Uniknutý dokument: Komisia chce podporiť zachytávanie uhlíka zalesňovaním aj technológiami

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/Valderin Xhemaj]

Súčasťou Európskej uhlíkovej stratégie by mala byť aj podpora zachytávania uhlíka z atmosféry. Komisia chce podporiť prirodzené spôsoby, napríklad zalesňovaním, ale aj technológiou zachytávania a uskladňovania uhlíka. Vyplýva to z uniknutej pracovnej verzie stratégie, ktorú zverejnil francúzsky portál Contexte.

Tento text bol uverejnený v sekcii Týždeň v európskej ekonomike Denníka N.

Prečo je to dôležité

Európska únia chce do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Produkciu emisií skleníkových plynov však nedokážeme úplne eliminovať. Preto potrebujeme posilniť systémy ich pohlcovania z atmosféry.

Túto úlohu môžu plniť niektoré ekosystémy – napríklad lesy alebo mokrade. (Samozrejme, musí to byť zdravý a dospelý les. Holorub s mladými stromami, naopak, skleníkové plyny produkuje.)

Európska únia sa však spolieha aj na technologické riešenia: zachytávanie uhlíka z atmosféry a jeho ukladanie, napríklad v horninách v hlbokých vrtoch.

Takéto technológie existujú, pilotné prevádzky sú napríklad na Islande či vo Švajčiarsku. Ich masové priemyselné nasadenie je však stále vecou budúcnosti: akej vzdialenej a akej pravdepodobnej, je stále otvorenou otázkou.

Slovensko má výhrady voči zarátaniu zachyteného uhlíka do cieľa znižovania emisií

Z uniknutej pozície Slovenska pred európskym summitom vyplýva, že slovenská vláda má obavy z kondície slovenských lesov. Podľa nej v budúcnosti nebudú schopné efektívne zachytávať oxid uhličitý.

Čo plánuje Komisia

Komisia chce podľa uniknutého dokumentu odmeňovať majiteľov pôdy za také využívanie, ktoré pomôže pohlcovať uhlík z atmosféry. Napríklad výsadbou a udržateľným manažmentom lesov alebo spätnou premenou vysušenej pôdy na mokrade. Takzvaný „carbon farming“ môže byť alternatívnym zdrojom príjmov pre európskych poľnohospodárov.

EK plánuje aj priamu podporu nasadzovania technológií, ktoré sú schopné zachytávať uhlík priamo zo vzduchu (DAC – Direct Air Capture). Cieľom stratégie je, aby do roku 2030 technológie DAC odstraňovali z atmosféry každoročne 5 miliónov ton CO2.

Ďalšou možnosťou je využitie oxidu uhličitého produkovaného odpadmi na výrobu chemických látok, plastov či palív. Kľúčom je priemyselne využiteľná technológia výroby metanolu z CO2. Podľa stratégie by do roku 2030 malo dvadsať percent uhlíka využívaného v chemickom priemysle a pri výrobe plastov pochádzať z nefosílnych zdrojov.

V čom môže byť problém

Prvým problémom technologických riešení je ich reálny efekt. Ako sme spomínali vyššie, Únia chce do konca desaťročia rozvinúť DAC technológie natoľko, aby pohlcovali 5 miliónov ton CO2. To by však bolo stále menej ako pätina emisií Slovenska za rok 2019, resp. približne toľko, ako emisie Cypru.

Emisie oxidu uhličitého v krajinách EÚ, 2019 (mil. ton)
Statistic: Total emissions of carbon dioxide (CO2) in the member states of the European Union (EU) in 2019 (in million metric tons)* | StatistaZdroj – Statista

Druhým problémom je transparentnosť: ako zabezpečiť spoľahlivé počítanie „odstránených emisií“ (napríklad pri výsadbe lesa). Podľa Komisie by to mal vyriešiť certifikačný systém. Navrhne ho v priebehu roku 2022 a verí, že sa neskôr stane základom medzinárodného štandardu.

Pri certifikácii by sa mali brať do úvahy viaceré faktory: dĺžka uloženia uhlíka, riziko jeho opätovného uvoľnenia, iné možnosti zlyhania či riziko, že sa emisie skleníkových plynov iba prenesú do inej krajiny (carbon leakage). Tieto certifikáty „odstránených emisií“ by boli následne obchodovateľné, trh s nimi by fungoval popri súčasnom trhu s emisnými povolenkami.

Podobným spôsobom sú dnes medzinárodne obchodované takzvané „emisné ofsety“ – krajiny alebo firmy môžu svoje emisie „znížiť“ tým, že v inej časti sveta podporia zelené projekty (napríklad výsadbu stromov). Environmentálne organizácie však upozorňujú, že ofsety sú často skôr greenwashingom než riešením.

Partner