Vyššie klimatické ambície? Ak podmienky nebudú rovnaké pre všetkých, hrozí vojna

Zľava - Branislav Klocok, James E. Bruno, Lívia Vašáková a Daniel Lešinský na konferencii Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019. [EURACTIV/Štefan Bako]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019

Oceliari sú naklonení znižovaniu emisií aj uhlíkovému clu. Upozorňujú však na úskalia: vyššie ceny priemyselných výrobkov a vyostrenie obchodných konfliktov.

Oceliari z U.S. Steel Košice majú pripravené projekty pre zníženie emisií a zvýšenie energetickej efektívnosti za asi miliardu eur, hutníci z OFZ Istebné za približne sto miliónov eur.

Prezident U.S. Steel Košice James E. Bruno a výkonný riaditeľ OFZ Istebné Branislav Klocok to uviedli 6. decembra na konferencii Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky, ktorú spoločne zorganizovali EURACTIV Slovensko a Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach.

Manažéri však vidia niekoľko rizík: neistotu návratnosti projektov a administratívne náročné spolufinancovanie z verejných zdrojov. Za najväčší problém označili konkurenčnú výhodu mimoeurópskych výrobcov, ktorí nemusia spĺňať rovnaké environmentálne štandardy ako oni. Bruno sa preto prikláňa k zavedeniu uhlíkového cla na hraniciach Európskej únie. Klocok to tiež považuje za možnosť, obáva sa však vyostrenia obchodných konfliktov až do podoby vojny.

Ochranár Daniel Lešinský sa v panelovej diskusii vyslovil za rovnaké environmentálne zdanenie všetkých výrobkov predávaných na európskom trhu. Spolu s Líviou Vašákovou z Európskej komisie a Marošom Halamom z Technickej univerzity však vyzvali firmy na investície do výskumu a vývoja. Všetci pripomenuli možnosti Modernizačného fondu financovaného z aukcií emisných povoleniek či ďalšie fondy financované z európskeho rozpočtu.

Štátny tajomník na Ministerstve hospodárstva SR Vojtech Ferencz (Smer-SD) na konferencii poukázal na dosiahnuté aj plánované zľavy z cien energií pre veľký priemysel. Štátny tajomník na Ministerstve životného prostredia SR Norbert Kurilla (Most-Híd) zase upozornil na celkový balík na dekarbonizáciu slovenskej ekonomiky do roku 2030 v objeme 2,5 miliardy eur. V tomto období zohrá podľa neho dôležitú úlohu zemný plyn.

Ferencz: Patríme k najlepším

Ferencz pripomenul, že ceny elektriny sa v poslednom období už znížili pre firmy s veľkou spotrebou ako U.S. Steel Košice a Slovnaft. Rezort komunikuje s Európskou komisiou o ďalšej podpore priemyslu, ktorá bude v súlade s európskymi pravidlami o štátnej pomoci.

„Snažíme sa, aby sme vedeli uvoľniť isté prostriedky zo štátneho rozpočtu na to, aby sme znížili cenu elektriny pre výrobcov áut,“ informoval štátny tajomník.

Cieľom klimatickej politiky nemá byť Európa bez priemyslu a závislá na dovoze

Pre svoju dekarbonizáciu potrebujú slovenský a európsky priemysel finančnú podporu a rovnaké podmienky na trhu ako mimoeurópski konkurenti, píše MILAN VESELÝ.

Čo sa týka dekarbonizácie slovenskej ekonomiky, pripomenul, že už dnes je 80 percent elektriny na Slovensku vyrobených z nízkouhlíkových zdrojov. „Patríme k najlepším v EÚ,“ povedal Ferencz s tým, že vďaka jadrovým a obnoviteľným zdrojom vidí potenciál zvýšenia na 90 percent.

Kurilla z envirorezortu spomenul schválenie zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Vďaka nemu bude mať Slovensko v budúcom desaťročí k dispozícii 2,5 miliardy eur na projekty dekarbonizácie. Budú sa čerpať prostredníctvom Envirofondu, manažovaného zo Slovenska, a Modernizačného fondu, ktorý budú spolu spravovať slovenské a európske inštitúcie.

K budúcej palivovej základni doplnil, že v strednodobom hľadisku sa Slovensko môže spoľahnúť na zemný plyn.

Bruno: Neutralizujú nás iní

Prezident U.S. Steel Košice naznačil, že jeho odvetvie malo veľké plány na investície do dekarbonizácie. V roku 2019 sa však dostal celý európsky oceliarsky priemysel zo zisku na nulu alebo dokonca do straty.

„Ak investujete stovky miliónov alebo miliárd (do životného prostredia), potrebujete od verejných orgánov regulačný rámec, ktorý vám dá istotu, že tieto drahé investície budú návratné,“ vysvetlil Bruno.

