Výmena ministra vrhá tieň na Macronov summit klimatických „šampiónov“

Vľavo nastupujúci minister François de Rugy a odstupujúci minister Nicolas Hulot [MŽP FR]

Francúzsky prezident zvoláva na september schôdzku k financovaniu boja proti klimatickým zmenám. Doma mu situáciu komplikuje zmena na kľúčovom ministerskom poste.

„Tí, ktorí sa zúčastňujú summitu Jedna planéta sú bezpochyby tí najambicióznejší. Je to klub šampiónov,“ hovorí Laurent Gallissot, dlhoročný francúzsky diplomat a úradník.

Gallissot je generálnym tajomníkom summitu Jedna planéta, ktorý sa najbližšie koná 26. septembra. Z iniciatívy francúzskeho prezidenta sa v New Yorku stretnú vlády, medzinárodné inštitúcie, banky, priemyselné podniky a výskumné inštitúty, vysvetľuje pre EURACTIV.sk muž, ktorý summit pripravuje.

Bol to práve Emmanuel Macron, kto po ohlásení odstúpenia Spojených štátov od Parížskej dohody, prišiel so sloganom ironizujúcim Donalda Trumpa – „Urobme našu planétu znovu veľkou“. Potom, vlani v decembri zvolal, prvý summit Jedna planéta.

Francúzske líderstvo v klimatickej politike však spochybňuje odstúpenie ministra životného prostredia, ktorým bol niekdajší vplyvný aktivista. Nicolas Hulot rezignoval na konci augusta – len mesiac pred summitom – s tým, že „malé kroky nestačia“.

V utorok 4. septembra ho na poste ministra nahradil François de Rugy, predseda Národného zhromaždenia a bývalý šéf frakcie Zelených. De Rugy, ktorý sa kedysi rozišiel s vlastnou stranou a pridal k Macronovi, je považovaný za pragmatika. Vo svojom úvodnom ministerskom príhovore nespomenul summit Jedna planéta ani jedným slovom.

Málo známy nový minister

Rovnako ako pred rokom Hulot, aj de Rugy zasadol v utorok na ministerskú stoličku po prvýkrát. Na rozdiel od exministra je však de Rugy oveľa menej známy a populárny, čo denník Le Monde označuje za jeho najväčšiu slabosť.

De Rugy sa za životné prostredie angažuje od školských čias. Dlhodobo bojuje proti jadrovej energii, z ktorej Francúzsko stále vyrába vyše 70 percent elektriny. Postupné zatvorenie francúzskych atómiek bolo hlavnou témou jeho kampane v prezidentských primárkach ľavej časti politického spektra v roku 2017.

Francúzsko zatvorí uhoľné elektrárne, vysoký podiel jadra si udrží

V Európskej únii sú vyhliadky pre uhlie „bezútešné“, tvrdí Medzinárodná energetická agentúra.

Zároveň ho však Le Monde vykresľuje ako pragmatika, ktorý sa dokáže prispôsobiť realite. So Zelenými, ktorým spolupredsedal v Národnom zhromaždení, sa rozišiel v roku 2015. Kritizoval ich za prílišný odklon doľava. Neskôr sa pripojil k Maronovmu hnutiu Vpred!, ktoré ho v roku 2017 vynieslo na post predsedu dolnej komory francúzskeho parlamentu.

Spolu s ďalšou bývalou poslankyňou Zelených sú jedinými silnými zelenými politikmi v prezidentskom hnutí.

Francúzsko nerobí dosť

Keď Nicolas Hulot oznámil v živom rozhlasovom vysielaní odstúpenie z prestížneho postu ministra životného prostredia a podpredsedu vlády, chcel spustiť novú mobilizáciu celej spoločnosti. Sám sa podľa svojich slov cítil „pri kormidle osamotený“ a ak sa nechcel stať cynikom, musel odstúpiť.

„Trápime sa, aby sme udržali – a to platí hlavne pre medzinárodné spoločenstvo – obchodnícky ekonomický model, ktorý je príčinou všetkých týchto (klimatických) problémov… povedal Hulot 28. augusta ohlasujúc svoju demisiu na vlnách France Inter.

Francúzsky minister životného prostredia opúšťa vládu, kritizuje tlak lobistov

Okrem toho, že odchod obľúbeného ministra bude ranou pre prezidenta Macrona, nečakaný krok poodhaľuje negatívne zákutia environmentálnej politiky francúzskej vlády.

