Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Suchá pôda v Thajsku v roku 2010 [EPA-EFE/Barbara Walton]

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

Po dlhých nočných rokovaniach sa vyjednávači európskych inštitúcií v stredu 20. júna nadránom dohodli na legislatíve o riadení energetickej únie. Európsky parlament, Rada EÚ a Európska komisia dospeli ku kompromisu o kľúčovom nariadení pre fungovanie energetickej únie, ktoré stanovuje cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu „tak rýchlo, ako to bude možné“.

Parlament pôvodne požadoval, aby bol pre tento cieľ stanovený rok 2050. Napokon musel ustúpiť tlaku členských štátov v Rade a Komisii. Europoslanci si však podľa spravodajcu nariadenia Claudea Turmesa (Zelení) vynútili ústupok v inej veci: Národné vlády musia predložiť nielen energeticko-klimatické plány pre rok 2030, ale do konca budúceho roka aj plány pre rok 2050.

Národný energetický a klimatický plán s výhľadom do roku 2030 musí každá krajina predložiť podľa schválenej legislatívy do konca tohto roka. Na Slovensku je zaň zodpovedné ministerstvo hospodárstva. Vláda si na toto obdobie naplánovala aj schválenie Envirostratégie 2030 a plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra. Na jeseň má tiež ministerstvo životného prostredia zverejniť štúdiu o nízkouhlíkovej ekonomike do roku 2050, na základe ktorej vznikne v budúcom roku plán s výhľadom do roku 2050.

Uhlíková neutralita a rozpočet

Hlavným cieľom nového nariadenia je zabezpečiť súlad európskej legislatívy s Parížskou dohodou o klíme. Podľa nej sa má udržať otepľovanie Zeme na 1,5 až 2 stupne Celzia do konca tohto storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Preto je podľa Parížskej dohody nutné dosiahnuť uhlíkovú neutralitu „v druhej polovici tohto storočia“.

Práve odsúhlasená legislatíva ukladá Európskej komisii povinnosť predložiť najneskôr v apríli 2019 stratégiu pre rok 2050, ktorá bude obsahovať cieľ uhlíkovej neutrality aj uhlíkový rozpočet.

Uhlíková neutralita znamená, že viac emisií skleníkových plynov bude zanikať ako vznikať. K znižovaniu emisií dopomôže energetická efektívnosť, obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia a nahrádzanie spaľovania uhlia spaľovaním plynu či inými surovinami. K odčerpávaniu emisií z atmosféry môžu prispieť technológie zachytávania a skladovania uhlíka, zalesňovanie a obmedzenie odlesňovania.

Uhlíkový rozpočet je cestou k uhlíkovej neutralite. „Znamená, koľko emisií môžeme ešte vypustiť v Európe… V nariadení, ktoré Parlament (v januári 2018) odhlasoval, žiadame Komisiu, aby takýto uhlíkový rozpočet urobila. Pôjde o celkový objem emisných povoleniek medzi decembrom 2015 a 2050,“ vysvetlil v januárovom rozhovore pre euractiv.sk Turmes. Rovnaká požiadavka sa dostala aj do výsledného znenia nariadenia o riadení energetickej únie.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

Svet a Únia prehodnocujú ciele

Na jeseň by mal Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý funguje v štruktúre OSN, vydať správu o tom, ako dosiahnuť 1,5-stupňový cieľ.

Minulý týždeň unikla do médií jeho predbežná verzia. Podľa nej svet dosiahne hranicu 1,5 stupňa Celzia už okolo roku 2040, ak sa rast emisií bude vyvíjať súčasným tempom.

Európska únia má svoje cieľ pre redukciu emisií, ten sa teraz de facto navyšuje. Pre rok 2030 schválila Európska rada minimálne zníženie emisií o 40 percent (v porovnaní s rokom 1990), zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 27 percent a zvýšenie energetickej efektívnosti o 27 percent (v porovnaní s rokom 1990). To bolo však ešte pred prijatím Parížskej dohody.

