Summit o biodiverzite: Na zelený pás naprieč Afrikou pôjde 14 miliárd dolárov

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na summite o biodiverzite Jedna planéta, ktorý sa konal v Paríži. [EPA-EFE/Ludovic Marin]

Koalícia 50 krajín vrátane Slovenska sa počas budúcej dekády zaviazala zabrániť vymieraniu druhov a ochrániť biodiverzitu na 30 percentách planéty. Enviroaktivisti vystríhajú pre greenwashingom.

Vysadenie pásu zelene krížom cez Afriku, zastavenie pandémií a záväzok viac ako 50 štátov, že budú chrániť suchozemské aj morské ekosystémy. To sú hlavné výsledky jednodňového videosummitu svetových lídrov o ochrane biodiverzity.

Virtuálny summit Jedna planéta pre biodiverzitu, ktorý sa konal tento týždeň v Paríži, mal povzbudiť krajiny, aby zvýšili svoje ambície na na ochranu prírody. Jeho cieľom bolo reagovať na globálnu výzvu pandémie COVID-19 a mobilizovať financie na boj proti klimatickej zmene. Konferenciu organizovalo Francúzsko spolu s Organizáciou spojených národov (OSN) a Svetovou bankou. Konferencia podľa organizátorov odštartovala rok klimatickej diplomacie, ktorý vyvrcholí klimatickým summitom OSN COP 26 v novembri v škótskom Glasgowe.

Pás stromov spojí východ a západ Afriky

Cieľom konferencie bolo okrem iného mobilizovať financie na vysadenie pásu zelene naprieč africkým kontinentom. Ten má zastaviť postupujúcu degradáciu pôdy a rozširovanie saharskej púšte smerom na juh. Účastníci summitu sa dohodli, že projekt Veľký zelený múr Afriky by mal dostať viac ako 14 miliárd dolárov v priebehu nasledujúcich piatich rokov.

Pás stromov má byť dlhý 7000 kilometrov. Bude siahať od Senegalu pri Atlantickom oceáne až k Džibuti v Adenskom zálive. V pláne je obnoviť 100 miliónov hektárov znehodnotenej pôdy a prispieť k vytvoreniu miliónov zelených pracovných miest.

Podľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa je obnova po pandémii „naša šanca zmeniť smer“. „Vďaka inteligentným politikám a správnym investíciám môžeme naplánovať cestu, ktorá prinesie zdravie všetkým, oživí ekonomiky a vybuduje odolnosť. Inovácie v energetike a doprave môžu viesť k udržateľnému oživeniu a hospodárskej a sociálnej transformácii. Riešenia založené na prírode – napríklad Veľký zelený múr Afriky, sú obzvlášť sľubné,“ povedal generálny tajomník OSN.

Guterres tiež zdôraznil, že podľa Svetového ekonomického fóra by nové obchodné príležitosti v prírode mohli do roku 2030 vytvoriť 191 miliónov pracovných miest.

Podpora biodiverzity má zastaviť pandémiu

Na konferencii lídri zdôraznili prepojenie medzi stratou diverzity a súčasnou pandémiou.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová varovala pred katastrofálnymi následkami klimatickej zmeny a straty biodiverzity. „V nasledujúcich štyroch rokoch investujeme niekoľko stoviek miliónov eur na výskum biodiverzity, zdravia zvierat a objavujúcich sa chorôb,“ prisľúbila.

K vyšším záväzkom sa pridala aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Uviedla, že Nemecko plánuje do roku 2030 zaradiť 30 percent svojich pevninských a morských území na zoznam chránených oblastí. Ostatné krajiny by tak podľa jej slov mali spraviť tiež. Merkelová zároveň vyzvala globálnu komunitu, aby prestala ničiť lesy, a poznamenala, že ochranou lesov sa chráni i zdravie ľudí.

https://twitter.com/GermanyUN/status/1348681391794495491

Emmanuel Macron ohlásil začiatok medzinárodnej iniciatívy PREZODE, ktorá má zabrániť prenosu chorôb a pandémií zo zvierat na ľudí. Tento krok prichádza v čase, keď vedci predpokladajú, že koronavírus sa preniesol na ľudí pravdepodobne z netopierov. Tá mobilizuje viac ako 400 výskumníkov a odborníkov z celého sveta.

Podľa správy WWF z jesene minulého roka, ničenie životného prostredia zvyšuje zraniteľnosť planéty voči pandémiám. WWF tvrdí, že globálna populácia cicavcov, vtákov, obojživelníkov, plazov a rýb utrpela za menej ako polstoročie priemerne dvojtretinový pokles. Ničenie biotopov prispieva k vzniku zoonotických chorôb, ako je COVID-19, uvádza správa správa WWF Living Planet Report 2020.

Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja je najvyšší čas prehodnotiť vzťah k prírode. „Je to pre všetky krajiny sveta a celé ľudstvo veľká sociálna a ekonomická výzva, ktorá si bude vyžadovať hlbokú zmenu myslenia a odklon od konzumu a dlhodobo neudržateľných spotrebiteľských návykov. V boji za zachovanie biodiverzity musíme zintenzívniť naše úsilie a presadzovať ambicióznejšie ciele, pretože nemáme k dispozícii na život žiadnu inú planétu,“ zdôraznil v svojom prejave na konferencii

Aktivisti: dosť bolo rečí, treba začať konať

Švédska environmentálna aktivistka Greta Thunbergová spôsobila rozruch tým, že na Twitteri summit ostro kritizovala. Podľa nej ide len o prázdne reči.

„V roku 2010 sa naši lídri zaviazali, že budú chrániť prírodu a ekosystémy. Do dnes však nesplnili ani jeden. Každý deň radšej volia nečinnosť. Namiesto toho, aby začali konať, podpisujú „ambiciózne“ nezáväzné ciele a odsúhlasujú politiky, ktoré udržujú deštruktívny spôsob fungovania,“ napísala o summite na sociálnej sieti Twitter.

 

Podobne to vidia aj ďalšie enviroorganizácie, ktoré upozorňujú, že štáty napriek stanoveným cieľom pre biodiverzitu naďalej pokračujú v odlesňovaní. Riaditeľka medzinárodnej organizácie BirdLife Patricia Zurita pripomína, že aspoň polovicu prostriedkov potrebných na boj s klimatickou zmenou a zachovanie biodiverzity by bolo možné získať tak, že štáty prestanú dotovať aktivity, ktoré prírodu ničia.