V týždni klimatických rokovaní sa zvyšuje tlak na strednú a východnú Európu

Záber z prebiehajúcej COP25 v Madride. [EPA-EFE/Juan Carlos Hidalgo]

V Madride sa koná COP25, v Bruseli summit európskych lídrov. Témou je útlm uhlia a jeho financovanie. Slovenský envirorezort tvrdí, že v tom má jasno.

Európska únia vstúpila do týždňa klimatických rokovaní. V utorok a v stredu sa koná zasadnutie na vysokej úrovni v rámci prebiehajúcej klimatickej konferencie COP25, v stredu Európska komisia predstaví Európsku zelenú dohodu a vo štvrtok a v piatok sa v Bruseli koná summit európskych lídrov, kde sa pokúsia o dohodu na dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050.

Veľkou témou je stále spaľovanie uhlia. To sa týka celej Európy, viac sa ho však ťaží v jej strednej a východnej časti, ktorá je navyše chudobnejšia. Preto je útlm využívania tohto fosílneho paliva pre tento región, ktorý zahŕňa aj Nemecko, náročnejší. Regionálnou výnimkou je zatiaľ len Slovensko, ktoré plánuje dotácie pre spaľovanie domáceho lignitu ukončiť do roku 2023.

Tlak environmentalistov na zvyšnú časť strednej a východnej Európy sa však zvyšuje.

Uhlie na Slovensku

Slovenský envirorezort v správe zaslanej médiám zdôraznil, že je za čo najrýchlejšie ukončenie ťažby a spaľovanie uhlia.

„Považujeme to za jednu z kľúčových oblastí, ako zlepšiť kvalitu ovzdušia a životného prostredia nielen v tomto regióne (na hornej Nitre – pozn. red.), ale na celom Slovensku. Je to kľúčové opatrenie, ktorým sa priblížime k dosiahnutiu cieľov Parížskej klimatickej dohody a k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality,“ uviedol minister László Sólymos (Most-Híd).

Transformácia hornej Nitry: Na tango treba dvoch

Systematická realizácia akčného plánu premeny slovenského uhoľného regiónu sa stále nezačala. Peniaze nestačia, píšu LENKA ILČÍKOVÁ a LÝDIA KŇAZOVIČOVÁ z Priateľov Zeme-CEPA.

Hoci v roku 2023 by sa mali skončiť dotácie pre spaľovania hnedého uhlia v elektrárni Nováky, ťažiť by sa malo do roku 2027. Slovensko zatiaľ navyše nemá plán pre útlm spaľovania uhlia, ktoré je dovezené, v mestskom vykurovaní, ani v elektrárni Vojany na východe Slovenska.

Sólymos sa v utorok sa v stredu zúčastní klimatickej konferencie COP25 v Madride, kde opäť vyzdvihne politický záväzok ku klimatickej neutralite v roku 2050. Účasť na COP25 prisľúbili predstavitelia z približne 190 krajín. Ich cieľom je vyhodnotiť pokrok pri plnení Parížskej dohody o klíme z roku 2015, ktorá vyžaduje do roku 2050 ukončenie produkcie elektriny z uhlia.

Nízkouhlíková stratégia

Envirorezort vyzdvihol, že za posledných 30 rokov prešlo Slovensko radikálnymi priemyselnými a sociálnymi zmenami.

„Emisie skleníkových plynov sa od roku 1990 znížili približne o 40 percent. Veľké zmeny nastali v ťažkom priemysle, v poklese spotreby energie, v poľnohospodárstve, ale aj v doprave a v rozvoji infraštruktúry. Dosiahol sa významný prechod z uhlia a ropy na zemný plyn. Výroba elektrickej energie sa stala jednou z najmenej náročných na uhlík, pričom takmer 80 percent elektrickej energie sa vyrába zo zdrojov bez obsahu uhlíka,“ píše v tlačovej správe.

Ministerstvo však podčiarkuje, že ak chce Slovensko dosiahnuť klimatickú neutralitu, je nevyhnutné prijímať ďalšie účinné opatrenia.

Jeho odborníci preto v spolupráci so Svetovou bankou pripravujú Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. „Tá určí potenciál znižovania emisií skleníkových plynov v jednotlivých sektoroch – v energetike, doprave, poľnohospodárstve či lesníctve, ako aj opatrenia, ktoré je potrebné vykonať. Hotová by mala byť začiatkom budúceho roka,“ avizuje rezort.

Tlak ochranárov na V3

K uhlíkovej neutralite sa zatiaľ neprihlásili tri zostávajúce krajiny V4. Maďarský spravodajský server szeretlekmagyarorszag.hu v pondelok informoval, že maďarské ochranárske organizácie sa pridali k spoločnej výzve ďalších ochranárov z krajín strednej a východnej Európy, ktorí otvoreným listom upozornili premiérov Maďarska, Česka a Poľska na nutnosť dosiahnutia klimatickej neutrality.

