Únia si udržala svetové klimatické prvenstvo, Čína radikálne zníženie emisií zatiaľ neplánuje

Klimatický summit ukázal malé odhodlanie bohatých štátov pomáhať krajinám, ktoré sú najviac postihnuté extrémami počasia v dôsledku zmeny klímy. Nikaragua býva pravidelne zasiahnutá ničivými hurikánmi, naposledy hurikánom Iota v novembri. [EPA-EFE/Erika Perez]

Európska únia prezentovala na klimatickom summite OSN nový cieľ znižovania emisií do roku 2030. K európskej snahe znižovať emisie rýchlejšie sa pridalo ďalších 75 krajín. Už teraz je jasné, že na dosiahnutie záväzku Parížskej dohody to stačiť nebude, uvádza mediálny partner EURACTIV.com Climate Home News.

Na záver roka 2020, pri príležitosti piateho výročia podpísania Parížskej dohody, vyslali svetoví lídri signál, že chcú ambicióznejšie klimatické ciele. Európska únia spolu so 75 krajinami a pápežom Františkom počas šesťhodinového online summitu OSN predstavila svoje plány na znižovanie emisií a adaptáciu na zmenu klímy.

Cieľom Parížskej dohody je udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 2 stupňov Celzia a pokračovať v úsilí obmedziť ho na 1,5 stupňa Celzia. Inak sa nevyhneme katastrofickým scenárom, ktoré so sebou prinesú zmeny podnebia. Dohodu spolu pred piatimi rokmi podpísalo 194 krajín, ktoré sa v snahe o znižovanie emisií navzájom koordinujú.

Posilnené klimatické ciele pre rok 2030 prezentovalo 45 krajín s tým, že Japonsko a Južná Kórea ich predstavia budúci rok. K cieľu uhlíkovej neutrality sa prihlásilo 24 krajín a 20 štátov chce ambicióznejšie plány pre adaptáciu a odolnosť voči klimatickej zmene. Tieto prehlásenia síce znamenajú krok správnym smerom, no na udržanie otepľovania atmosféry pod 1,5 stupňa Celzia do konca storočia to stačiť nebude.

Na summite úplne chýbala téma podpory menej rozvinutých štátov pri ich klimatických ambíciách. Práve chudobnejšie štáty sa v dôsledku zvýšených nákladov počas pandémie COVID-19 výrazne zadlžili. „Sme na začiatku cesty. Momentálne to vyzerá nádejne, ale potrebujeme premeniť naše túžby na skutočnosť,“ povedal generálny tajomník OSN António Guterres.

Klimatická zmena: Riziká poznáme, s ochotou meniť správanie je to slabšie (INFOGRAFIKA)

Obyvatelia krajín V4 si uvedomujú riziká spojené s klimatickou zmenou. Väčšina z nich podporuje cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Už menej ich je pripravených zmeniť svoje spotrebiteľské správanie.

Argentína prisľúbila, že sa dopracuje k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Znamená to, že už viac ako polovica štátov G20 by mohla byť uhlíkovo neutrálna do roku 2050. Podmienkou je, aby nový prezident Spojených štátov Joe Biden dodržal svoj predvolený sľub a prihlásil sa ku globálnym klimatickým záväzkom. K cieľu uhlíkovej neutrality sa pridali krajiny ako Jamajka, Panama, Maldivy, Nepál a Vatikán.

Guterres zdôraznil, že teraz sú na rade veľkí svetoví znečisťovatelia, aby ku klimatickým záväzkom zaujali aktívny postoj. Týka sa to najmä Austrálie, Saudskej Arábie, Ruska a Brazílie, ktorí sa nezúčastnili summitu, keďže nespĺňali ich kritéria.

