Uhlíková neutralita v roku 2050? Slovensko hovorí (zatiaľ) nie

Májový celosvetový študentský štrajk za budúcnosť klímy v Bratislave. [TASR/Jaroslav Novák]

Premiér Peter Pellegrini „momentálne“ nepatrí medzi 18 lídrov, ktorí žiadajú ambicióznu klimatickú politiku. Spolu so zvyškom Vyšehradskej skupiny sa v európskej dvadsaťosmičke ocitol v menšine.

Slovenský premiér odmieta, aby si Európska únia stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Pred tohtotýždňovým summitom to pre EURACTIV.sk uviedol Úrad vlády SR.

Európska rada sa koná vo štvrtok a piatok (20. – 21. júna) v Bruseli a Slovensko bude na nej zastupovať premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).

Svojím postojom sa premiér dostal do rozporu s väčšinou svojich európskych kolegov. Portál EURACTIV.com v pondelok (17. júna) napísal, že klimatickú neutralitu chce ako cieľ do záverov Európskej rady zahrnúť 18 z 28 lídrov vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.

Pellegriniho názor tiež kontrastuje s inauguračným prejavom prezidentky Zuzany Čaputovej. V sobotu (15. júna) varovala pred „klimatickou krízou“.

„Podľa odhadov Svetovej banky by do roku 2050 mohli klimatické zmeny pri nezmenom trende vyhnať z domovov až 143 miliónov ľudí,“ povedala Čaputová v prvom prezidentskom prejave.

„Momentálne nemenná pozícia“

Slovenská vláda doteraz s uhlíkovou neutralitou ako cieľom síce súhlasila, odmietala však stanovenie konkrétneho termínu. EURACTIV.sk sa úradu vlády opýtal, či bude premiér tento postoj presadzovať aj na najbližšom summite.

„Naša pozícia zostáva momentálne nemenná,“ odpísal tlačový a informačný odbor úradu vlády.

Slovensko sa na summite hlási k ambicióznejšiemu klimatickému cieľu

Európski lídri určujú budúce smerovanie priemyselnej a klimatickej politiky. Napriek postoju slovenského ministerstva hospodárstva sa premiér pripája ku kompromisu, ktorý má za cieľ obmedziť otepľovanie na 1,5 °C.

Uhlíková neutralita znamená stav, kedy je z atmosféry absorbovaných toľko emisií, koľko sa ich tam vypustí. Absorpciu možno dosiahnuť pomocou prírodných procesov – napríklad vďaka lesom – alebo prostredníctvom technológií ako zachytávanie, využívanie a skladovanie uhlíka (CCUS).

Európska komisia vo svojej dlhodobej klimatickej stratégii „Čistá planéta pre všetkých“ navrhla Únii dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Cieľ, ktorý si ešte pred eurovoľbami získal podporu Európskeho parlamentu, je podľa Komisie nevyhnutný pre udržanie otepľovania na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Ide o strop, ktorý uvádza Parížska dohoda.

Strop 1,5 stupňa označila za kľúčový pre predchádzanie katastrofickým dopadom globálneho otepľovania posledná správa vedeckého Medzivládneho panelu pre zmenu klímy.

Väčšina štátov cieľ podporuje

Téme klimatických zmien sa bude venovať nadchádzajúci summit, od ktorého sa inak očakáva zvolenie nominanta na budúceho predsedu Európskej komisie.

Portál EURACTIV.com v pondelok napísal, že cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v roku 2050 podporuje 18 z 28 členských štátov. Odvoláva sa pritom na dokumenty z rokovaní, ku ktorým sa dostal.

Fínsko sa v predvečer predsedníctva zaviazalo rýchlo znížiť emisie na minimum

Nová vládna koalícia vo Fínsku sa dohodla na uhlíkovej neutralite do roku 2035. Na čele EÚ čaká krajinu náročná úloha viesť rokovania o európskom klimatickom pláne. Či sa ich podarí uzavrieť do konca roku 2019, ostáva nejasné.

Patria medzi ne veľké aj malé štáty zo západnej, východnej, severnej i južnej časti Únie. Menovite ide o Francúzsko, Španielsko, Benelux, Švédsko, Portugalsko, Dánsko, Lotyšsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Taliansko, Fínsko, Slovinsko, Rakúsko, Grécko, Malta a Cyprus.