Snahu európskeho priemyslu znižovať emisie podľa neho navyše neutralizuje veľa iných krajín vrátane Číny. Budujú nové uhoľné elektrárne a nové priemyselné kapacity.

„Ak my budeme neúspešní v dekarbonizácii a budovaní potrebného regulačného rámca, celkový problém globálneho otepľovania sa len zhorší,“ myslí si.

Oceliarstvo je podľa neho strategické odvetvie pre vysokú zamestnanosť aj využitie jeho produktov v celom priemysle. „Bez toho, aby sme oceliarstvo zachovali v Európe, bude náš priemysel vrátane automobilového silne závislý na dovoze. A nemyslím si, že do tejto situácie sa chce ktorékoľvek odvetvie, zvlášť automobilové, dostať,“ povedal Bruno.

Volanie po uhlíkovom cle

Prezident U.S. Steel Košice varoval, že „ak nebudeme mať zisk, nebudeme mať peniaze, ktoré možno spolu s verejnými fondmi použiť na dekarbonizáciu.“

Bruno si myslí, že „nemá absolútne žiadny zmysel zdaňovať podnikanie v Európe a zároveň nechať do Európy prichádzať rovnaké produkty vyrobené s úplne inými nákladmi.“

Po uhlíkovom cle na hraniciach volajú slovenskí priemyselníci aj ochranár

Produkty a služby predávané v Európe by mali podliehať rovnakým environmentálnym štandardom, tvrdí ochranár Daniel Lešinský. Šéf U.S. Steel Košice James E. Bruno súhlasí s dekarbonizáciou, žiada však rovnováhu v medzinárodnom obchode.

Riešením je podľa šéfa košickej fabriky „vyvážený obchod“. Vhodným nástrojom môže byť uhlíkové clo na hraniciach EÚ. „Som si istý, že vzhľadom na množstvo dotknutých strán, bude (uhlíkové clo) predmetom horúcej diskusie. Potrebuje však prísť rýchlo, inak oddiali investície do dekarbonizácie v priemysle a objaví sa únik uhlíkovo náročných odvetví mimo EÚ (carbon leakage),“ predpovedal manažér.

Štát tiež požiadal o jasný rámec pre výskum a vývoj. „Vieme, čo v najbližších desiatich rokoch potrebujeme urobiť. Ale transformácia priemyslu sa neudeje za päť rokov, potrvá až do roku 2050 (…) Musíme s verejnými orgánmi spolupracovať na tom, aby boli univerzitám a podnikom pridelené peniaze pre inovácie a ich uplatnenie na priemyselnej škále,“ vyzval Bruno.

V neposlednom rade podľa neho oceliarstvo potrebuje cenovo dostupnú energiu.

Klocok: EÚ ETS uškodil planéte

Branislav Klocok z OFZ Istebné na konferencii povedal, že európsky priemysel emisie znížil preto, že znížil výrobu. Tú potom nahradila produkcia v krajinách, ktoré nemajú rovnako vysoké environmentálne štandardy.

„Všetko, čo sme dosiahli od vzniku EÚ ETS (Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami), je, že sme tejto planéte urobili horšie,“ skonštatoval výkonný riaditeľ OFZ Istebné. Klocok povedal, že „ktorýkoľvek európsky výrobok je v princípe dvakrát taký čistý ako kdekoľvek inde na svete, či už ide o slovenskú oceľ, magnezit či hliník“.

Podľa šéfa hutníckej fabriky nemožno tlačiť na európsky priemysel, aby bol neustále čistejší, zvyšovať jeho výrobné náklady a zároveň chcieť lacnejšie výrobky. „Ak budeme vyrábať čistejšie a drahšie, musíme sa jednoducho zmieriť s tým, že budeme za výrobky platiť viac.

Kameňom úrazu je podľa Klocoka aj úroveň spotreby ľudí. „Cesta znižovania priemyselnej výroby v Európe bez znižovania spotreby priemyselných výrobkov je cestou do pekla.“

Hrozba (obchodnej) vojny

Klocok zvážil aj možnosť zavedenia uhlíkového cla na hraniciach EÚ. „Ak chceme vyrábať čoraz čistejšie produkty, musíme sa zmieriť s tým, že do Európy sa nemôžu dostať za rovnakých podmienok špinavé produkty. Musí existovať bariéra,“ uviedol na konferencii.

Šéf hutníckej fabriky sa však obáva odvetných opatrení.

Šefčovič: Uhlíkové clo potrebujeme, aby sme ostatné krajiny donútili k zodpovednosti

Ochranu trhu pred „špinavým“ dovozom by privítali aj európski oceliari, ktorí veria, že za určitých podmienok môžu byť lídrom v dekarbonizácií ekonomiky.

