Za klímu demonštrovali v Bruseli a Paríži desaťtisíce ľudí

Protest za klímu v Belgicku. [EPA-EFE/Stéphanie Lecocq]

Greenpeace odmieta návrh na budovanie reaktorov štvrtej generácie, ale aj nahrádzanie jadrovej energie uhlím, ako sa to deje v Nemecku.

Nedeľňajší protestný „pochod za planétu“ v Bruseli bol z pohľadu organizátorov veľkým úspechom.

A nebol zrejme posledný – podobné podujatia budú pokračovať, avizovala belgická pobočka environmentálnej organizácie Greenpeace.

Za efektívnejšiu klimatickú politiku protestovali v nedeľu 27. januára ľudia aj vo Francúzsku.

Protesty budú pokračovať

Na proteste v Bruseli sa napriek chladnému a daždivému počasiu zúčastnilo približne 70 tisíc ľudí. Cieľom pochodu bolo vyvinúť tlak na vládu a na zodpovedných politikov, aby zintenzívnili úsilie v boji proti klimatickým zmenám.

Podobné protesty sa konali vo francúzskych mestách. Podľa organizátorov vyšlo do ulíc za klímu celkovo 80 tisíc ľudí. Prišlo teda viac ľudí ako na posledný, sobotný protest žltých viest (20 tisíc 80 tisíc podľa Le Monde), ale menej ako na najväčší, novembrový protest žltých viest (280 tisíc v celom Francúzsku).

EÚ v roku 2019: Ukáže sa cena boja proti plastom a emisiám

Na základe novej európskej legislatívy sa členské štáty vrátane Slovenska púšťajú do zápasu s plastovým odpadom, špinavým ovzduším a emisiami. Ten budú sprevádzať vyššie ceny výrobkov a energií, ale aj väčší dôraz na elektromobilitu.

Belgické protestné hnutie ani zďaleka nekončí. Pre televíznu stanicu RTBF to v pondelok 28. januára ráno uviedla hovorkyňa Greenpeace Belgicko Juliette Bouletová. „Neprestaneme, kým nebudeme mať silnú politiku, ktorú bude možné zaviesť do praxe,“ vysvetlila hovorkyňa.

Podľa jej slov si občania uvedomujú priame dôsledky globálneho otepľovania, dôkazom ktorého boli aj vlny vlaňajších horúčav v júli a auguste. Zároveň však ľudia vidia „krutú politickú nečinnosť“.

Nie jadrovej energii

Podľa belgickej pobočky Greenpeace sú politické reakcie voči klimatickým zmenám ďaleko od toho, čo by bolo možné robiť.

Kritika sa týka federálnej ministerky pre životné prostredie Marie Christine Marghemovej, ale najmä „klimatoskeptika“ a šéfa Novej flámskej aliancie (N-VA) Barta de Wevera. Tento politik – šéf najsilnejšej politickej strany v Belgicku – označil mladých demonštrantov proti zmenám klímy za „sektárov“. Greenpeace takéto „zaškatuľkovanie“ odmieta.

„Hovoríme o vedeckých faktoch, nie sú to dogmy, nie je to žiadna túžba po katastrofickosti, ale existuje naliehavá klimatická hrozba, ktorá je skutočná,“ zdôraznila Bouletová.

Hovorkyňa ekologického hnutia upozornila, že Greenpeace odmieta De Weverove návrhy na štvrtú generáciu jadrových reaktorov pre Belgicko rovnako, ako odmieta nemecký scenár, čiže nahradenie atómiek tepelnými elektrárňami na uhlie. Reaktory štvrtej generácie sa v Európe zatiaľ len vyvíjajú, do prevádzky majú tento rok vstúpiť len prvé reaktory tretej generácie.

Zodpovednosť Európskej únie

„V súčasnosti existujú technológie, ktoré sú výkonné, ktoré sú na základe obnoviteľných zdrojov energie a ktoré musia byť základom nášho energetického systému,“ upozornila Bouletová.

„Jadrová energia je špinavá a nebezpečná energia, ktorá pridlho v záujme pozornosti energetického sektora,“ myslí si hovorkyňa Greenpeace.

Nový zákon: V budúcom desaťročí môže Slovensko dať na klímu až miliardu eur

Návrh ministerstva životného prostredia počíta s tým, že do Envirofondu poputuje aspoň 50 percent príjmov z predaja emisií namiesto dnešných 20 percent. A časť výnosov sa do slovenskej energetiky vráti v podobe financií pre zelené projekty vrátane transformácie hornej Nitry.

Organizácia Greenpeace tvrdí, že aj Európska únia má svoj podiel zodpovednosti za riešenie tejto situácie.

Sú potrebné politiky a štrukturálne opatrenia tak na európskej, ako aj na národnej úrovni, ktoré budú podporovať vyšší podiel obnoviteľných zdrojov na tvorbe elektrickej energie, zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých členských krajinách a plnenie klimatických záväzkov, ktoré EÚ dala v celosvetovom meradle.