Umelý výbuch sopky či disky na obežnej dráhe: Zachráni planétu geoninžinierstvo?

Sopka Momotombo. [TASR/AP/Esteban Felix]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zmena klímy 2019

Odborníci zámernú manipuláciu klímy považujú skôr za morálny hazard, ide však podľa nich o tému, o ktorej treba hovoriť.

Napodobnenie účinku sopečnej erupcie vypustením aerosólov do stratosféry alebo čiastočné zatienenie slnka diskami na obežnej dráhe. Tieto a ďalšie nápady sa označujú ako geoinžinierstvo a predstavujú zámerné zásahy do klímy, ktoré by mohli zvrátiť klimatickú zmenu.

Geoinžinierstvu sa podľa Miroslava Havránka z Českej informačnej agentúry životného prostredia (CENIA) v súčasnosti v prognózach nevenuje dostatočná pozornosť. Hovoril o tom na bratislavskej konferencii Zmena klímy.

„Spoločnosť si musí vyjasniť, či sa chce geoinžinierstvom zaoberať ako poistkou alebo ako morálnym hazardom,“ myslí si odborník.

Dva prístupy

Pod pojmom geoinžinierstvo sa skrýva viacero rôznorodých metód, ktoré sa však dajú rozdeliť do dvoch veľkých skupín.

Tou kontroverznejšou skupinou metód je manažment solárneho žiarenia (solar radiation management – SMR), do ktorej patrí vypúšťanie aerosólov do stratosféry alebo blokovanie časti slnečného žiarenia pomocou diskov na obežnej dráhe. Spadá sem aj nápad umiestniť na všetky nákladné lode prístroj na výrobu vodnej pary, ktorá by odrážala slnečné žiarenie.

Druhou skupinou metód je odstraňovanie skleníkových plynov (green gas removal – GGR). To zahŕňa napríklad „hnojenie“ oceánu, aby sa zlepšila jeho schopnosť viazať oxid uhličitý alebo zvýšenie jeho zásaditosti. Patrí sem aj budovanie strojov, ktoré sťahujú oxid uhličitý z atmosféry a viažu ho iným spôsobom.

Čo znamená uhlíková neutralita?

V energetike bude musieť Európa využívať „zelené plyny“, v priemysle vyrábať „zelenú oceľ“. V doprave, vykurovaní a poľnohospodárstve treba uhlík ešte len naceniť.

Strata motivácie pre dekarbonizáciu

Nie všetky metódy geoinžinierstva sú kontroverzné. Skleníkové plyny sa napríklad dajú odstraňovať aj zalesňovaním, aj keď ide o pomalý a obmedzený proces. Havránek ako jednu zo SMR metód spomína aj natieranie striech na bielo alebo využívanie bieleho asfaltu. „Tieto metódy sa zároveň dajú zaradiť medzi adaptačné opatrenia,“ vysvetľuje.

Havránek však upozorňuje na riziko, že v prípade zamerania sa na geoinžinierstvo ľudia stratia motiváciu zmierňovať klimatickú zmenu tradičnými spôsobmi, akým je znižovanie produkcie skleníkových plynov.

„V okamihu, keď ľuďom ponúknete nástroj, vďaka ktorému nemusia nič robiť, nijako sa obmedzovať, všetko doterajšie úsilie v oblasti obmedzenia skleníkových plynov bude zbytočné,“ varoval na bratislavskej konferencii, ktorú organizovali Ministerstvo životného prostredia SR a Slovenská agentúra životného prostredia.

Extrémne drahé a extrémne nepredvídateľné

Odborník sa tiež obáva, že pre niektoré krajiny môžu byť neúnosné aj dôsledky zmeny klímy, ktoré nastanú napriek dosiahnutiu klimatických cieľov. Geoinžinierstvo potom môžu chcieť využiť ako spôsob, ako sa takýchto dôsledkov zbaviť.

Medzivládny panel pre zmenu klímy vo svojej správe z roku 2014 uvádza ďalšie riziká, napríklad ovplyvnenie zrážok pri metódach, ktoré znižujú slnečné žiarenie alebo oslabenie ozónovej vrstvy pri napodobňovaní sopečnej erupcie.

S obavami expertov súhlasí aj Richard Filčák z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Ak sa niekedy dostaneme do stavu, že bude nutné využiť geotechnológie, znamená to, že máme poriadny problém. Väčšina riešení je extrémne drahá a ich dôsledky sú extrémne nepredvídateľné,“ uviedol v diskusii.

Slovensko zvýši klimatický cieľ pre dopravu, budovy a poľnohospodárstvo

V sektoroch mimo obchodovania s emisiami plánujeme byť oveľa ambicióznejší, ako od nás žiada Európska únia, oznámil štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla. Konkrétne nástroje znižovania emisií zatiaľ štát nepredstavil.

Rastúca popularita

Geoinžinierstvo sa podľa neho dostáva do pozornosti preto, že spoločnosť začína byť zúfalá a zároveň preto, že ide o príležitosť pre technologických gigantov.

Havránek súhlasí, že o geoinžinierstve sa hovorí stále viac. Uvádza, že kým pred desiatimi rokmi vznikli na túto tému asi tri články ročne, v posledných rokoch takýchto článkov vznikajú stovky. „Už to nám ukazuje, že sa táto téma dostáva do hlavného myšlienkového prúdu,“ hovorí.

Je preto presvedčený, že vedecká komunita by mala vedieť ponúknuť relavantné dôvody, prečo sa do zámernej zmeny klímy nepúšťať. Na je však podľa neho potrebná platforma, na ktorej by bolo možné o geoinžinierstve diskutovať.

Tá zatiaľ chýba, aj keď sa má geoinžinierstvom zaoberať správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) naplánovaná na rok 2022.

Európska tabu téma

Na tom, či je geoinžinierstvo podceňovanou témou sa účastníci diskusie nezhodli. Ako vysvetlila Ana Jakil-Holzer z rakúskeho úradu spolkového kancelára, závisí to od uhla pohľadu.

Spomenula nedávnu skúsenosť, kedy na podujatí OECD s vedcami a tvorcami politík diskutovala o tom, či je blockchain prehliadanou témou. „Pre jedného experta ňou môže byť, pretože sa jeho krajina blockchainom nezaoberá. Pre ďalšieho to môže byť inak,“ vysvetľuje.

V Európe je však podľa Eleny Višnar Malinovskej z Európskej komisie v súčasnosti geoinžinierstvo považované za tabu tému. Ocenila preto, že sa o nej na konferencii hovorilo. „Práve oblasť prognóz predstavuje bezpečný priestor na diskusiu o kontroverzných otázkach,“ dodala Višnar Malinovská, ktorá sa k diskusii vyjadrila z publika.