V posledných dňoch európske inštitúcie uzavreli trialógy, podľa ktorých dosiahne úroveň obnoviteľných zdrojov 32 percent a energetická účinnosť sa navýši o 32,5 percenta.

Inštitúcie EÚ sa dohodli: Podiel obnoviteľných zdrojov bude 32 %

Komisia, Parlament a členské štáty včera dosiahli politickú dohodu o cieli v oblasti obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030.

Únia zníži emisie o 45 percent

Komisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete podľa euractiv.com tento týždeň povedal, že schválené ciele povedú k skutočnému zníženiu emisií „mierne nad 45 percent“. Ak chce Európska únia mať tento cieľ stanovený aj formálne, musí ho opätovne schváliť Európska rada. Komisia ho chce členským štátom podľa euractiv.com predložiť na jeseň.

Všetky tieto kroky majú svetovú verejnú mienku ubezpečiť o tom, že Únia to s bojom proti klimatickým zmenám myslí vážne. Bude to zvlášť dôležité v decembri, kedy bude v poľských Katoviciach hostiť klimatickú konferenciu venovanú uplatňovaniu Parížskej dohody.

„Dobrou správou je, že komisár pre klímu a energetiku Miguel Arias Cañete pochopil, že sa musí vyhnúť svetovému fiasku na klimatickej konferencii COP24 v Katoviciach,“ povedal Turmes v januárovom rozhovore pre euractiv.sk.

Cañete však tento týždeň na klimatickom minisummite s Čínou a Kanadou zdôraznil, že Európska únia „nemôže hájiť a implementovať parížske ciele sama“. Pripomenul, že je zodpovedná len za 10 percent svetových emisií skleníkových plynov.

Krajiny EÚ neplnia klimatické sľuby

Väčšina krajín EÚ neplní sľuby znižovania emisií, ku ktorým sa zaviazali v Parížskej dohode. V rankingu environmentálnych organizácií sa 23 z 28 krajín nachádza v kategóriách „zle“ a „veľmi zle“.

Slovenské stratégie budú na jeseň

Ako sa s novými záväzkami vyrovná Slovensko? Odpoveď na túto otázku bude známa na konci tohto roka.

Vláda musí dovtedy do Bruselu zaslať Národnú energetickú a klimatickú stratégiu do roku 2030. V druhej polovici roku 2018 chce tiež ministerstvo životného prostredia predložiť na rokovanie vlády Envirostratégiu 2030, ako pre euractiv.sk nedávno uviedla analytička ministerského Inštitútu environmentálnej politiky Marianna Bendíková. K tomu treba pripojiť plán útlmu ťažby a spaľovania uhlia na hornej Nitre, ktorý má podľa dávnejších informácií portálu schváliť vláda v decembri 2018. Ešte na jeseň by malo ministerstvo životného prostredia zverejniť štúdiu nízkouhlíkovej ekonomiky, na základe ktorej v budúcom roku vypracuje stratégiu do roku 2050.

Legislatíva, na ktorej sa európske inštitúcie dohodli v posledných dňoch, obsahuje okrem konečných aj predbežné ciele pre rast obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti. Európskej komisii dáva právomoci zasiahnuť, ak uvidí, že štáty ich neplnia.

„Ak uvidí veľký odklon od národného cieľa, ktorý môže ohroziť dosiahnutie európskeho cieľa… percent, mala by najskôr analyzovať dôvody, potom možnosti pomoci štátu – zdieľaním skúseností, financovaním prostredníctvom kohéznych fondov – a napokon analyzovať, ako môže na členský štát tlačiť. Ide o klasický prístup cukru a biča,“ analyzoval v januári pre euractiv.sk europoslanec Benedek Jávor (Zelení). Priznal však, že „bič nie je veľmi dlhý.“

Energetická efektívnosť: Únia bude mať ambiciózny cieľ, ale krátky bič

ŠPECIÁL / Európsky parlament odhlasoval 35-percentný cieľ pre energetickú účinnosť v roku 2030. Otázna je vynútiteľnosť, ale aj príspevok k boju proti energetickej chudobe.