Úspešní európski zelení žiadajú uhlíkové clo a koniec investícií do plynovodov

Kandidátka zelených na šéfku Európskej komisie a nemecká europoslankyňa Ska Kellerová. [EPA-EFE/Omer Messinger]

Vďaka nemeckým a francúzskym stranám dosiahli európski zelení historicky najlepší výsledok v eurovoľbách. Ďalej bodovali na severe Európy, spojencov však majú aj v južnej a východnej časti Únie.

Európski zelení dosiahli vo voľbách do Európskeho parlamentu historicky najlepší výsledok.

So 69 mandátmi by mali byť po ľudovcoch (EPP), socialistoch (S&D) a liberáloch (ALDE-R) štvrtou najväčšou frakciou, ukazoval odhad spoločnosti Kantar pre Európsky parlament v pondelok 27. mája na obed.

Doteraz sa k nim hlásilo 52 europoslancov a spolu s krajnou ľavicou boli v europarlamente piati najväčší. V minulotýždňových eurovoľbách predbehli zelení Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) aj krajnú ľavicu (GUE/NGL).

Najväčšie národné delegácie budú v Skupine zelených/Európskej slobodnej aliancii (ENF) tvoriť Nemci (22 členov) a Francúzi (12). Dobré volebné výsledky mali zelení ďalej v Spojenom kráľovstve, Írsku, Holandsku, Belgicku, Rakúsku, Dánsku, Švédsku a vo Fínsku. Z východu posilnia frakciu zelených europoslanci z Litvy a Lotyšska.

Svojich spojencov budú mať zároveň v iných frakciách. Medzi strany so silným zeleným akcentom patria v južnej Európe víťazní španielski a holandskí socialisti, ako aj strana francúzskeho prezidenta Republika vpred!. Vo Vyšehradskej skupine sú to zase českí Piráti, poľská Jar a Progresívne Slovensko.

Európska „zelená vlna“

Európski zelení v eurovoľbách ponúkali dvoch kandidátov na predsedu Európskej komisie (Spitzenkandidátov) – Nemku Ska Kellerovú a Holanďana Basa Eickhouta.

Kellerová podľa TASR vyhlásila, že celou Európou sa prehnala „zelená vlna“. „Chceme poďakovať všetkým, ktorí hlasovali za zmenu a opatrenia v oblasti klímy,“ uviedla Kellerová, ktorá bola doteraz šéfkou frakcie zelených v Európskom parlamente.

Líder európskych zelených: Viniť vyšehradské krajiny je príliš ľahké

Pri klíme je najväčším problémom Nemecko, pri právnom štáte sa s Poľskom zaobchádzalo veľmi nespravodlivo, hovorí kandidát zelených na šéfa Európskej komisie BAS EICKHOUT. Navrhuje uhlíkovú prirážku na hraniciach EÚ a nový mechanizmus pre ochranu demokracie.

Podpredseda frakcie Bas Eickhout zase povedal, že európski voliči zaviazali zelených k presadeniu zmien.

„Nová Európska komisia by to mala vziať do úvahy, pretože práve náš program ochrany klímy, sociálnej spravodlivosti, obrany právneho štátu a demokracie zaistil zeleným toto dôležité víťazstvo,“ zdôraznil Eickhout.

Spolupredseda EFA a belgický europoslanec Philippe Lamberts podľa TASR vyhlásil, že zelení budú „hlasným a jasným“ protipólom všetkých nacionalistických a krajne pravicových síl v europarlamente. Vyzvú aj ďalšie pokrokové sily, aby sa postavili proti tým, ktorí sa snažia šíriť strach a rozdeľovať Európanov.

Uhlíkové clo na hraniciach

Európski zelení žiadajú, aby sa Únia zaviazala k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, teda celkovo nulovým emisiám, do roku 2050. Európska komisia to navrhla, šéfovia vlád a štátov sú však zdržanliví. Klimatická zmena a príspevok Európskej únie k naplneniu Parížskej dohody budú témou júnového zasadnutia Európskej rady.

Spitzenkandidát zelených Bas Eickhout sa v kampani zasadzoval za novú reformu Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) tak, aby viedol k dekarbonizácii v roku 2050. V aprílovom rozhovore pre EURACTIV.sk sa Eickhout vyslovil za ukončenie prideľovania bezplatných emisných povoleniek, ktorých cieľom je zabrániť premiestneniu výroby do iných ekonomík (carbon leakage). Z tých sa dnes teší aj slovenský priemysel.

Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS

Uhlíková daň na hraniciach Európskej únie si získala podporu slovenských kandidátov naprieč politickým spektrom. Pripojili sa tak k francúzskemu prezidentovi a európskym Zeleným.

Na druhej strane by Eickhout súhlasil so zavedením uhlíkového cla na hraniciach Únie pre výrobky z ekonomík s nižšími emisnými štandardami. Ale to iba za podmienky, ak sa nebudú prideľovať bezplatné povolenky. Modernizáciu priemyslu žiada Eickhout financovať z Nového zeleného údelu (Green New Deal).

