Správa panelu pre zmenu klímy: Oteplenie o 1,5 stupňa nás čaká do dvoch desaťročí

Grécko v posledných dňoch bojuje s rozsiahlymi požiarmi. Správa IPCC uvádza, že v budúcnosti by k nim malo dochádzať ešte častejšie. [EPA-EFE/Kostas Tsironis]

Dramatický rast hladiny oceánov, vlny horúčav, požiare aj záplavy. To všetko v ešte intenzívnejšom rozmere ako dnes nás čaká, ak spoločnosť nepristúpi k drastickému zníženiu emisií, ktoré povedú k uhlíkovej neutralite do roku 2050, píšu vedci v novej správe IPCC.  

Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) pod hlavičkou OSN vydal v pondelok (9. augusta) dlho očakávanú správu o stave klímy. Tá hovorí, že v dôsledku ľudskej činnosti na Zemi je dnes o približne 1,1 stupeň teplejšie v porovnaní s obdobím spred priemyselnej revolúcie. O 1,5 stupňa Celzia by sa podľa vedcov malo otepliť do roku 2040. Splniť klimatické ciele z Paríža, však stále môžeme. Rýchle a drastické zníženie emisií by nezastavilo rast teploty nad 1,5 stupňa do konca 30. rokov, teploty by sa však zastabilizovali a do konca storočia by pod kritickú hranicu mohli opäť klesnúť. Tento scenár je však málo pravdepodobný.

Za otepľovanie môže najmä oxid uhličitý, ktorého koncentrácia v atmosfére je najvyššia za posledné dva milióny rokov.

Vedci pracovali s piatimi rôznymi scenármi, ktoré zahŕňali rôznu úroveň zníženia emisií od uhlíkovej neutrality na celom svete v roku 2050 až po zdvojnásobenie súčasných emisií. O 1,5 stupňa do roku 2040 sa oteplí vo všetkých modeloch.

Do polovice storočia nás tak s vysokou pravdepodobnosťou čaká aspoň jedno leto s úplne odmrznutou Arktídou, zvýši sa nebezpečenstvo požiarov na väčšine kontinentov rovnako ako aj iných extrémnych vplyvov počasia. Podľa toho, kde sa nachádzame, sa musíme pripraviť  na silnejšie zrážky, častejšie záplavy, suchá či hurikány. Extrémy počasia sa už dnes vyskytujú častejšie ako v prvej polovici 20. storočia. Vedci bez ďalšej špecifikácie uviedli, že do konca storočia očakávajú aj výskyt udalostí, o ktorých hovoria ako o historicky bezprecedentných.

„Situácia je horšia než sme si mysleli. Nástup oteplenia je v pesimistickejších scenároch z minulých rokov. Správa IPCC nám hovorí, že sme na konci klimatickej krízy a na začiatku klimatickej katastrofy,” uviedol pre EURACTIV Slovensko europoslanec Martin Hojsík (PS/Renew)

Publikovaná správa IPCC je iba prvou časťou zo šiestich. Venuje sa fyzike za klimatickou zmenou. Pracovalo na nej 234 autorov zo 65 krajín. Posledná podobná správa vyšla v roku 2013. Správa prichádza iba niekoľko týždňov pred novembrovým klimatickým summitom COP26 v Glasgowe.

Lepšie klimatické modely, hlbší pohľad na dopady v regiónoch

Zmeny klímy sú viditeľné na všetkých kontinentoch a vo všetkých oblastiach. Mnohé z nich sú za posledné tisíce rokov bezprecedentné a niektoré budú pokračovať nasledujúce storočia a tisícročia. Napríklad rast hladiny oceánov.

Vedci takisto varujú, že ľudia sa dostávajú bližšie k takzvaným „bodom zlomu”, ktoré by priniesli nezvrátiteľné alebo len veľmi ťažko zvrátiteľné dôsledky na klímu. Ide zvyčajne o udalosti, ktoré sú stále málo pravdepodobné, ale mali by obrovské dôsledky. Napríklad destabilizácia a roztopenie ľadovcov v Antarktíde.

Správa po prvýkrát prináša detailnejší pohľad na to, ako zmena klímy ovplyvní jednotlivé regióny. Nie všade sa totiž otepľuje rovnako. Teplota rastie rýchlejšie na pevnine než na mori. V Arktíde sa zase otepľuje dvakrát rýchlejšie ako svetový priemer. To znamená, že aj pri celosvetovom oteplení o 1,5 stupňa by sa Arktída oteplila o približne štyri stupne.

Klimatický summit v Glasgowe: O sto dní môžu svetoví lídri zachrániť ďalších sto rokov

Británia hostila ministrov životného prostredia 51 krajín na „kritických“ rozhovoroch o klíme pred novembrovým summitom COP26 v Glasgow. Cieľom stretnutia je vopred zladiť postoje krajín v hlavných otázkach boja s klimatickou krízou.

Dobré správy vedci nepriniesli ani o Golfskom prúde, ktorý by podľa nich mal do konca storočia zoslabnúť. Kompletný kolaps prúdu zostáva málo pravdepodobný, no nedá sa vylúčiť.

Presnejšie informácie o lokálnych dopadoch aj o otepľovaní ako takom mohli vedci získali vďaka zlepšeniu klimatických modelov v porovnaní so správou z roku 2013.

