Budúci rozpočet EÚ: Investícia do vlastnej udržateľnej budúcnosti?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok [Pixabay]

Návrh európskeho dlhodobého rozpočtu podporuje zelenú ekonomiku, je ale potrebné dohliadnuť na to, aby znižovanie emisií nezostalo len na papieri, píše BARBORA URBANOVÁ.

Autorka je riaditeľkou nevládnej neziskovej organizácie Centrum pro dopravu a energetiku (CDE).

Európsky rozpočet sa v priebehu posledných tridsiatich rokov osvedčil ako vhodný katalyzátor transformácie na nízkouhlíkovú ekonomiku. Správne investované verejné peniaze – predovšetkým ale do veľmi emisne náročných odvetví ako energetika, doprava či poľnohospodárstvo – pomáhajú Európe inovovať, a bojovať tak proti postupujúcim zmenám klímy.

Debata o budúcom rozpočtovom rámci prichádza v dobe, kedy je otázka klimatickej zmeny naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Hoci návrh predložený Európskou komisiou obsahuje navýšenie peňazí na klimaticko-energetické opatrenia a posilňuje prepojenie rozpočtu s európskymi cieľmi pre rok 2030, pre skutočný efekt je potrebných ešte množstvo ďalších vylepšení.

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

Európska komisia navrhla navýšiť podiel na klimatické opatrenia zo súčasných 20 percent na 25. Napriek tomu, že neziskové organizácie naprieč Európou a súčasne aj francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhujú až 40-percentný podiel, je to krok správnym smerom. Je však potrebné spresniť definíciu toho, čo spadá do kategórie klimatických výdajov, a túto definíciu potom konzistentne uplatniť naprieč celým rozpočtom a jeho jednotlivými programami.

Európsky dvor audítorov uvádza, že u niektorých projektov dochádza k preceňovaniu ich klimatického prínosu, a „preinvestovanie“ peňazí do klímy tak prebieha iba na papieri, bez reálnych výsledkov. Platí to napríklad pre oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.

Rozpočet a národné plány musia byť viac koordinované

Kľúčovým krokom je prepojenie európskeho rozpočtu s národnými energeticko-klimatickými plánmi, ktoré popisujú, ako krajiny plnia svoje ciele pre rok 2030. Okrem iného musia členské štáty uviesť, akým spôsobom využijú fondy EU pre naplnenie každého zo záväzkov zvlášť (teda emisného cieľa, cieľa pre energetickú efektivitu a cieľa pre obnoviteľné zdroje). Bez dostatočného súladu medzi obidvoma procesmi hrozí, že plány pre naplnenie cieľov zostanú len na papieri, zatiaľ čo potrebné investície pôjdu iným smerom.

Niektoré očakávania voličov zabezpečí len vyšší európsky rozpočet pre zahraničnú dimenziu

Na prvý pohľad môže byť debata o európskom rozpočte veľmi nudná. Môže však rozhodnúť o tom, či EÚ prežije dostatočne dlho na to, aby potrebovala ďalší rozpočet, píše SUSI DENNISON.

Kým Európska komisie zavádza základné prepojenie medzi obidvoma procesmi, podľa neziskových organizácii by sa väzba mala ešte posilniť a doplniť aj niekoľkými ďalšími stimulmi. Napríklad možnosťou čerpať dodatočné prostriedky z rezervy v prípade, že daný štát svoje ciele naplní skôr ako v roku 2030. Vyhli by sme sa tak situácii, kedy štát na niekoľko rokov zbytočne zastaví podporu obnoviteľných zdrojov len preto, aby bol ciel naplnený skôr. Štáty tiež môžu mať výhodnejšie podmienky pre čerpanie v prípade, že si už dopredu nastavia ambicióznejšie národné ciele pre rok 2030. Podmienenosť môže samozrejme fungovať aj obrátene: v prípade, že sa daný štát na spoločných cieľoch nebude podieľať spravodlivým podielom, alokácia sa zmenší.

Zapojenie lokálnych aktérov by sa nemalo podceniť

Tvorcovia pravidiel budúceho rozpočtu by takisto mali venovať zvláštnu pozornosť zapojeniu miestnych aktérov a adekvátnym spôsobom tak podporiť energetickú transformáciu na lokálnej úrovni. Rovnako tak by mali byť európske prostriedky vynaložené na pomoc uholným regiónom k prechodu na iné odvetvia. Európska komisia síce spravodlivú transformáciu medzi cieľmi kohéznej politiky zahrňuje, avšak príliš vágne.

To, či členské štáty fondy EÚ do uholných regiónov nasmerujú alebo nie, záleží čisto na nich. Chýba komplexný a jasne definovaný finančný nástroj, ktorý by bol prístupný všetkým regiónom čeliacim výzve post-uholnej transformácie.

Útlm uhlia má vláda schváliť na konci roka. Počíta s eurofondami (+dokument)

EURACTIV získal návrh na cestovnú mapu a financovanie transformácie hornej Nitry. Projekty podporené z eurofondov sa začnú realizovať najskôr v roku 2020.

Podpora zapojenia občanov do energetických projektov bude mať navyše pozitívny dopad siahajúci ďaleko za energetické odvetvie: zaistí spravodlivejšie rozdelenie benefitov plynúcich z prebiehajúcej energetickej transformácie a posliní miestnu komunitu tým, že prispeje k jej väčšej nezávislosti.

V neposlednom rade sa nesmieme zabudnúť pozrieť na rozpočtový rámec ako celok. Je nežiadúce investovať prostriedky do znižovania emisií na strane jednej a súčasne podporovať emisne náročné projekty na strane druhej. Rozpočet by mal byť viac koherentný – len tak môžeme docieliť efektívne využívanie európskych finančných prostriedkov.