Vyhnime sa nemeckej ceste, vyzývajú slovenskí plynári

Nemecké uhoľné elektrárne Neurath a Niederaussem. [EPA-EFE/SASCHA STEINBACH]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky

Ministerstvo hospodárstva súhlasí s dekarbonizáciou európskej ekonomiky do roku 2050. Neodmietajú ju ani slovenské priemyselné združenia, zdôrazňujú však nákladovú efektívnosť.

Zástupcovia štátu, priemyselných združení aj ochranárov sa zhodnú, že slovenskú ekonomiku treba dekarbonizovať.

Úplné alebo takmer úplné odstránenie emisií skleníkových plynov v záujme naplnenia Parížskej dohody odporúča nová dlhodobá európska klimatická stratégia. Európska komisia ju zverejnila na konci novembra.

Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko?

Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.

„V princípe súhlasíme so stanoveným cieľom ohľadom uhlíkovej neutrality do roku 2050,“ uviedol pre portál EURACTIV.sk hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano. Dodal však, že ide o „ambiciózny cieľ a jeho splnenie bude vyžadovať značné úsilie na strane členských štátov, implementáciu nových a inovatívnych prístupov vo všetkých segmentoch energetiky a zaistenie financií potrebných na implementáciu týchto prístupov.“

Hlavní aktéri na Slovensku sa líšia v názore ako európsky cieľ dosiahnuť.

Energetická účinnosť ako priorita

Ministerstvo hospodárstva považuje za jednu z najdôležitejších oblastí energetickú účinnosť.

„Energetická efektívnosť musí zohrávať centrálnu úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov a spotreby energií v EÚ,“ napísal hovorca rezortu hospodárstva v odpovediach na otázky EURACTIV.sk.

Ministerstvo si ďalej myslí, že „pre splnenie uvedeného cieľa bude potrebná kompletná transformácia sektora energetiky, priemyslu, ako aj dopravy a poľnohospodárstva“.

Možnosti financovania vidí rezort v eurofondoch, súkromných zdrojoch a „podporných schémach a mechanizmoch na strane štátu, ktoré by domácnostiam a podnikom znížili náklady na opatrenia smerujúce k znižovaniu emisií“.

Dlhodobú stratégiu považuje za „výzvu na pokračovanie diskusií medzi členskými štátmi“.

Slovensko prízvukuje jadro

Stano ďalej oceňuje, že Európska komisia okrem obnoviteľných zdrojov oceňuje aj úlohu jadrovej energie. Tú považuje za nevyhnutný prostriedok dekarbonizácie – podobne ako správa Medzivládneho panelu o zmene klímy.

Ak má oteplenie spôsobiť len obmedzené škody, musia emisie o 30 rokov klesnúť na nulu

Spojené štáty do správy Medzivládneho panelu o zmene klímy presadili zmienku o jadrovej energii. Potom sa od nej dištancovali.

„Preto je veľmi dôležité, aby bol jadrovej energii, významnej technológii pre dosahovanie našich cieľov, venovaný dostatok priestoru v stratégii,“ prízvukuje Stano.

Ministerstvo sa však sťažuje, že v stratégii chýba zdôraznenie princípu technologickej neutrality a slobodnej voľby energetického mixu pre členské štáty. „Hlavným cieľom stratégie je zníženie emisií skleníkových plynov a spomalenie globálnej zmeny klímy, nie preferencia určitej technológie,“ napísal Stano.

Stano súhlasí s tým, aby bola EÚ klimatickým lídrom. Znižovať emisie však musia podľa neho aj iné ekonomiky, keďže Únia sa na celosvetových emisiách podieľa len desiatimi percentami.

Klíma potrebuje globálne pravidlá

K pravidlám pre napĺňanie Parížskej dohody o klíme by mal dospieť klimatický summit COP24. Ten sa koná prvé dva decembrové týždne v Katoviciach.

Štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) považuje obavy, že nedôjde k celosvetovej dohode, za legitímne. Otázka, či sa krajiny dohodnú na globálnom systéme znižovanie emisií alebo na spojení schém obchodovania s emisiami, je podľa neho opodstatnená.

Vníma napríklad snahu Francúzska zaviesť na hraniciach Únie uhlíkovú daň vo forme importného cla. Na takéto opatrenie je však podľa neho priskoro.

„Ostatné ochranárske opatrenia by mali prísť na rad až vtedy, ak nedosiahneme globálnu dohodu,“ povedal Kurilla na EURACTIV Stakeholder Forum „Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky: Kto zaplatí za zelené Slovensko“, ktoré sa konalo 6. decembra v Bratislave.

Rozdielny potenciál krajín

Čo sa týka uhlíkovej neutrality EÚ, otázkou podľa neho je, kedy by mala byť dosiahnutá. Návrh Európskej komisie považuje za „mimoriadne ambiciózny“.

Nová klimatická stratégia: Radikálnu transformáciu zaplatia firmy a domácnosti

Európska komisia zverejnila plán pre bezemisnú ekonomiku do roku 2050. Pred veľkou výzvou stojí stredná Európa, kde sa kombinuje energeticky intenzívny priemysel s nízkymi príjmami.

Konečná verzia, ktorú by odobrili aj členské štáty, by podľa neho mala vychádzať z národných energetických a klimatických plánov, aby bol zohľadnený potenciál jednotlivých krajín.

„Toto sa týka najmä rozdielneho potenciálu využívania obnoviteľných zdrojov energie, respektíve rozdielneho potenciálu záchytov,“ vysvetľuje Kurilla pre EURACTIV.sk.

„V novej stratégii by nemal chýbať dôraz na znižovanie emisií nákladovo efektívnym spôsobom vo všetkých sektoroch európskej ekonomiky,“ dodáva štátny tajomník.

Benefity nemožno merať peniazmi

Opozičný poslanec Karol Galek (SaS) považuje návrh Komisie za ambiciózny, no nie nereálny.

„Zadarmo to nebude, avšak očakávané benefity, najmä zastavenie alebo aspoň spomalenie klimatických zmien, ktoré dnes pociťuje každý jeden z nás sa nedá merať peniazmi,“ hovorí pre EURACTIV.sk líder SaS pre energetiku.

Za dôležité tiež považuje znižovanie závislosti na dovoze energií. Únia musí dovážať veľkú väčšinu spotrebovanej ropy, zemného plynu a jadrového paliva.

Najväčší potenciál pre znižovanie emisií vidí Galek v európskej energetike, najväčšiu príležitosť v obnoviteľných zdrojoch. Zároveň však tiež zdôrazňuje „prihliadnutie na prirodzené danosti toho ktorého členského štátu.“

Nemecko ako odstrašujúci príklad

Iný názor má Ján Klepáč, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu. Plyn považuje v Európe za perspektívny zdroj energie, hlavným problémom sú podľa neho pevné palivá.

So znižovaním emisií sa na Slovensku prechodne zvýši podiel zemného plynu

Envirorezort predstavil predbežné závery štúdie nízkouhlíkovej ekonomiky do roku 2050. Očakáva ďalšie investície do jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov, ako aj významný podiel plynu až do roku 2030.

„V celej EÚ sa nevieme zbaviť využívania tuhých palív, či už ide o uhlie vo ´veľkej´ energetike – v elektrárňach a systémoch centrálneho zásobovania teplom, alebo o vykurovanie domácností uhlím a drevom v starých neekologických kotloch na tuhé palivá,“ vysvetľuje Klepáč pre EURACTIV.sk.

Zdôrazňuje, že najprv treba v každej krajine prijať ambiciózny, realistický a ekonomicky efektívny plán na definitívne vyriešenie tohto problému a po jeho implementácii zhodnotiť, či sú potrebné ďalšie opatrenia.