Závery z marcového summitu hovoria o klimatickej neutralite, no neuvádzajú termín. V máji skupina ôsmich štátov vyzvala na stanovenie roku 2050. Išlo však o menšinu štátov, ku ktorej oficiálne nepatrilo Francúzsko a ktorej navyše oponovalo Nemecko.

Zásadným momentom je práve nemecký obrat, o ktorom v nedeľu (16. júna) napísali Financial Times. Odvolávajúc sa na uniknuté dokumenty skonštatovali, že Berlín podporuje cieľ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií v roku 2050.

Priorita slovenskej prezidentky

Aktuálny postoj premiéra Pellegriniho kontrastuje s víkendovým inauguračným prejavom prezidentky Čaputovej. „Európa, aj s našou účasťou, by sa mala stať dlhodobým lídrom pri odvrátení viacerých globálnych hrozieb. Aj hrozby, akou je klimatická kríza,“ vyzvala Čaputová. Citovala odhad Svetovej banky, podľa ktorého svetu hrozí 143 miliónov klimatických utečencov do roku 2050.

„Proces globálnej zmeny klímy musíme spomaliť a zvrátiť, lebo v opačnom prípade to môže mať zásadné následky aj pre Slovensko,“ povedala nová prezidentka, pre ktorú bolo životné prostredie jednou z tém kampane.

Návrh slovenského energetického plánu nie je v súlade s Parížskou dohodou

Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.

Vyslovila sa za spoluprácu s ďalšími krajinami a zintenzívnenie domáceho úsilia. „Vieme, že riešenie globálnej ekologickej hrozby nezávisí iba od nás. Je ale iba v našej moci zásadná zmena prístupu k prírode na Slovensku. Práve v tomto máme príležitosť byť všetci skutočnými vlastencami, bez ohľadu na to, aké je naše názorové, politické či stranícke presvedčenie,“ uviedla Čaputová.

Slovensko má podľa hodnotenia Európskej nadácie pre klímu druhý najhorší národný energetický a klimatický plán do roku 2030. Nemecko, ktoré sa teraz hlási k uhlíkovej neutralite v roku 2050, však skončilo len o jednu priečku lepšie. Dôvodom je návrh špeciálne zriadenej uhoľnej komisie vyrábať elektrinu z uhlia do roku 2038. Definitívne verzie plánov majú štáty predložiť do konca tohto roka.

V Nemecku sa dnes vyrába 35 percent elektriny z uhlia, kým na Slovensku je to len 10 percent. Krajina pod Tatrami má v celkovej bilancii problém najmä s emisiami z priemyslu a dopravy.

Krajiny môžu zmeniť postoj

Proti určeniu termínu klimatickej neutrality sú teraz podľa EURACTIV.com predovšetkým tri krajiny Vyšehradskej skupiny: Česko, Maďarsko a Poľsko.

Podobne ako Slovensko aj tieto krajiny môžu ešte svoj názor do štvrtka zmeniť. Pre Poľsko, ktoré vyrába vyše 80 percent elektriny z uhoľných elektrární, môže byť argumentom fond pre spravodlivú transformáciu. Fond, o ktorý požiadal v rámci dlhodobého európskeho rozpočtu Európsky parlament, by mal pomôcť dotknutým regiónom.

Koniec uhlia vo V4: Správny čas je teraz

Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“ ale „Či?“.

Na tohtotýždňovom summite budú štáty diskutovať o päťročnej Strategickej agende pre budúcu Európsku komisiu a jej predsedu.

„Európska únia môže a musí byť lídrom v naštartovaní hĺbkovej transformácie jej vlastného hospodárstva a spoločnosti s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu. Tento proces bude treba viesť spôsobom, ktorý zohľadňuje národné špecifiká a je sociálne spravodlivý,“ píše sa v staršej verzii záverov, ktorú 7. júna zverejnil portál EURACTIV.com. Ich návrh sa odvtedy menil.

Svoje plány pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody majú jej signatári predložiť do roku 2020. Pozornosť sa však upiera na klimatický summit OSN v New Yorku v septembri tohto roku, ktorý je zorganizovaný špeciálne s cieľom zvýšiť klimatické ambície svetových ekonomík.