„Ak by sme zaviedli uhlíkovú daň len na Čínu a nezaviedli na Spojené štáty americké, bude problém minimálne vo WTO (Svetovej obchodnej organizácii). Ak by sme to však urobili, môžeme očakávať, že na druhý deň uvalí prezident Donald Trump rovnaké clá na všetky európske tovary. Podstatne väčšia časť nášho priemyslu bude mať problémy. Táto situácia je z geopolitického hľadiska veľmi ťažká,“ zhodnotil Klocok.

Slovensko podľa Klocoka dováža väčšinu potravín aj základných surovín pre priemyselnú výrobu. „Keď sa niečo stane, minimálne vypukne obchodná vojna a po troch dňoch nemáme čo jesť (…) Celá spoločnosť, ako ju dnes poznáme, sa rozpadne behom niekoľkých dní.“ Ako príklad uviedol aj zmenu ukrajinskej spoločnosti po vypuknutí vojne na Donbase.

Bruno súhlasil, že „spoločenský konflikt bude”. „Musíme spolupracovať na tom, aby sme ho zvládli inteligentne. Dekarbonizácia je možná a uskutoční sa,“ povedal prezident U.S. Steel Košice.

Vašáková: Bezplatné povolenky prehodnotíme

Vedúca sekcie ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková upozornila, že už dnes dostáva európsky priemysel časť emisných povoleniek zdarma.

„Keby uhlíková daň zaťažovala dovoz z tretích krajín, možno by sa prehodnotilo, akým spôsobom sa prideľujú tieto (bezplatné) povolenky pre priemysel,“ uviedla na konferencii.

Vašáková pripomenula možnosti financovania z Horizontu 2020. „Je škoda, že Slovensko je čistým prispievateľom do tohto programu a že len v obmedzenej miere sa nám darí niečo dostať naspäť,“ povedala o vedeckovýskumnej schéme, ktorá sa bude od roku 2021 volať HorizontEurope.

Pre komercializáciu inovatívnych riešení zase slúži Inovačný fond v objeme desať miliárd eur, ktorý je financovaný na celoeurópskej úrovni z predaja časti emisných povoleniek. To platí aj pre Modernizačný fond, „určený skôr pre hasenie akútnych problémov“. Slovensko ho môže podľa Vašákovej využiť na projekty prechodu na obnoviteľné zdroje či zvýšenia energetickej efektívnosti.

Ďalšiu možnosť vidí Vašáková v navýšených výdavkoch z eurofondov určených pre životné prostredie a v novej stratégii pôžičiek Európskej investičnej banky. Európska únia tiež prichádza s Mechanizmom pre spravodlivú transformáciu. „Nový fond pre spravodlivú transformáciu by mal byť zameraný na uhoľné regióny, ale aj ďalšie regióny, ktoré budú transformáciou trpieť,“ informovala Vašáková.

Lešinský: Ekodizajn musí byť povinný

Riaditeľ Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy Daniel Lešinský si myslí, že náklady spojené s vysokouhlíkovou výrobou by mali byť premietnuté v cene produktu. „Potrebujeme informáciu o uhlíkovej stope v celom životnom cykle produktu,“ uviedol na konferencii.

Preto za riešenie považuje uhlíkové clo.

Európsky ekologický dohovor nestačí

Európske emisie netreba znížiť o 55, ale 65 percent do roku 2030, píše europoslanec MARTIN HOJSÍK. V návrhu Európskej komisie mu tiež chýbajú prísnejšie kritériá pre využívanie biomasy a malých vodných elektrární, ako aj ďalšie konkrétne opatrenia.

„Druhý bod je ekodizajn,“ pokračoval Lešinský. Upozornil však, že navrhovanie výrobkov tak, aby mali počas celého životného cyklu čo najnižšiu uhlíkovú stopu, nabieha pomaly a doteraz bolo dobrovoľné.

„Ekodizajn musí byť v rámci zdaňovania a ekonomických nástrojov ako povinný prvok,“ vyzval ochranár. Doplnil, že najlepšie dostupné technológie (best available techniques, BAT) musia byť povinné nielen pre európskych výrobcov, ale pre každý subjekt predávajúci na európskom trhu. „Inak si zabijeme vlastných producentov,“ povedal Lešinský s tým, že sa to týka ocele, ako aj potravín.

„Ak nezavedieme rovnaké podmienky pre všetkých, zničíme si poľnohospodárstvo. Ak nebudeme schopní zabezpečiť si energie, materiály a potraviny, samozrejme, že to skončí pri sporoch a vojnách, lebo nám budú chýbať základné potreby,“ varoval ochranár.

