Termín pre uhlíkovú neutralitu skončil v poznámke pod čiarou

Hlavní odporcovia uhlíkovej neutrality v roku 2050 (zľava): Mateusz Morawiecki, Viktor Orbán a Andrej Babiš. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Európsky summit neviedol k jednohlasnej dohode na cieli dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Česko sa bojí „zabitia“ priemyslu, Poľsko chce najprv záruku finančných kompenzácií.

Česká republika, Maďarsko a Poľsko vo štvrtok (20. júna) počas diskusií o klíme na summite Európskej únie v Bruseli zablokovali pokusy ostatných členských krajín Európskej únie dosiahnuť dohodu týkajúcu sa cieľov klimatickej politiky zo zameraním na uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Ich postoj znamená, že hlavy vlád a štátov dostanú ďalšiu príležitosť na dosiahnutie dohody na ďalšom summite v októbri, ktorý bude nasledovať až po klimatickom summite OSN v septembri.

Hlavným odporcom cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 bola Varšava. Okrem Prahy a Budapešti sa však nakoniec na jej stranu postavili aj Tallinn a Berlín.

Poznámka pod čiarou

Európski lídri sa v záveroch prihlásili k cieľu Parížskej dohody o klíme obmedziť do konca storočia otepľovanie Zeme na 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím.

Napriek naliehaniu Európskej komisie a vyše 20 členských štátov vrátane Slovenska však sa do hlavného textu záverov nedostal rok 2050 ako cieľový termín pre uhlíkovú neutralitu európskej ekonomiky.

Slovensko nakoniec podporí cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu

Premiér Peter Pellegrini to vyhlásil v utorok po stretnutí s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou, ktorá tento krok uvítala. Ešte v pondelok hovoril Úrad vlády niečo iné. 

„V nadväznosti na odvetvové diskusie, ktoré sa uskutočnili v posledných mesiacoch, Európska rada vyzýva Radu a Komisiu, aby pokročili v práci na podmienkach, stimuloch a podpornom rámci, ktoré sa majú zaviesť s cieľom zabezpečiť prechod na klimaticky neutrálnu EÚ v súlade s Parížskou dohodou (1), ktorý zachová európsku konkurencieschopnosť, bude spravodlivý a sociálne vyvážený, bude zohľadňovať vnútroštátnu situáciu členských štátov a rešpektovať ich právo na rozhodovanie o ich vlastnom energetickom mixe, pričom sa bude vychádzať z opatrení dohodnutých v súvislosti s plnením cieľa zníženia emisií do roku 2030,“ píše sa v záveroch zo zasadnutia Európskej rady.

Na rok 2050 odkazuje len referencia číslo jeden (1) pod čiarou. „V prípade prevažnej väčšiny členských štátov sa klimatická neutralita musí dosiahnuť do roku 2050,“ píše sa v poznámke pod čiarou.

Poľsko žiada pomoc

Poľský premiér Mateusz Morawiecki vo štvrtok, ešte pred začatím summitu, upozornil že Poľsko nemôže schváliť navrhovaný dátum 2050 bez toho, aby boli dohodnuté kompenzácie a pomoc pre chudobnejšie krajiny EÚ, aby mohli splniť stanovené klimatické ciele.

Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov nemeckej agentúry DPA sa k Poľsku počas diskusií lídrov na túto tému pridala Česká republika a Maďarsko a do istej miery aj Estónsko a nakoniec pozíciu troch zo štyroch krajín Vyšehradskej štvorky podporila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Uhlíková neutralita v roku 2050? Slovensko hovorí (zatiaľ) nie

Premiér Peter Pellegrini „momentálne“ nepatrí medzi 18 lídrov, ktorí žiadajú ambicióznu klimatickú politiku. Spolu so zvyškom Vyšehradskej skupiny sa v európskej dvadsaťosmičke ocitol v menšine.

Pre krajiny zo strednej a východnej Európy sú ambiciózne klimatické ciele EÚ náročné z toho hľadiska, že tieto krajiny sú silne závislé od fosílnych palív, v prípade Poľska je to predovšetkým uhlie. Ich odkaz do Bruselu je ten, že príliš vysoké klimatické ciele Únie by boli pre ich ekonomiky nákladné a brzdili by ich konkurencieschopnosť.