Vláda premiéra Viktora Orbána spolu s vládami Česka a Poľska 20. júna počas diskusií na summite EÚ v Bruseli zablokovala pokusy ostatných členských krajín Únie dosiahnuť dohodu týkajúcu sa cieľov klimatickej politiky zo zameraním na uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Maďarsko nechce povedať, prečo blokovalo klimatickú dohodu

Maďarské ministerstvo odmieta vydať dokumenty o dôvodoch vetovania klimatickej neutrality v roku 2050. Opozícia ho preto žaluje.

Ochranári vyzývajú vlády, aby 12. a 13. decembra na zasadnutí Európskej rady podporili ciele dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050.

„Dúfame, že vláda Národnou stratégiou čistého rozvoja načrtne víziu Maďarska smerom ku klimatickej neutralite a že túto víziu predloží na spoločenskú diskusiu. Maďarské obyvateľstvo jednoznačne deklarovalo svoj záujem, o čom svedčí aj skutočnosť, že za jeden týždeň vyplnilo dotazník o klimatickej stratégii 200 tisíc Maďarov,“ uviedli maďarské ochranárske organizácie.

Koniec pôžičiek pre uhlie?

Medzinárodné environmentálne skupiny vyzvali európske banky, aby prerušili všetky pôžičky pre energetické spoločnosti, ktoré stále budujú nové uhoľné elektrárne. Mimovládne organizácie Urgewald a BankTrack sa zameriavajú na banky a aktivity, ktoré financujú.

„Niektoré banky sa zaviazali, že nebudú priamo financovať nové uhoľné elektrárne, ale poskytujú bežné úvery spoločnostiam, ktoré stavajú nové elektrárne,“ uviedla Katrin Ganswindt z nemeckej environmentálnej skupiny Urgewald.

Ich analýza desiatich najaktívnejších veriteľov v Európe ukázala, že poskytujú bežné úvery firmám, ktoré plánujú alebo budujú nové uhoľné elektrárne a ich dlh voči bankám sa v období medzi rokom 2017 a koncom septembra 2019 zvýšil na 56 miliárd amerických dolárov (50,48 miliardy eur).

Na porovnanie, za obdobie 2014 až 2016 dosiahol 48 miliárd dolárov, tvrdia aktivisti vo svojej správe.

Pozitívne prípady bánk

Environmentalisti sa zamerali na banky Barclays, BNP Paribas, Crédit Agricole, Credit Suisse, Deutsche Bank, HSBC, ING, Nordea, Standard Chartered a UniCredit. Väčšina z nich tvrdí, že správa neodráža ich snahy zastaviť financovanie nových uhoľných elektrární alebo záväzok znížiť emisie uhlíka. Credit Suisse odmietla iniciatívu komentovať.

Britská Barclays namietla, že už neposkytuje financie na projekty nových uhoľných elektrární ani na rozširovanie už existujúcich a nesúhlasí s niektorými údajmi. „Správa skresľuje a nerozlišuje prípady, keď Barclays financuje dcérsku spoločnosť investujúcu do obnoviteľných zdrojov energie, pričom jej materská firma môže mať iné dcérske spoločnosti vyrábajúce elektrinu z uhlia, ktoré s Barclays nesúvisia,“ tvrdí banka.

Spotreba uhlia v Európe klesá

Spotreba uhlia v EÚ aj na Slovensku dlhodobo klesá. Naším špecifikom je vysoký podiel hnedého uhlia – v 2017 tvorilo viac ako 24 percent spotreby.

Mnohé európske banky od dohody v Paríži znížili pôžičky firmám, ktoré generujú vysoké percento svojich tržieb z výroby elektriny z uhlia. Zaviazali sa tiež, že ukončia financovanie nových baní.

Minulý týždeň UniCredit oznámila, že do roku 2023 zastaví všetky pôžičky pre uhoľné elektrárne. A BNP Paribas tento mesiac informovala, že zastaví financovanie výroby elektriny z uhlia v Európskej únii do roku 2030 a do roku 2040 na celom svete.

Viac peňazí pre zelené zdroje

Deutsche Bank už od roku 2016 nefinancuje „priamo ani nepriamo výstavbu nových uhoľných elektrární ani nové ťažobné projekty“.

Niektoré banky zvýšili financovanie projektov obnoviteľnej energie a zintenzívnili spoluprácu s klientmi s cieľom povzbudiť rýchlejší posun od ťažby a spotreby uhlia k ekologickejším zdrojom elektriny.

Urgewald a BankTrack argumentujú, že ich analýza je založená na finančných databázach a zverejňovaní pôžičiek získaných od 258 producentov uhlia a na upisovaní dlhopisov, ktoré vydali.

OSN vlani vo svojej správe uviedla, že takmer všetky elektrárne na uhlie sa musia zatvoriť do polovice tohto storočia, aby sa obmedzil rast globálnych teplôt na 1,5 stupňov Celzia, ako to odporúčajú vedci.