Záplavy a suchá na rovnakom mieste. Európa sa na zmenu klímy musí adaptovať

Následky búrky Denis v Anglicku vo februári 2020. [TASR/AP/Ben Birchall]

Je prineskoro zabrániť všetkým negatívnym následkom klimatickej zmeny, varuje eurokomisár pre krízové riadenie. Na environmentálne projekty vyčlenila Únia 3,4 miliardy eur, na Slovensku financujú kvalitnejšie ovzdušie.

Eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič vyzval Európsku úniu, aby sa pripravila na neodvratné dôsledky klimatickej zmeny, a to okrem iného v oblasti poľnohospodárstva či pri ochrane pred povodňami.

Informovala o tom v pondelok (17. februára) agentúra DPA.

Adaptácia na zmenu klímy

„Európa musí napríklad prebudovať poľnohospodárstvo a pestovať odolné rastliny, ktoré lepšie znesú sucho,“ povedal Lenarčič pre pondelkové vydania novín z nemeckého vydavateľstva Funke Mediengruppe.

Zásadnou pre budúce krízové riadenie je podľa neho aj ochrana pred povodňami. V tejto oblasti musí EÚ viac investovať do novej techniky pri výstavbe hrádzí.

Expert na klimatickú adaptáciu: Mestá vedia, ako sa zmene klímy prispôsobiť, chýbajú im len financie

Riešením môže byť dôsledné využívanie príležitostí. O pridaní zelene je najlepšie uvažovať, keď sa ulica rekonštruuje, radí špecialista z rakúskej agentúry pre životné prostredie MARKUS LEITNER.

Je prineskoro „zabrániť všetkým negatívnym následkom klimatickej zmeny“, argumentuje eurokomisár. Niektoré závažné následky ako nárast hladiny mora nás zasiahnu. V EÚ sa musíme na túto novú klimatickú krízu pripraviť,” apeloval s tým, že aj v Európe sa budú častejšie vyskytovať záplavy, iné regióny však súčasne bude postihovať rozsiahle sucho. „Alebo záplavy a suchá na tom istom mieste za sebou,” dodal slovinský politik.

Európska agentúra pre životné prostredie (EEA) minulý týždeň upozornila, že niektoré dôsledky zmeny klímy – ako napríklad častejšie lesné požiare či suchá – sú podľa jej posúdenia už aj v Európe neodvratné. Štáty Únie sa na to musia pripraviť a súčasne urobiť všetko pre obmedzenie globálneho otepľovania.

„Tieto dôsledky však budú oveľa menej negatívne, ak sa znížením (emisií) skleníkových plynov podarí udržať globálne otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia, ako to predpokladá Parížska dohoda,“ uviedla EEA.

Miliardy na životné prostredie

Komisia v pondelok oznámila vyčlenenie investícií vo výške 101,2 milióna eur, určených na najnovšie projekty programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy.

Financie budú plynúť na podporu desiatich veľkých projektov v oblasti životného prostredia a klímy v deviatich členských štátoch EÚ: na Cypre, v Česku, Estónsku, vo Francúzsku, v Grécku, Írsku, Lotyšsku, na Slovensku a v Španielsku.

Ako chce Únia financovať uhlíkovú neutralitu

Európska komisia chce zjednodušiť súčasné fiškálne pravidlá EÚ. V záujme dosiahnutia uhlíkovej neutrality by výpočty deficitov a dlhu po novom mohli byť oslobodené od verejných investícií do dekarbonizácie ekonomiky.

Výkonný podpredseda Komisie Frans Timmermans, zodpovedný za Európsky ekologický dohovor, vyhlásil, že projekty LIFE už dlhé roky zohrávajú významnú úlohu a v praxi majú citeľný vplyv. „Investícia sto miliónov eur pomôže zachovať vzácne prírodné biotopy, zabezpečiť čistotu ovzdušia a znížiť mieru znečistenia mnohých jazier a riek v Európe,“ vysvetlil.

Integrované projekty pomáhajú dodržiavať právne predpisy Európskej únie v šiestich oblastiach: v prírode, vo vode, v ovzduší, odpadovom hospodárstve, zmierňovaní zmien klímy a v adaptácii na zmeny klímy.

Zámerom pri investíciách v rámci programu LIFE je uvoľniť dodatočné prostriedky vo výške vyše 6,5 miliardy eur, pretože členské štáty môžu využiť aj iné zdroje Európskej únie, napríklad poľnohospodárske, regionálne a štrukturálne fondy, program Horizont 2020, ako aj vnútroštátne fondy a investície súkromného sektora.

Ochrana ovzdušia na Slovensku

Veľké projekty slúžia na podporu Európskeho ekologického dohovoru a ambíciám EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym kontinentom.

Zároveň pomôžu obnoviť a zachovať ekosystémy i druhy, od ktorých sú všetci ľudia závislí, uľahčiť prechod na obehové hospodárstvo, zlepšiť kvalitu ovzdušia a vody a zvýšiť odolnosť proti zmenám klímy v Európe.

Teplejší vzduch, menej vody a viac tornád. Slovensko sa musí prispôsobiť zmene klímy

Envirorezort zverejnil aktualizovanú stratégiu adaptácie na klimatické zmeny. V energetike zdôrazňuje úlohu obnoviteľných zdrojov a zemného plynu, jadrovú energiu nespomína.

V prípade Slovenska financie z programu LIFE pomôžu dosiahnuť súlad so smernicami EÚ o kvalite ovzdušia a znížiť mieru, do akej je obyvateľstvo vystavené škodlivým látkam znečisťujúcim ovzdušie. Tieto výhody pocíti aj susediace Česko, ktoré má s kvalitou ovzdušia podobné problémy.

Program LIFE je finančným nástrojom Európskej únie pre životné prostredie a ochranu klímy. Funguje od roku 1992, odkedy sa z jeho zdrojov financovalo už vyše 5400 projektov v EÚ i v tretích krajinách.

Integrované projekty LIFE sa zaviedli v roku 2014. Rozpočet na obdobie 2014-20 bol stanovený na úrovni 3,4 miliardy eur. V dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021-27 navrhuje eurokomisia zvýšiť financovanie programu LIFE o takmer 60 percent.