Halama: Univerzity sú pripravené

Slovensko však podľa Lešinského „nevie čerpať“ dostupné európske kohézne fondy. Čo sa týka príjmov aukcií emisných povoleniek, ktoré putujú do Envirofondu, príliš málo sa ich vracia späť na ekologizáciu hospodárstva.

„My ako tretí sektor budeme určite žiadať, aby tieto financie – a týka sa to aj uhlíkového cla na hraniciach EÚ – boli v plnej miere využité na odstránenie problému, ktorý vyvolal tú daň,“ prisľúbil.

Prodekan Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach Maroš Halama sa angažuje v slovenských iniciatívach za inovácie v oblasti vodíka aj výroby batérií. „Vyvíjame aktivity, aby sme aj Slovensko dostali na vodíkovú mapu. To, čo sa deje v západnej Európe, je zbrojenie vo vodíkových technológiách,“ povedal Halama na konferencii.

Ako pozitívny príklad uviedol oceliarsku fabriku VoestAlpine so sídlom v rakúskom Linzi. Do výroby ocele s pomocou vodíka namiesto koksu, ktorý je druhom uhlia s vysokými emisiami, investuje 330 miliónov. Nemecko podľa Halamu oznámilo investície do vodíka v hodnote 1,4 miliardy eur.

Slovenské univerzity a Slovenská akadémia vied sú podľa neho pripravené pomôcť transformácii priemyslu. Informoval, že bude spolupracovať na štúdii realizovateľnosti využitia vodíka v strednej Európe. „V Holandsku vzniká celá vodíková ekonomika. Treba, aby Slovensko nezaspalo,“ dodal prodekan.

Zložité čerpanie podpory

Klocok informoval, že OFZ Istebné má pripravené projekty pre zníženie uhlíkovej stopy a energetickej náročnosti s približnou hodnotou 100 miliónov eur. Vidí však dve prekážky ich realizácie.

„Kritériá spolufinancovania negarantujú návratnosť investície,“ pomenoval prvý problém. Ako príklad  uviedol využitie odpadového tepla pri hutníckej výrobe. „Investícia asi 15 miliónov pri 50-percentnej spoluúčasti, návratnosť 10 rokov. Absolútne neefektívne pre súkromnú firmu,“ skonštatoval Klocok.

Poľsko sa k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 nepripojí, ostatní sa dohodli

K uhlíkovej neutralite do roku 2050 sa nakoniec zaviazali aj Česká republika a Maďarsko. Presvedčil ich prísľub akceptácie národnej voľby energetického mixu a zmienka o jadrovej energii.

„Druhý problém je ten náš slovenský: zložitosť čerpania a riziká z toho plynúce,“ dodal výkonný riaditeľ OFZ Istebné.

James E. Bruno potvrdil, že U.S. Steel Košice majú pripravené projekty pre kofinancovanie z Modernizačného fondu. Celkovo identifikovali „projekty za miliardu eur, ktoré významne znížia našu uhlíkovú stopu“. Projekty vie U.S. Steel Košice implementovať v najbližších piatich až šiestich rokoch vďaka existujúcim technológiám.

Výzvou je, že tie inovatívnejšie technológie treba ešte škálovať na priemyselnú úroveň. Na to však podľa neho treba dôveryhodný podnikateľský model pre nové technológie a k tomu dostatočne stabilné regulačné prostredie.

Bližšie k uhlíkovému clu

Na konferencii COP25 v Madride sa nepodarilo dosiahnuť dohodu na efektívnejšom fungovaní celosvetového naceňovania emisií. To isté platí o ambicióznejších klimatických plánoch, ktoré majú strany Parížskej dohody predložiť v roku 2020. Proti takémuto záväzku v záveroch úspešne zabojovali Spojené štáty, Čína, Brazília a India.

Európski lídri sa zase nepostavili jednoznačne k ambícii dekarbonizovať európsku ekonomiku do roku 2050. Európska rada v piatok (13. decembra) schválila tento cieľ, Poľsko však dostalo výnimku a čas rozhodnúť sa do júna 2020.

Politici však vypočuli volanie časti európskeho priemyslu a posunuli Európu bližšie k zavedeniu uhlíkového cla.

„Cieľ klimatickej neutrality je potrebné dosiahnuť tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť EÚ, a to aj vypracovaním účinných opatrení na riešenie úniku uhlíka v súlade s pravidlami WTO. V tejto súvislosti Európska rada berie na vedomie zámer (Európskej) Komisie navrhnúť mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach týkajúci sa odvetví náročných na uhlík,“ uvádza sa v záveroch Európskej rady.

Tie podčiarkujú, že „je potrebné, aby zariadenia v tretích krajinách dodržiavali najprísnejšie medzinárodné environmentálne a bezpečnostné normy“.