Okrem toho poukazujú – to je aj pozícia Slovenska – na skutočnosť, že tento cieľ okrem zachovania európskej konkurencieschopnosti musí byť spravodlivý a sociálne vyvážený a rovnako musí zohľadniť aj vnútroštátne špecifická členských štátov a rešpektovať ich právo rozhodnúť o vlastnom energetickom mixe.

Francúzsko proti Česku

Francúzsky prezident Emmanuel Macron patrí medzi štátnikov, ktorí najviac presadzujú stanovenie konkrétneho dátumu pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality a tento cieľ v posledných dňoch pred summitom začalo podporovať aj Nemecko.

„Chceme sa zaviazať, že do roku 2050 dosiahneme uhlíkovú neutralitu. Aspoň za Nemecko môžem tento cieľ jednoznačne podporiť,“ povedala Merkelová novinárom po príchode na summit. Nemecko je nielen najvýkonnejšia ekonomika Európy, ale zároveň aj najväčší znečisťovateľ.

Slovensko sa nevie rozhodnúť, ako použije miliardu eur na zelené investície

Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.

Rok 2050 pre ako cieľový termín pre uhlíkovú neutralitu je „nerealistický“, reagoval na otázku EURACTIV.sk o českej pozícii podpredseda vlády a minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček. Do Bratislavy prišiel na podpis cezhraničného projektu modernizácie sietí pre distribúciu elektriny ACON, na ktorý Európska únia prispieva 91 miliónmi eur.

Havlíček pripomenul, že podiel Európskej únie na celosvetových emisiách je len okolo deväť percent. „Sme za nové trendy,“ uviedol Havlíček s tým, že má na mysli obnoviteľné zdroje či elektromobilitu, „ale nie tak, aby to zabilo český a európsky priemysel.“ Varoval tiež pred hrozbou závislosti na dovoze z Ázie, ktorý bude lacnejší ako domáca produkcia z dôvodu prísnych európskych environmentálnych štandardov.

Nespokojní environmentalisti

Medzinárodné environmentálne organizácie naliehajú na Európsku radu, aby sa na ambicióznejšom cieli dohodla ešte pred septembrovým summitom OSN. „Európska únia sa vykašľala na ľudí, ktorí vo veľkom počte v posledných mesiacoch žiadali klimatické opatrenia tým, že ich nádej na klimaticky neutrálnu Európu zredukovala na obyčajnú poznámku pod čiarou,“ povedala vo vyhlásení pre médiá Ester Asinová, riaditeľka bruselskej kancelárie WWF.

Výsledný kompromis označila za „výsmech (Parížskej) dohody“. WWF pritom žiada skorší termín pre uhlíkovú neutralitu ako rok 2050. „Záväzok k celkovo nulovým emisiám do roku 2040 a aktualizácia klimatického cieľa EÚ pre rok 2030 musia byť zahrnuté v aktualizovanom klimatickom pláne EÚ pre OSN,“ dodala Asinová.

Koniec uhlia vo V4: Správny čas je teraz

Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“ ale „Či?“.

Proti maďarskej vláde protestovala maďarská kancelária medzinárodnej ochranárskej organizácie Greenpeace. Podľa internetového vydania týždenníka Heti Világgazdaság (HVG) maďarský Greenpeace adresoval vo vyhlásení vláde výzvu, aby zatvorila uhoľnú elektráreň Mátra na severovýchode krajiny a aby klimatickú dohodu podpísala.

„Je nepochopiteľné a poburujúce, že maďarská vláda neobhajuje záujmy Maďarov,“ píše Greenpeace vo svojom vyhlásení. Zdôrazňuje, že v Maďarsku stúpa teplota vo väčšej miere, než je svetový priemer, a že klimatická zmena sa Maďarska dotýka mimoriadne vážne. Greenpeace súčasne oznámil, že spustil on-line petíciu na zatvorenie elektrárne Mátra, čo by chcel dosiahnuť najneskôr do roku 2025.