Pakistan oznámil, že prestane budovať nové uhoľné elektrárne a prejde na zelené zdroje energie. Do roku 2030 majú obnoviteľné zdroje v krajine vyrobiť až 60 percent elektriny. To znamená, že odstupuje od snahy docieliť 6 GW vyrobenej energie, čo by zdvojnásobilo spotrebu uhlia, tvrdí programový riaditeľ think thanku E3G Christ Littlecott.

„Aj keď sú všetky tieto ambiciózne plány povzbudzujúce, nestačí to. Čas beží rýchlo“, konštatoval predseda COP26 a poslanec britského parlamentu Alok Sharma.

Zdôraznil, že na to, aby sa teplota nezvýšila do konca storočia o 1,5 stupňa Celzia sú nutné radikálne zmeny politík. Predovšetkým je podľa neho potrebné skončiť s využívaním uhlia. Posilnenie adaptácie a dostatok financií budú dôležité pre dosiahnutie dohody na budúcoročnom  COP 26 summite v Glasgowe. Sharma prisľúbil, že najsilnejšie svetové ekonomiky dosiahnu pokrok v tejto téme v rámci budúcoročného predsedníctva Spojeného kráľovstva v G7.

Čína začne so znižovaním emisií až po roku 2030

Čina nepredložila svoj klimatický plán na 2030. Si Ťin-Pching prisľúbil, že postupne posilní jednotlivé ciele klimatického plánu na rok 2030, ale nezmienil sa o obmedzení využívania uhlia. Čínsky prezident vo svojom dlho očakávanom a ostro sledovanom prejave tak nenadviazal na svoje nadšenie ohľadom klimatických cieľov, ktorý prezentoval na summite OSN v septembri.

Potvrdil záväzok Číny dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060 s tým, že emisie dosiahnu svoj strop do roku 2030. O tejto téme chce OSN rokovať s Čínou bilaterálne, povedal generálny tajomník OSN Guterres.

Si-Ťin Pching prisľúbil do roku 2030 znížiť emisie uhlíka o 65 percent oproti stavu v roku 2005. Zároveň chce Čína zvýšiť podiel veternej a solárnej energie. Plánuje dosiahnuť výkon 12 tisíc GW v roku 2030, čo je takmer 30 krát viac ako v súčasnosti.

V priebehu summitu Guterres netajil sklamanie z postoja Číny. Dúfal, že sa Čína zaviaže k útlmu uhlia a skoncuje s jeho financovaním v zahraničí. „Naďalej trváme na tom, aby záväzok zastaviť výstavbu nových uhoľných elektrární prijali všetky štáty,“ uviedol generálny tajomník OSN.

To, že Čína plánuje dosiahnuť klimatickú neutralitu až v roku 2060 hodnotí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho ako nešťastné. Cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu až v roku 2060 už bude „momentom po funuse“, povedal klimatológ v podcaste pre EURACTIV Slovensko. Správne načasovanie záväzkov  je podľa neho kľúčové.

„Keď vidíme, ako sa vyvíjajú globálne emisie a ich koncentrácia v atmosfére, je nutné, aby sme pre splnenie Parížskej dohody dosiahli globálnu uhlíkovú neutralitu v roku 2050. Čína produkuje približne štvrtinu emisií, zatiaľ čo Európa aj USA idú s emisiami dole. Z tohto hľadiska by bolo dobré, keby svetové spoločenstvo nastavilo motivačné ekonomické nástroje a dotlačilo Čínu k trochu progresívnejšej politike,“ zdôraznil Jozef Pecho.

EURACTIV Podcast | Klimatológ: Ďalšiu generáciu čaká nestabilita. Korona nám dáva návod, ako sa adaptovať

„Spôsob, akým slovenskí politici bagatelizujú klimatickú zmenu, je veľkým nepochopením závažnosti tohto problému. Politikov sa treba spýtať, či sú pripravení znášať ekonomické následky plynúce z  dopadov zmeny klímy,“ hovorí meteorológ a klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu JOZEF PECHO.