„Takže nerozumiem tomu, ako je možné, že po parížskej konferencii, jednoznačnej diagnóze, ktorá sa neprestáva upresňovať a každým dňom zhoršovať, je táto téma (klimatické zmeny) stále odsúvaná na posledné priečky,“ rozhorčoval sa Hulot. „Robíme malé kroky, a Francúzsko ich robí oveľa viac ako iné krajiny, ale tie nestačia… Francúzsko nerobí dosť, Európa nerobí dosť, svet nerobí dosť,“ poznamenal.

„Európa musí zohrať zásadnú úlohu,“ povedal exminister. Jedným dychom však dodal, že „nikdy pred tým nebola v týchto (environmentálnych) témach tak rozdelená.“

Jedna planéta nekonkuruje COP24

Výmena na poste ministra životného prostredia v krajine organizujúcej dôležité klimatické rokovania pripomína poľskú situáciu z roku 2014. Vtedajší premiér Donald Tusk odvolal enviroministra Marcina Korolca uprostred varšavskej COP19, ktorá znamenala významný míľnik na ceste k COP21 a Parížskej dohode o klíme z roku 2015. Hoci Tusk zbavil Korolca ministerského portfólia, ponechal mu pozíciu hlavného poľského klimatického vyjednávača.

Práve Poľsko organizuje v decembri 2018 ďalšiu schôdzku o klíme v rámci OSN, COP24. Francúzi usporadúvajú svoj klimatický summit dva mesiace pred tým v Spojených štátoch.

Únia aj štáty budú mať nové klimatické stratégie s výhľadom do roku 2050

Koncom roka 2018 bude známe, ako sa chce Slovensko dopracovať k nižším emisiám a vyšším environmentálnym štandardom.

„Summit Jedna planéta jednoznačne nekonkuruje COP24, ktorá musí definovať pravidlá uplatňovania Parížskej dohody,“ vysvetľuje jeho šéf Laurent Gallissot. „Cieľom iniciatívy prezidenta republiky so summitom Jedna planéta je mobilizovať verejných a súkromných aktérov k prijatiu silných záväzkov a zároveň k presadzovaniu konkrétnych projektov v oblasti adaptácie (na klimatické zmeny), energetickej transformácie a zeleného financovania,“ hovorí Gallissot pre EURACTIV.sk týždeň pred Hulotovou demisiou.

Summit podľa Gallissota spadá administratívne pod štátnu tajomníčku ministerstva životného prostredia Brune Poirsonovú, politicky však priamo pod patronát francúzskeho prezidenta.

Mobilizovať zelené financie

Na prvom summite v decembri 2017 v Paríži prijali rôzni aktéri 12 záväzkov. V septembri v New Yorku budú podľa Gallissota skladať prvé účty. „Je to záväzok prezidenta Macrona,“ zdôrazňuje jeho diplomat.

Francúzska diplomacia vraj neplánuje nijako narušiť legitimitu medzinárodných inštitucionálnych klimatických fór ako COP v rámci OSN. Chce hlavne pomôcť mobilizovať financovanie pre zelené projekty.

Európska komisia pripravuje plán pre trvalo udržateľný finančný systém

Expertná skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie radí Európskej komisii ako prilákať viac investícií do projektov, ktoré prispejú k naplneniu klimatických a energetických cieľov.

„V plachtení sa hovorí, že loď treba strhnúť, teda treba ísť za vetrom trochu nabok, aby ste išli rýchlejšie,“ rozpráva Gallissot. Súkromný sektor so záujmom zúčastniť sa na boji proti klimatickým zmenám je podľa neho niekedy príliš vzdialený medzinárodným inštitúciám.

„Veľké firmy v oblasti služieb, priemyslu a bankovníctva majú projekty, ale nevedia, na ktorého politického predstaviteľa sa môžu obrátiť; summit Jedna planéta je platformou pre diskusiu a prepojenie ambícií medzi politickými predstaviteľmi, šéfmi firiem a filantropmi,“ hovorí jeho šéf.

Nenosiť drevo do lesa

Gallissot považuje za dôležité, aby sa summitu naozaj zúčastnili hlavy štátov a vlád. Slovensko aj Poľsko naň vlani vyslali len ministrov životného prostredia. „Nejde o to nosiť drevo do lesa, ministri životného prostredia alebo klímy sú už presvedčení. Treba rokovať na najvyššej úrovni; nie preto, aby sme boli chic, ale aby sme prekonali jednoduchý pohľad jednotlivých sektorov a sledovali spoločné ciele,“ vysvetľuje.

Hoci podľa svojho šéfa summit Jedna planéta zhromažďuje najambicióznejších aktérov, presviedčať chce všetkých. Prostredníctvom konkrétnych projektov.

