Ako znížiť jedným ťahom dovoz ruských fosílnych palív, emisie uhlíka aj účty za energiu

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

epa09846311 Výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol n astretnutí ministrov v Paríži 24. marca. [EPA-EFE/Mohammed Badra]

Desivý ruský útok na Ukrajinu mení svet pred našimi očami – a to platí najmä pre oblasť energetiky, píšu dánsky minister pre klímu Dan Jørgensen a riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatih Birol exkluzívne pre portál EURACTIV.

Dan Jørgensen je dánsky minister pre klímu, energetiku a verejné služby; Fatih Birol je výkonným riaditeľom Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). Tento príspevok bol napísaný exkluzívne pre portál EURACTIV.

Ruská invázia destabilizovala globálne trhy s energiou, vyvolala prudké skoky v cenách palív a komodít, ktoré poškodzujú spotrebiteľov na celom svete a ohrozujú krehké ekonomické zotavenie z krízy COVID-19. Vojna na Ukrajine odhalila kritickú úlohu energetických politík pre každodenný život ľudí, našu ekonomickú bezpečnosť a budúcnosť našej planéty.

Svet teraz čelí množstvu zložitých a vzájomne prepojených rozhodnutí týkajúcich sa spôsobu, akým vyrábame a spotrebujeme energiu – teraz aj v budúcnosti – a našej reakcii na zmenené geopolitické prostredie.

Okamžitou výzvou je odstaviť európske ekonomiky od ruských fosílnych palív, ktoré Rusko používa ako politickú a ekonomickú zbraň. Musíme tiež zároveň zmierniť napätie na trhoch, aby sme predišli ničivým problémom v dodávkach energie.

Cesta k európskej energetickej nezávislosti môže začať už tento týždeň

Európsky parlament bude tento týždeň hlasovať o kľúčových energetických projektoch Únie. Pôvodný zoznam projektov bol vytvorený pred ruskou inváziou na Ukrajinu a je potrebné ho prehodnotiť. Projekty spoločného záujmu musia znížiť energetickú závislosť Európy od dovozu fosílnych palív z Ruska, píše skupina europoslancov.

Hrozí, že dnešná energetická kríza zasiahne širšiu škálu zdrojov energie a ešte viac krajín a ľudí ako ropné šoky v 70. rokoch. V niektorých ekonomikách to už vyústilo do historicky najvyšších cien zemného plynu, elektriny a palív. V dnešnom nestabilnom prostredí nemôžeme vylúčiť, že sa situácia ešte zhorší.

Zároveň nesmieme stratiť zo zreteľa životne dôležitý globálny boj proti zmene klímy a obmedzenie nárastu globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia. Ak máme splniť ciele Parížskej dohody, rýchly prechod na čistú energiu je jediným dostupným a udržateľným riešením.

Viaceré riešenia dnešnej krízy energetickej bezpečnosti sú tiež možnosťami, ako čeliť  klimatickej kríze. Minulý týždeň sa lídri v oblasti energetiky a klímy z celého sveta stretli v Paríži pod záštitou Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA), aby diskutovali o tom, ako urýchliť opatrenia v týchto kľúčových a vzájomne prepojených otázkach.

Kľúčom je energetická účinnosť

Základom okamžitého riešenia dnešných výziev je zefektívniť využívanie energie. Ak z našich domovov unikne menej tepla, naše autá spália menej benzínu a naše práčky spotrebujú menej elektriny, zníži nám to účty za energiu, zmenší problémy so zásobovaním. Obmedzíme tiež dovoz fosílnych palív aj emisie skleníkových plynov.

To je dôvod, prečo sú riešenia energetickej účinnosti ako modernizácia budov a výmena plynových kotlov za účinnejšie tepelné čerpadlá, kľúčovými súčasťami 10-bodového plánu IEA na zníženie závislosti Európskej únie od ruských prírodných zdrojov do budúcej zimy a zároveň cestou, ako nestratiť z hľadáčika dlhodobé klimatické ciele.

Priestor na zvýšenie energetickej účinnosti domácností v celej Európe je obrovský. Je povzbudzujúce, že mnohé vlády v Európe oznámili vyššiu podporu renováciám budov, čo má ďalší bonus v podobe vytvárania množstva pracovných miest.