V rozhovore pre EURACTIV.com spomenul holandský europoslanec ďalšie tri priority pre najbližších desať rokov: útlm uhlia a zastavenie verejných investícií do infraštruktúry pre zemný plyn; adekvátne zdanenie emisií z letectva (zo spaľovania kerosénu) v rámci kontinentálnych aj medzikontinentálnych letov; a zvýšenie ekologických štandardov Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Francúzi, Nemci, Briti

V Nemecku skončili Zelení na prekvapivom druhom mieste s 21 percentami hlasov. Predbehli tak socialistov so 16 percentami.

TASR s odvolaním sa na denník Die Welt upozorňuje, že výsledky medzi spolkovými krajinami na západe a východe Nemecka boli veľmi rozdielne. Zatiaľ čo vo východonemeckých štátoch mala silnú podporu voličov krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko, v mestských štátoch ako Berlín a Hamburg, či v metropolách západného Nemecka ako Mníchov a Kolín nad Rýnom zvíťazili Zelení. Nemecký zelený europoslanec Sven Giegold označil výsledky volieb za „Nedeľu za budúcnosť“. Narážal na študentské demonštrácie za ochranu klímy – Piatky za budúcnosť.

Europarlament chce radikálnejšie znižovanie emisií, slovenskí europoslanci sú rozdelení

Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej žiada znížiť emisie medzi rokmi 1990 a 2030 o 55 percent. Do roku 2050 chce uhlíkovo neutrálnu ekonomiku.

Vo Francúzsku Zelení nečakane obsadili tretiu priečku s 13 percentami. Nechali za sebou umiernenú pravicu a celú ľavicu.

Po Nemcoch a Francúzoch budú tretiu najväčšiu národnú delegáciu vo frakcii tvoriť – len do momentu brexitu – Briti. Green Party tam skončila v eurovoľbách na štvrtom mieste s 11 percentami hlasov. Vládnych konzervatívcov nechala za sebou. Celkovo posilnia britské strany európskych zelených o 11 europoslancov, uvádza The Guardian.

Holandsko vyšle do Bruselu troch zelených europoslancov. Írsko, Belgicko, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko budú mať po dvoch zelených členov Európskeho parlamentu.

Spojenci na východe a juhu

Z východoeurópskych krajín skončili zelení najlepšie v Litve. Litovská únia farmárov a zelených získala 13 percent a dvoch europoslancov. Lotyšsko vyšle do Bruselu jedného zeleného.

Vo Vyšehradskej skupine sa zeleným stranám nedarilo. Bodovali však strany so silným zeleným akcentom. V Poľsku je to Jar so 6 percentami a 2 europoslancami u socialistov. Jar žiada zatvorenie všetkých uhoľných baní do roku 2035 a nahradenie uhlia obnoviteľnými zdrojmi.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Českí Piráti zase sľubovali udržateľnejšiu európsku poľnohospodársku politiku. Dvojka na ich kandidátke Markéta Gregorová pred eurovoľbami napísala, že v Európskom parlamente si ich europoslanci budú vyberať medzi frakciami zelených a liberálov.

Slovensko vyšle do Európskeho parlamentu dvoch ekológov z kandidátky víťaznej koalície Progresívne Slovensko/Spolu-občianska demokracia. Prvú stranu bude zastupovať Martin Hojsík vo frakcii liberálov, druhú Michal Wiezik u ľudovcov.

Darilo sa aj západoeurópskym spojencom zelených. V Portugalsku a Španielsku zvíťazili vládnuci socialisti. Španielska vláda podľa The Guardian plánuje do roku 2050 vyrábať 100 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vo Francúzsku sľubovala vládna Republika vpred!, ktorá skončila v eurovoľbách tesne druhá, Európsku klimatickú banku a súkromno-verejnú investíciu jeden bilión eur do zelených technológií. Dvojkou na jej kandidátke bol bývalý šéf WWF vo Francúzsku, Pascal Canfin.

Koalícia pre klímu?

Socialisti sa na prvej priečke umiestnili v Holandsku. Viedol ich Spitzenkandidát európskych socialistov Frans Timmermans.

Ten v predvolebnej debate navrhol zeleným a krajnej ľavici (GUE/NGL) širokú koalíciu pre klímu. Povedal, že boj proti klimatickej zmene sa musí stať absolútnou prioritou novej Komisie.

Timmermans naznačil v poslednej predvolebnej debate koalíciu s ľavicou a zelenými

Posledná televízna debata kandidátov na šéfa alebo šéfku Európske komisie sa niesla v znamení sporov o budúcnosť pracovných miest a témy klimatickej zmeny.

Líder európskych socialistov Udo Bullman po eurovoľbách zdôraznil, že S&D je pripravená splniť si svoje záväzky v oblasti boja proti globálnemu otepľovaniu. „Ľudia očakávajú, že EÚ splní svoje sľuby, a chcú, aby sme urobili niečo zásadné proti zmenám klímy,“ vyhlásil Bullmann. „Potrebujeme novú koalíciu pre reformu“.

Európska ľudová strana, doteraz najsilnejšia politická skupina v Európskom parlamente, podľa Bullmana už nemá potrebnú silu zakročiť proti klimatickým zmenám. Cituje ho TASR s odkazom na server Politico.

Krajne ľavicová frakcia GUE/NGL tiež zahŕňa niektoré národné zelené strany, napríklad Stranu zvierat v Holandsku. Celá frakcia si však eurovoľbách pohoršila. Kým doteraz mala 52 europoslancov, po novom ich bude mať len 38. Minimálne do brexitu bude najmenšou frakciou.