Lídri chcú emisný plán do roku 2050, Francúzsko žiada minimálnu cenu uhlíka

Európska komisia má budúci rok predložiť dlhodobú stratégiu znižovania emisií CO2. Paríž zatiaľ presadzuje minimálnu európsku cenu uhlíka v kombinácii s vyššími dovoznými clami pre ekonomiky, ktoré sa neprihlásili k Parížskej dohode. 

Tým sa venujú tematicky špecializované, ale zložením rôznorodé koalície aktérov. Nositeľom témy uhlíkovej neutrality je Nový Zéland, suverénnych (štátnych) fondov zase Nórsko a krajiny Perzského zálivu. „India je na čele solárnej aliancie. Existujú iniciatívy venované ohrozeným ostrovom v Karibiku a Pacifiku. Alianciu za dekarbonizáciu dopravy vedie Portugalsko,“ vymenúva Gallissot.

Šéf summitu pripomína, že aj „v Spojených štátoch existuje veľké hnutie, zvlášť v rámci GAFA (skupina digitálnych gigantov Google, Amazon, Facebook, Apple), pre rozvoj technológií uľahčujúcich energetickú transformáciu.“

Namiesto Trumpa pracujú s inými

Macronov summit sa koná v Spojených štátoch, ktoré vlani oznámili, že odstupujú od Parížskej dohody. V súlade so svojimi právnymi záväzkami môžu od dohody odstúpiť de iure najskôr až v novembri 2020. Zlyhal Emmanuel Macron, keď nedokázal presvedčiť Donalda Trumpa, aby neodchádzal?

„Prezident Macron urobil všetko, aby presvedčil Donalda Trumpa a myšlienkou je ukázať mu príležitosti a záujem jeho krajiny v novej ekonomike,“ hovorí Gallissot, ktorý poukazuje na príklad Číny, ktorá sa diplomaticky angažuje za klímu napriek závislosti na uhlí.

Tusk sa s Trumpom nezhodol v obchodnej a klimatickej politike, ani vzťahu k Rusku

Donald Tusk nenašiel na prvom stretnutí s Donaldom Trumpom spoločnú reč v obchodnej či klimatickej politike, ani vo vzťahu k Rusku. Zhodli sa ale v otázke bezpečnosti a boja proti terorizmu.

Prezidentov diplomat tiež poukazuje na angažmán niektorých guvernérov, hospodárskych aktérov, časť občianskej spoločnosti, či hnutie Michaela Bloomberga Americký sľub. „Treba si tiež všimnúť, že takmer všetky veľké americké mestá patria demokratom,“ hovorí Gallissot.

„Vôľa napredovať v klimatických opatreniach na úrovni miest a štátov je očividná,“ podčiarkuje diplomat s tým, že kalifornský guvernér Jerry Brown organizuje v polovici septembra vlastnú klimatickú konferenciu, Global Action Summit.

Zostáva Francúzsko dôveryhodné?

Aká bude úloha Európy, ktorá je podľa Hulota rozdelená? „Únia musí viac hovoriť o záväzkoch, ktoré prijala,“ myslí si Gallissot.

Neušlo mu pritom, že krajiny Vyšehradskej skupiny sa k podpore obnoviteľných zdrojov energie a boju proti klimatickým zmenám stavajú obozretnejšie. Na poslednom rokovaní európskych enviroministrov stáli na jednej strane členovia skupiny za zelený rast na čele s Francúzskom a na druhej skeptickejšie východné krajiny vrátane Slovenska. Tí prví žiadali ambicióznejšie zníženie emisií osobných automobilov, ako navrhla Európska komisia, tí druhí naopak menej ambicióznu legislatívu.

Slovensko sa obáva prirýchleho nástupu elektromobility

Na rokovaní európskych enviroministrov vznikla „skupina za zelený rast“, ktorá žiada ambicióznejšie emisné ciele. Slovensko do nej nepatrí.

„Aj keď existujú v Únii zdržanlivejšie krajiny, cestovná mapa je ambiciózna. Pre mnoho krajín je Únia príklad hodný nasledovania,“ odmieta Gallissot všetky pochybnosti. Týždeň pred Hulotovou demisiou nepochybuje ani o francúzskom líderstve. Francúzske emisie skleníkových plynov pritom v rokoch 2014 – 2016 stúpli a podľa odhadov rastú aj naďalej.

„Zostáva veľa práce, ktorú treba urobiť individuálne na národnej úrovni. Ale existuje aj medzinárodná spolupráca, ktorá umožňuje posun na vyššiu škálu. Pravda, treba byť dôveryhodný, ale národné tempá môžu byť odlišné,“ uzatvára Gallissot.