„V opačnom prípade skončíme ako Nemecko, ktoré ročne vynakladá na obnoviteľné zdroje energie desiatky miliárd eur, avšak svoje emisie skleníkových plynov neznižuje,“ varuje Klepáč.

Plynárenská sieť ako batéria

„Kombinovaný potenciál zemného plynu, bioplynu, syntetického plynu a vodíka pomôže dosiahnuť aj dlhodobé klimatické ciele EÚ a prinesie prospech pre životné prostredie aj z hľadiska čistejšieho vzduchu. Zemný plyn bol kľúčovým faktorom znižovania emisií v EÚ od roku 1990 a aj v súčasnosti má čo ponúknuť,“ tvrdí Klepáč.

Šéf plynárov si myslí, že „plyn – vo všetkých formách – môže taktiež napomôcť udržať náklady na transformáciu energetiky nízke, a teda urobiť dekarbonizáciu sociálne akceptovateľnú pre všetkých obyvateľov EÚ a zároveň modernizovať ekonomiku a posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.“

Distribučná sieť zemného plynu môže podľa Klepáča slúžiť ako batéria na skladovanie energie oddelená od elektrickej siete.

„Preto by plynné palivá nemali byť vnímané len ako transformačné, ale ako integrálna súčasť energetických systémov aj po roku 2050,“ uzavrel.

Oceliari to sami nezvládnu

Podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov a viceprezidenta U.S. Steel Košice Miroslava Kiraľvargu by mala klimatická stratégia poskytnúť rámec pre vzostup technológií, ktoré zabezpečia transformáciu európskej ekonomiky na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo.

Európa smeruje k nulovým emisiám. Ako sa pripravujú košické železiarne?

U.S. Steel Košice hľadá spôsob, ako znížiť budúce náklady na znižovanie emisií. V súčasnej podobe ich považuje za „takmer likvidačné“.

„Inovácie v priemyselnom meradle si vyžiadajú obrovské investície a je preto dôležité, aby stratégia dokázala identifikovať a zmobilizovať tak verejné, ako aj súkromné zdroje na podporu zavádzania, rozširovanie a komercializáciu prelomových technológií,“ uviedol Kiraľvarga pre EURACTIV.sk ešte pred zverejnením návrhu Komisie.

„Priemysel je pripravený investovať, ale sami to nezvládneme,“ podotkol viceprezident košických železiarní. „Za rovnako nevyhnutné považujeme zabezpečenie nákladovo efektívnych dodávok zelenej energie, ale aj vybudovania potrebnej energetickej infraštruktúry, keďže samotná dekarbonizácia priemyslu bude energeticky veľmi náročná,“ avizuje Kiraľvarga.

Žiada aj „účinné politické opatrenia, ktoré prispejú k udržaniu konkurencieschopnosti európskej nízkouhlíkovej priemyselnej výroby na svetových trhoch.“

Koniec podpory fosílnych palív

Juraj Melichár, národný koordinátor pre verejné financie v CEPA-Priatelia Zeme a sieti Bankwatch, považuje za najdôležitejšiu dôslednú vymožiteľnosť. Žiada ju nielen v energetike, ale aj v doprave vrátane letectva, v priemysle a v poľnohospodárstve.

Ako ďalšiu prioritu vníma Melichár „prioritizáciu energetickej efektívnosti“. Od dlhodobej klimatickej stratégie očakáva aj dôsledné porovnanie sociálnych, environmentálnych a ekonomických dopadov navrhovaných nízkouhlíkových riešení, najmä jadra (vrátane nákladov celého životného cyklu paliva), CCS/CCU (zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka) a obnoviteľných zdrojov energie.

Melichár tiež pre EURACTIV.sk uviedol ešte pred zverejnením dokumentu Komisie, že za kľúčový považuje útlm uhlia do roku 2025.

Čo sa týka fosílnych palív vrátane CCS a CCU, a jadrovej energie, podpora z verejných financií musí podľa neho skončiť.