kritike kvôli zanedbávaniu prípravy klimatickej konferencie v Glasgowe. Hostiteľský rok začal jeho kabinet tým, že zožal od vedcov kritiku za plány otvoriť novú ťažbu uhlia v Cumbrii.

Diplomati zas boli podľa denníka zúfalí z rozhodnutia obmedziť britskú zahraničnú pomoc. To diplomati považovali za zlý signál pre ostatné krajiny. Jedným z kľúčových cieľov Cop26 je totiž získať 100 miliárd dolárov ročne pre rozvíjajúce sa krajiny.

Ku kritike sa pridávajú aj environmentálne organizácie a aktivisti. „Boris Johnson zvládol umenie stanovovania odvážnych dlhodobých cieľov, ale vyhol sa implementácii politík, ktoré prinesú zmenu. Musí začať realizovať náročné rozhodnutia potrebné pre úspešné nízkouhlíkové hospodárstvo. Ako hostiteľ summitu v Glasgowe sa na nás svet pozerá, aby sme dokázali, že riešenie klimatickej núdze existuje. Ak neuspejeme, summit zlyhá. Znamenia zatiaľ nie sú dobré,“ upozornil výkonný riaditeľ Greenpeace UK John Sauven.

Obavy vzbudzuje aj to, že premiér Spojeného kráľovstva stále nezverejnil stratégiu, ako krajina dosiahne uhlíkovú neutralitu. Podľa klimatického poradcu vlády Lorda Debena to podnecuje špekulácie, že náklady na zelenú transformáciu budú vysoké.

Pritom analýza britskej Komisie pre klimatickú zmenu ukázala, že úspory, ktoré spojené kráľovstvo dosiahne tým, že nebude dovážať plyn a ropu vykompenzujú potrebné ročné investície vo výške 50 miliárd libier na dekarbonizáciu dopravy a vykurovania počas nasledujúcich troch desaťročí.

Nejednoznačný postoj kabinetu Borisa Johnsona tak podľa Debena prenecháva priestor klimaskeptikom na „sťažovanie sa, útoky a podkopávanie“. Zároveň tak Spojené kráľovstvo stráca pozíciu klimatického lídra pre summitom COP26, zdôraznil poradca vlády pre klímu.

Nedostatok financií pre rozvojové krajiny

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell zdôraznil, že Európska únia má ísť v klimatických záväzkoch príkladom.

„Ako jedna z ekonomicky najrozvinutejších oblastí na svete patríme k tým, ktorí v minulosti emitovali najviac skleníkových plynov zodpovedných za zmenu klímy,” upozornil v blogu.

Jeho slová o historickej zodpovednosti bohatých krajín za emisie skleníkových plynov ilustruje aj graf, ktorý zverejnil portál Carbon Brief na twitteri.

Pre úspech konferencie COP26 bude mať zásadný význam finančná podpora adaptácie a zelenej transformácie rozvojových krajín.

Najbohatšie štáty sveta však sústavne nedodržiavajú sľuby, že na to poskytnú finančné prostriedky. Krajiny G7 na júnovom stretnutí v Cornwalle opäť neprišli s konkrétnym záväzkom každoročne do roku 2025 poskytnúť 100 miliárd dolárov na financovanie opatrení v oblasti klímy.

Aj keď vedúci predstavitelia G7 tento sľub opäť potvrdili a zaviazali sa „zvýšením a zlepšením financovania v oblasti klímy do roku 2025“, nevznikla žiadna konkrétna dohoda, ktorá by slová pretavila na hotovosť.

Práve dohoda o finančnej podpore rozvojových krajín výmenou za ich klimatické záväzky pre prechod na uhlíkovú neutralitu má byť jedným z hlavných cieľom glasgowskej konferencie.

To však predpokladá diplomatické úsilie hostiteľskej krajiny COP26. Minister životného prostredia a hlavný organizátor summitu Alok Sharma však má komplikovanú pozíciu, keďže aj samotné Spojené kráľovstvo zahraničnú pomoc tento rok znížilo.

Podľa lorda Debena tak pre Sharmu nastal „zásadný problém“ presvedčiť rozvojové krajiny, aby sa prihlásili k prudkému zníženiu emisií. „Bola to veľmi vážna chyba, ktorá skomplikovala Sharmovi pozíciu na rokovaniach,“ upozornil poradca pre klímu.

Očakávania sú najmä voči Číne, Indii a Rusku

V Parížskej dohode, ktorá bola výsledkom predchádzajúceho veľkého klimatického summitu v roku 2014 sa krajiny zaviazali, že chcú udržať rast globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia do konca storočia. Deklarovali dokonca snahu o udržanie oteplenia pod 1,5 stupňa Celzia. Súčasný trend vývoja emisií sa však skôr blíži k najhoršiemu scenáru štyri až šesťstupňového oteplenia v roku 2100.

Podľa klimatológov z Medzivládneho panelu pre klimatického zmenu OSN predstavuje hranica oteplenia o 1,5 stupňa Celzia nebezpečný bod obratu. Po jeho prekročení bude ťažké zabrániť  zásadným zmenám klímy a ekosystémov, čo spustí nezvratný proces, na ktorý sa ľudstvo bude mať problém adaptovať.

Parížsku dohodu spolu podpísalo 194 krajín, ktoré sa v snahe o znižovanie emisií navzájom koordinujú.

Únia si udržala svetové klimatické prvenstvo, Čína radikálne zníženie emisií zatiaľ neplánuje

Európska únia prezentovala na klimatickom summite OSN nový cieľ znižovania emisií do roku 2030. K európskej snahe znižovať emisie rýchlejšie sa pridalo ďalších 75 krajín. Už teraz je jasné, že na dosiahnutie záväzku Parížskej dohody to stačiť nebude, uvádza mediálny partner EURACTIV.com Climate Home News.

 

Mal by to urobiť prostredníctvom takzvaných príspevkoch na národnej úrovni (Nationally Determined Contributions – NDCs). Organizácia spojených národov na základe súhrnnej správy NDC z marca 2021 zhodnotila, že pre dosiahnutie ciele Parížskej dohody všetky štáty musia úsilie o zníženie emisií podstatne zintenzívniť.

Únia aj Spojené štáty si tento rok stanovili prísnejšie ciele zníženia svojich emisií do roku 2030. Americký prezident Joe Biden sľúbil, že Spojené štáty privedie na cestu k nulovým emisiám do roku 2050. Európska dvadsaťsedmička zas prijala klimatický zákon, podľa ktorého bude cieľ zníženia emisií o 55 percent do roku 2030 právne záväzný.

Čína, India a Rusko patria ku krajinám, ktorí čelia medzinárodnému tlaku, aby včas zvýšili svoje ambície na klimatický summit OSN v Glasgowe. Podľa klimatológa Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozefa Pecha je „rozhodujúcim článkom progresu v tejto oblasti Čína“.

Tá však zatiaľ nepredložila svoj klimatický plán na 2030. Prezident Si Ťin-Pching prisľúbil, že postupne posilní jednotlivé ciele klimatického plánu na rok 2030, ale nezmienil sa o obmedzení využívania uhlia. Koncom minulého roka potvrdil záväzok Číny dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060 s tým, že emisie dosiahnu svoj strop do roku 2030.