V Európskom parlamente prešli nové klimatické ciele. Zo Slovákov bol proti len Uhrík

Májový protest FridaysForFuture v Berlíne [EPA-EFE/Clemens Bilan]

Európsky parlament schválil nový klimatický zákon, ktorý okrem iného sprísňuje emisné ciele do roku 2030 na najmenej 55 percent. Podporila ho väčšina slovenských europoslancov. Nehlasovali zaň len Milan Uhrík a Eugen Jurzyca. 

Európsky parlament vo štvrtok (24. júna) schválil nový klimatický zákon, ktorý zvyšuje cieľ redukcie emisií skleníkových plynov do roku 2030 zo 40 percent na aspoň 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Europoslanci vyjadrili nádej, že s pomocou zachytávania uhlíka by mohli emisie klesnúť až o 57 percent.

Na „klimatickom zákone zákonov”, ako o ňom hovoria niektorí európski predstavitelia, sa dohodli Parlament a Rada Európskej únie ešte v apríli. Hlasovalo 442 poslancov, 203 bolo proti a 51 sa zdržalo. Novú legislatívu podporili takmer všetci slovenskí europoslanci. Proti hlasoval len Milan Uhrík (Nezaradený/ Hnutie Republika) zvolený za ĽSNS Mariana Kotlebu. Zdržal sa Eugen Jurzyca (ECR/ SaS).

Dvomi najdôležitejšími bodmi sú zakotvenie dosiahnutia uhlíkovej neutrality európskeho bloku do roku 2050 do legislatívy a zníženie emisií skleníkových plynov o najmenej 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Členské štáty a Európsky parlament sa dohodli na klimatickom „zákone zákonov"

Klimatický zákon počíta so znížením emisií o 55 percent do roku 2030. Reálne zníženie však bude nižšie. Dohoda totiž napriek ústupku členských štátov počíta so zarátavaním zachyteného uhlíka do celkového cieľa. 

Po roku 2050 by sa Únia mala usilovať o dosiahnutie záporných emisií. Novinkou bude nový emisný cieľ do roku 2040. Ten by mala Komisia navrhnúť do šiestich mesiacov po prvom globálnom hodnotení pokroku pri dosahovaní cieľov Parížskej klimatickej dohody, ktoré by sa malo uskutočniť v roku 2023.

Europoslanci presadili, aby exekutíva Únie zverejnila odhad maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, ktoré bude možné v EÚ vypustiť bez ohrozenia záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody. Takzvaný rozpočet Únie na emisie skleníkových plynov by mal byť jedným z kritérií definovania nového cieľa na rok 2040.

Komisia do 30. septembra 2023 a následne každých päť rokov zhodnotí kolektívny pokrok dosiahnutý všetkými krajinami EÚ. Poslancom sa s cieľom zaistiť nezávislé vedecké poradenstvo podarilo presadiť zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy. Jej úlohou bude monitorovať dosiahnutý pokrok a sledovať konzistentnosť politík Únie s klimatickými cieľmi a medzinárodnými záväzkami Únie.