V 70. rokoch dva veľké ropné šoky motivovali mnohé krajiny, aby sa oslobodili závislosti od ropy. Ako okamžitú reakciu na krízu, Dánsko zaviedlo nedele bez áut a zhaslo mestské osvetlenie na dva večery do týždňa, kým občania stlmili kúrenie.

Tieto opatrenia boli dočasné, ale ropná kríza sa stala bodom, ktorý odštartoval dánsku energetickú transformáciu.

Právničky: Na Slovensku nie je možné presadiť silné klimatické politiky bez sankcií

Plán obnovy sa opiera o zastaralé klimatické dokumenty, no vláda sa s ich aktualizáciou neponáhľa. Zmeniť by to mal klimatický zákon, ktorý rezortom určí jasné práva a povinnosti v oblasti klímy. Tiež zadefinuje sankcie a vynucovacie mechanizmy, ak si povinnosti plniť nebudú, hovoria v rozhovore právničky IVANA FIGULI a DANA MAREKOVÁ.

Kríza ako zelený reštart

V súčasnej kríze môže byť vypnutie domáceho termostatu stále silným nástrojom na šetrenie peňazí a energie – a preto je tiež súčasťou plánu IEA na zníženie závislosti od ruského plynu.

A niektoré z opatrení, ktoré sa ukázali ako účinné v 70. rokoch, ako napríklad zdieľanie áut, patria medzi odporúčania IEA pre núdzové opatrenia na zníženie spotreby ropy pri dnešných stúpajúcich cenách a nepokojoch na trhu.

Dnes máme v mnohých krajinách to šťastie, že máme pokročilejšie technológie, ktoré šetria energiu bez toho, aby nás obmedzovali v pohodlí. Patria sem digitálne technológie na reguláciu dopytu po energii, sofistikované vykurovacie systémy, palivovo efektívne vozidlá, elektrické autá a pokročilá izolácia budov.

Môžeme cestovať vysokorýchlostnými železnicami, ktoré sú efektívnejšie a menej znečisťujú životné prostredie ako lety na krátke vzdialenosti. Tiež máme softvér na virtuálne stretnutia, vďaka ktorému nemusíme podnikať služobné cesty. Toto všetko je súčasťou riešenia.

V globálnej ceste k nulovým čistým emisiám do roku 2050 z minulého roka, IEA navrhla opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti, ktoré zabezpečia zníženie emisií CO2 o 13 miliárd ton do roku 2030. Energetické úspory sú najúčinnejším nástrojom na znižovanie emisií hneď po veternej a slnečnej energii.

Práve opatreniami na úsporu energií by sa znížilo znečistenie ovzdušia, vytvorili by sa milióny pracovných miest a zvýšila by sa produktivita priemyslu. Určitú úlohu zohrávajú aj zmeny v spotrebiteľskom správaní, napríklad uprednostnenie bicyklovania, chôdze a používania verejnej dopravy či vlakov.

Rozsah klimatickej krízy a situácia na Ukrajine môže spôsobiť, že sa budeme ako jednotlivci cítiť bezmocní. Spôsob, akým využívame energiu, je však oblasťou, v ktorej môže veľa zmeniť aj jednotlivec.

Hoci sa podobné činy môžu zdať príliš malé na to, aby na nich záležalo, opatrenia ako stlmenie vykurovania, používanie verejnej dopravy, renovácia domu alebo zapojenie sa do programu zdieľania áut môžu mať globálny vplyv.

A vlády majú moc prostredníctvom svojich politík urobiť ešte viac. Naliehame na ministrov z celého sveta, aby v reakcii na dnešné krízy podnikli prísnejšie opatrenia v oblasti energetickej účinnosti – nielen na minulotýždňovom ministerskom stretnutí IEA v Paríži, ale aj na globálnej konferencii o energetickej účinnosti, ktorá sa koná v júni v Dánsku.

Teraz je čas urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme znížili našu závislosť od dovozu ruských fosílnych palív a zároveň prispeli k riešeniu naliehavej klimatickej krízy.