Únia zvažuje podobu uhlíkového cla

Zdroj: Otepľovanie planéty/Emisie/EurActiv.com

Európska komisia zvažuje podobu uhlíkového cla aj jeho rozsah. Hrozí aj obmedzenie dovozu zo Spojených štátov.

Návrh má predstaviť toto leto. Clo by sa malo uplatňovať na dovoz z krajín, v ktorých sú regulácie emisií skleníkových plynov výrazne slabšie, než v EÚ. Jeho zavedenie je dôležitou súčasťou klimatických plánov Únie, ale aj dohody o protikrízovom balíku obnovy.

Klimatické reformy naberú v roku 2021 na obrátkach

Revízia systému obchodovania s emisiami, uhlíkové clo, priemyselná stratégia a nové klimatické ciele do roku 2030. Aké bude klimatická agenda v roku 2021?

Na čo má clo slúžiť

Uhlíkové clo má chrániť európske firmy pred neférovou konkurenciou z niektorých krajín mimo EÚ. Nákup emisných povoleniek zvyšuje náklady pre európskych výrobcov. V Číne, USA a iných krajinách takúto povinnosť zatiaľ nemajú. Lacnejšie importy by tak mohli z európskeho trhu vytlačiť domácich výrobcov.

V súčasnosti získavajú firmy množstvo povoleniek bezplatne. Cena na trhu sa pohybuje okolo 30 eur za tonu. Podľa štúdie AFEP však prijaté klimatické plány situáciu zmenia. Množstvo bezplatne prideľovaných povoleniek sa zníži, systém obchodovania rozšíri na nové sektory. Cena tony emisií by sa mala v roku 2030 vyšplhať na 40 eur, v roku 2050, keď chce Únia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, až 230 eur.

Ceny emisií sú na historickom maxime

Cena emisných povoleniek sa na začiatku roka vyšplhala na historické maximá. V pondelok stála tona CO2 34,5 eur.

Okrem toho má príjem z predaja povoleniek slúžiť ako jeden zo zdrojov splácania pôžičiek, ktorými EÚ financuje 750-miliardový protikrízový rozpočet.

Ako má clo vyzerať

Komisia v súčasnosti zvažuje niekoľko alternatív. Malo by sa vzťahovať len na niektoré sektory, najpravdepodobnejšími kandidátmi sú výroba cementu, oceliarstvo a chemický priemysel. Komisia by mohla začať s nerastnými surovinami, aby systém vyskúšala, až potom prejsť na komplexnejšie produkty.

Zvažuje dva spôsoby výberu cla: vo forme dane vyberanej na hraniciach, alebo pomyselného poplatku za emisie, ktorý by odzrkadľoval systém obchodovania s emisiami v EÚ (EU ETS).

Pravdepodobne to však bude druhá možnosť. Alternatíva dane vyberanej na hraniciach má dva problémy: v daňových otázkach je potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín, čo by skomplikovalo prijatie. Okrem toho by takáto daň mohla byť nekompatibilná s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

V druhej alternatíve by importy neboli „zdanené“, ale museli by si nakúpiť zodpovedajúce množstvo pomyselných emisných povoleniek. Tieto by však neboli obchodovateľné na EU ETS.

Europoslanec Canfin: Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie nie je daň

Budúci mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc musí odzrkadľovať cenu uhlíka a  európsky systém obchodovania s emisiami. Len tak bude v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, tvrdí poslanec europarlamentu PASCAL CANFIN.

Na koho sa má uplatniť

Uhlíkové clo sa má uplatňovať na dovozy z krajín, ktoré nemajú adekvátny systém obmedzovania emisií. To neznamená, že musia mať rovnaké pravidlá, ako EÚ. No cena emisií by sa mala premietať do ceny produktu.

Nejakú formu emisných povoleniek, či uhlíkovej dane, zaviedlo alebo plánuje viacero krajín. Nie vždy však znamenajú adekvátne započítanie environmentálnych nákladov do ceny produktu. Vo vzťahu k uhlíkovému clu EÚ sa najčastejšie spomína Čína, najmä čínska oceľ. Proti európskym plánom sa však už v minulosti ohradilo aj Rusko. Obáva sa, ako zasiahnu jeho vývoz energetických surovín.

Krajiny so systémom obchodovania s emisiami a uhlíkovou daňou (2019)

(zelená: zavedený ale plánovaný systém obchodovania s emisiami, modrá: zavedená alebo plánovaná uhlíková daň, žltá: zvažovaný systém obchodovania s emisiami alebo uhlíková daň)

Krajiny s uhlíkovou daňou alebo obchodovaním s emisiami

Zdroj: Wikipedia / Svetová banka

V čom môže byť problém

Problém môže nastať pri krajinách, ktoré síce nemajú federálny systém uhlíkového cla, či obchodovania s emisiami, no majú ho niektoré ich štáty. To je prípad USA, kde obchodovanie s emisiami funguje v Kalifornii, alebo Oregone.

Dôvodov je viacero. Federálne dane či pravidlá v tejto oblasti nemajú veľa podporovateľov ani medzi demokratmi. Vplyv má aj lobing fosílnych spoločností: v minuloročnom volebnom cykle investovali ropné a plynárenské spoločnosti do kampaní viac ako 120 miliónov dolárov. Pravda, až 84 percent z nich šlo republikánom.

V každom prípade, hoci prezident Joe Biden plánuje opäť pripojiť podpis USA pod Parížsku klimatickú dohodu a jeho plán oživenia ekonomiky má silný klimatický komponent, žiaden federálny systém nacenenia emisií neplánuje. Zároveň však oznámil, že chce chrániť americkú ekonomiku pred environmentálnym dumpingom zavedením poplatkov alebo kvót na uhlíkovo-intenzívne tovary z krajín, ktoré si neplnia klimatické záväzky.

Otázkou preto je, ako budú Spojené štáty reagovať na európske clo, ktoré by postihlo aj ich export. Americké firmy môžu tlačiť na zavedenie federálneho systému, vďaka ktorému by sa uhlíkovému clu v EÚ vyhli.

Možnosťou však je aj obchodný konflikt a americké protiopatrenia.

Článok je súčasťou prehľadu Týždeň v európskej ekonomike, ktorý spracováva EURACTIV pre Denník E.