Nové ciele pre rok 2030 len pokračujú v nastavených trendoch, myslí si  hlavný analytik Centra pre výskum energie a čistého vzduchu Lauri Myllyvirta.  Je preto možné, že emisie budú rásť rovnakým tempom aj najbližších päť rokov. „Spôsob, akým Čína pristupuje k svojmu záväzku klimatickej neutrality do roku 2060, prináša riziko, že potrebné regulácie zavedie až po roku 2030,“ uviedol analytik pre Climate Home.

Podľa Thoma Woodroofa z Inštitútu ázijskej politiky (Asian Society Policy Institute) sú čínske opatrenia na rok 2030 ďaleko od dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2060. Prejav Si-Ťin Pchinga podľa neho ukazuje dobrú vôľu a necháva priestor pre vyjednanie vyšších ambícií na summite budúci rok. „Stojí za to usilovať, aby čínske emisie vyvrcholili skôr ako v roku 2025,“ dodal Woodroof.

Francúzsky záväzok o ukončení financovania ropy a plynu je slabý

Ostatní veľkí znečisťovatelia na summite nič podstatné nepredstavili. Predseda indickej vlády Narendra Modil len zopakoval, že India chce zvýšiť výkon z obnoviteľných zdrojov zo 175 GW v roku 2022 na 450 GW do roku 2030. India k tomuto cieľu smeruje, potvrdil indický premiér.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ako spoluorganizátor summitu, sklamal, keď oznámil ukončenie financovania ropy do roku 2025 a plynu do 2035. V porovnaní s Britániou, ktorá ukončí financovanie zahraničnej ropy do roku 2021, je tento cieľ slabý.

„Veľa krajín, ktoré vystúpili na summite klimatických ambícii, ignorovalo jeho ‚ambicióznu‘ časť. Očividne im chýba morálna guráž čeliť priemyslu fosílnych palív,“ vyhlásila výkonná riaditeľka Greenpeace International Jennifer Morgan. „Vnútorná aj vonkajšia politika Francúzska svedčí o tom, že krajina nerešpektuje odkaz COP21,“ hovorí odborníčka na medzinárodnú politiku zo Siete klimatických opatrení Francúzsko (Réseau Action Climat France) Lucile Dufour.

To, že Francúzska plánuje zachovať súčasnú mieru financovanie klimatickej agendy na najbližšie roky, podľa nej nepostačí ako odpoveď na narastajúce potreby najzraniteľnejších krajín. Na summite neodzneli takmer žiadne záväzky ohľadom navyšovania financií pre zraniteľné krajiny.  Jedine Nemecko a Taliansko oznámili, že prispejú do Fondu adaptácie 500 a 30 miliónmi eur, čo je oveľa menej ako chudobné krajiny dúfali.

Aj keď klimatická zmena prináša čoraz viac negatívnych prejavov, na summite do veľkej miery absentovala solidarita, podotkol pre Climate Home riaditeľ klimatických rokovaní Inštitútu svetových zdrojov (World Resources Institute) Yamile Dagnet. „Až na niekoľko výnimiek stále čakáme, kedy si rozvinuté krajiny dostoja svojim finančným záväzkom. Počas tohto summitu sme mali možnosť vidieť odhodlanie chudobných krajín dekarbonizovať a zvýšiť odolnosť svojich ekonomík. Tieto krajiny potrebujú, aby sme ich podporili. Je dôležité, aby k nim investície smerovali už teraz“.

Britský poslanec a predseda COP26 Alok Sharma naliehal na bohatšie štáty, aby financovali klimatické programy krajín, ktoré najviac pociťujú zmenu klímy. Počnúc rokom 2020 by podľa neho mali každoročne prispieť na klimatické opatrenia 100 miliárdami dolárov. „Ak vieme vyzbierať miliardy eur počas jednej noci na obnovu našich ekonomík po pandémii, čo nám bráni zhromaždiť 100 miliárd dolárov na pomoc zraniteľným krajinám?“ pýtal sa na summite Sharma.