„Klimatické modely sa od poslednej správy zlepšili. Majú vyššie priestorové rozlíšenie, ktoré umožňuje vidieť viac regionálnych vplyvov, a lepšie simulujú, čo sa v budúcnosti stane v konkrétnych regiónoch,“ uviedol Stephen Cornelius, hlavný poradca Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) pre portál Climate Change News.

Vďaka nim vedci tiež lepšie chápu úlohu človeka a jeho príspevok ku klimatickej zmene. Podobne ako predchádzajúce správy, aj táto hovorí o jasnom vplyve ľudskej aktivity. „Je nesporné, že ľudská činnosť otepľuje atmosféru, pevninu aj oceány,” píše sa v správe.

Nedávne štúdie napríklad uvádzajú, že vlny horúčav na Sibíri v roku 2020 alebo v Ázii v roku 2016 by sa nikdy nestali, keby ľudia nespaľovali fosílne palivá.

Budú európske ciele stačiť?

Všeobecne sa nedá hovoriť o dobrých správach. Nádejou však je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, čím by ľudia predišli ďalšiemu otepľovaniu. V prípade, že by sa to podarilo, klíma by potrebovala približne 20 až 30 na stabilizáciu.

„Uhlíkovú neutralitu je možné dosiahnuť do polovice storočia. Cena obnoviteľných zdrojov klesá. Ak by sme prestali vztyčovať bariéry, umožnili rozvoj nových technológií a prestali investovať do fosílnych palív, dosiahli by sme uhlíkovú neutralitu aj skôr. Či sa to podarí závisí od politickej a ekonomickej vôle,” skonštatoval Hojsík.

Európska únia chce uhlíkovú neutralitu dosiahnuť do roku 2050. Rovnaký dátum si stanovili Spojené štáty pod administratívou prezidenta Joea Bidena. Najväčší svetový znečisťovateľ Čína hovorí o roku 2060. Únia si s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu minulý rok stanovila nové strednodobé ciele. Hojsík však tvrdí, že nie sú dostatočné.

„Podľa správy Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) potrebujeme znížiť emisie o 65 percent do roku 2030, ak chceme otepľovanie udržať na 1,5 stupňoch Celzia. Stanovisko Komisie je, že 55 percent stačí. Myslím si, že sa potrebujeme skôr priblížiť k 65 percentám,” tvrdí Hojsík.

Paradoxom je, že tento pohľad potvrdil aj nemecký ústavný súd. Z jeho rozhodnutia vyplýva, že Nemecko musí nulové emisie dosiahnuť už do roku 2045.

„Aj napriek nepriaznivým vyhliadkam máme stále šancu spoločne zvrátiť klimatickú katastrofu. Riešenia mámé v rukách. Solárna a veterná energia sú už dnes najlacnejšími zdrojmi novej energie, zvyšuje sa podpora mobility, ktorá nie je založená na rope a klesá finančná podpora pre fosílne palivá, ako uhlie. Teraz je ten čas, aby sme robili odvážne rozhodnutia,” dopĺňa šéfka slovenskej vetvy mimovládnej organizácie Greenpeace Katarína Juríková.

Vedci varujú pred metánom, Slovensko chce plyn za prechodové palivo

Medzivládny panel pre zmenu klímy zdôrazňuje nielen nebezpečenstvo oxidu uhličitého, ale aj metánu. Správa píše, že koncentrácia tohto plynu v atmosfére je najvyššia za posledných 800 000 rokov. Metán je až 80-krát efektívnejší skleníkový plyn než oxid uhličitý a tvorí hlavnú súčasť zemného plynu – paliva, o ktorom Slovensko hovorí ako o prechodovom.

Nezisková organizácia Clear Air Task Force nedávno mapovala merania únikov pomocou infračervenej kamery. Zachytila ich na 123 miestach pozdĺž plynovodov v Rakúsku, Česku, Nemecku, Maďarsku a Poľsku.

Z plynárenskej infraštruktúry naprieč Európou uniká metán, tvrdí mimovládka

Emisie metánu zachytila infračervená kamera v plynárenských zariadeniach v celej Európe. Európska únia metánové úniky v energetike nereguluje, takže plynárenské spoločnosti neporušujú zákon. Komisia to plánuje zmeniť.  

Zaujímavé zistenia priniesla na jar európska sonda Copernicus, ktorá na jar namerala úniky až 164 ton zemného plynu len na plynovode Jamal, ktorý smeruje z ruskej Sibíri do Európy.

„Som presvedčený, že plyn nepotrebujeme. Dokážem ho ale akceptovať ak sa najskôr zameriame na možnosti zvyšovania energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami udržateľnosti. Ak sa to nebudeme inak dať ani potom, môžeme zvažovať plyn. Na Slovensku sa ale hovorí najskôr o plyne,” povedal Hojsík.

O tom, či plyn je, alebo nie je prechodovým palivom sa vedie diskusia v súvislosti s takzvanou zelenou taxonómiou Európskej únie. Niektoré členské štáty vrátane Slovenska chcú, aby sa plyn do taxonómie dostal ako prechodové palivo. To by malo uľahčiť prístup k súkromnému aj verejnému kapitálu pri financovaní plynárenskej infraštruktúry.

Verdikt Komisie by mal byť známy do konca roka.