Únia bude financovať iba „klimaticky odolnú“ infraštruktúru

Ilustračné fotografia. [EPA/Christian Charisius]

Európska komisia požaduje, aby developeri stavali infraštruktúru odolnú voči dôsledkom klimatickej zmeny. Inak nedostanú financie na jej výstavbu.  

Katastrofické povodne, ktoré nedávno zasiahli severozápadnú Európu, ukázali, že ani tie najbohatšie krajiny nemajú infraštruktúru pripravenú na extrémne prejavy počasia. Tie sa budú v dôsledku klimatickej krízy vyskytovať čoraz častejšie.

Komisia preto po novom žiada od developerov, ktorí chcú využiť verejné zdroje, aby stavali cesty, železnice a továrne odolnejšie voči zmene klímy.

Väčšina infraštruktúry, ktorá vznikne v nasledujúcich rokoch, bude fungovať aj po roku 2050. Zmena klímy bude napredovať čoraz rýchlejšie a extrémne prejavy počasia budú častejšie a silnejšie.

Preto chce Komisia investovať európske verejné zdroje len do takých projektov, ktoré „budú pripravené na klimaticky neutrálnu a klimaticky odolnú budúcnosť“. Technické usmernenie o klimatickej odolnosti infraštruktúry sa týka investícií v rokoch 2021 až 2027.

Klimatické reformy: Čo prináša legislatívny balík Fit for 55

Európska komisia predstavila očakávaný legislatívny balík Fit for 55, ktorý má členským štátom pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 percent oproti roku 1990. Nová legislatíva má tiež Úniu nasmerovať k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050. …

Developeri by si preto mali vopred overiť, či sú ich projekty v súlade s klimatickými cieľmi Európskej únie. Tá chce znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030 oproti roku 1990 a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Pod pojmom „infraštruktúra“ Komisia chápe širokú škálu stavieb od budov, cez železnice a zariadenia na nakladanie s odpadom až po energetické zariadenia.

Uhlíková stopa aj adaptácia na extrémy

Predkladatelia projektov budú musieť po novom dokázať, že ich projekt prispieva k zmierneniu klimatickej zmeny a je odolný voči jej negatívnym prejavom ako sú vlny horúčav, prívalové dažde či záplavy. Usmernenia má podľa Komisie pomôcť „súkromným aj verejným investorom robiť informované rozhodnutia, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou a európskymi klimatickými cieľmi“.

Posudzovať sa bude uhlíková stopa celého životného cyklu projektu aj adaptácia na extrémy počasia. Komisia kladie dôraz aj na to, aby celé fungovanie a ukončenie prevádzky zariadenia prebehlo „klimaticky neutrálne, čo môže zahŕňať princípy obehového hospodárstva a opätovné využitie materiálu“.

Súlad s klimatickými cieľmi Únie už dnes vyžadujú viaceré finančné nástroje, ale aj eurofondy. Nové technické kritériá sa týkajú aj 17,5 miliardy eur z Fondu spravodlivej transformácie. Ten má pomôcť regiónom závislých na ťažbe uhlia s prechodom na uhlíkovú neutralitu.

Usmernenie tiež upozorňuje predkladateľov projektov, aby včas vyhodnotili klimatické riziká, ktorým budú ich projekty čeliť v nasledujúcich rokoch. Mali by tak spraviť na základe regionálnych a celonárodných klimatických údajov. Pomôcť by im mala aj aktualizovaná vedecká správa OSN o klíme, ktorá bude zverejnená v auguste.

Ak developeri narazia na nejaké nedostatky svojich projektov, mali by ich pozmeniť tak, aby lepšie odolali klimatickým rizikám. V praxi to môže znamenať, že budú musieť zmeniť dizajn infraštruktúry tak, aby odolala vysokým teplotám alebo obsahovala núdzový systém proti povodniam.