Čo je klimatický šek a prečo ho navrhujeme

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračná fotografia. [stockvault.net]

Klimatický šek je stratégia prerozdeľovania, ktorá vracia časť príjmov z emisií priamo obyvateľom a ostávajúcu časť používa adresne a efektívne na klimatické ciele. Tým podporuje nízkouhlíkové investície, sociálne férový prechod ku klimatickej neutralite a zvýšuje jej akceptáciu, píšu europoslanec MARTIN HOJSÍK a environmentalista LADISLAV HEGYI.

Ladislav Hegyi je environmentalista pôsobiaci v oblasti udržateľného rozvoja takmer 30 rokov. V súčasnosti je poradcom europoslanca Martina Hojsíka.

Martin Hojsík je poslancom Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko. V europarlamente je členom skupiny Renew Europe a členom výboru pre životné prostredie.

Európska únia zohľadnila nové vedecké poznatky a ciele Parížskej dohody o klíme a sprísnila svoje klimatické ciele. V súčasnosti pracuje na balíku predpisov „Fit for 55“, ktorý má pomôcť tieto ciele dosiahnuť v praxi.

Zmena zasiahne chudobných

V rámci tohto legilsatívneho balíka klimatických a energetických politík zmenami prechádza aj systém obchodovania s emisiami skleníkových plynov EÚ (EU ETS). Okrem iného Európska komisia naviac navrhla rozšíriť ho aj o nové sektory dopravy a budov do roku 2025. Dôvodom je, že sektor budov je zodpovedný až za 36 percent emisií CO2 v Európe a podobne aj v doprave emisie stále rastú. Sprísňovanie emisných cieľov a klimatického rámca sa premieta aj do cien emisných povoleniek, ktoré sa budú zvyšovať. Experti hovoria aj o cenách 80 eur až 100 eur za tonu CO2 do roku 2030.

Rastúce náklady na emisie si dotknutí výrobcovia energií a produktov, ako sú napríklad výrobcovia ocele či cementu, prenesú do cien a tým na spotrebiteľov. To prináša obavy zo sociálnych dopadov, vrátane rizika prehĺbenia energetickej chudoby.

Fit for 55: Sociálne dôsledky obchodu s emisiami má tlmiť nový fond

Vypúšťanie skleníkových plynov bude po reforme obchodu s emisiami pre priemyselné podniky a elektrárne drahšie. Emisie sa spoplatnia aj pre oblasť budov a dopravy. Kritici vystríhajú, že tento krok môže zasiahnuť chudobné domácnosti a malé podniky.

Štúdia Cambridge Econometrics predpokladá, že rozšírenie systému ETS môže zvýšiť priemerné výdavky na vykurovanie domácností fosílnym plynom o 30 percent a náklady na autá s fosílnym pohonom o 16 percent v roku 2030. Domácnosti s nízkym príjmom míňajú často najvyššiu časť prostriedkov na vykurovanie a dopravu. Súčasne majú veľmi obmedzené možnosti investovania do nízkouhlíkových alternatív, ktoré by im umožnili vyhnúť sa vyšším cenám.

Časť z nich nevlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva a nemá vplyv na rozhodovanie o jej renovácii alebo zmene vykurovania. Problémom môžu byť aj nedostupné alternatívy. V chudobnejších regiónoch je často nízka úroveň verejnej dopravy a nedostatočná cyklistická infraštruktúra. Ľudia sú tu závislí na autách so spaľovacími motormi bez šance ich v dohľadnej dobe vymeniť za elektromobily. Práve ich zasiahne rast cien fosílnych palív obzvlášť silno.

Spravodlivejšie rozdelenie nákladov na zelenú transformáciu

Je preto kľúčové zabezpečiť transformáciu spoločnosti ku klimatickej  neutralite férovým spôsobom. Nie každý môže za klimatickú krízu rovnakým dielom, nie každý dokáže uniesť akékoľvek opatrenia. Náklady a výhody, ktoré so sebou prináša spoplatnenie uhlíka samé o sebe, sú často nerovnomerne rozdelené medzi rôzne skupiny v spoločnosti. Naviac, nízkopríjmové skupiny obyvateľov majú najmenší podiel na klimatickej zmene, ale často najviac doplácajú na jej negatívne dôsledky.

Preto sme si nechali expertov zo think-tanku Asociace pro mezinárodní otázky z Českej republiky, aby vypracovali štúdiu o tom, aké sú u nás možnosti uplatnenia konceptu tzv. uhlíkovej dividendy v prostredí obchodovania s emisiami.

Na základe jej záverov prichádza Progresívne Slovensko s návrhom skĺbenia environmentálneho spoplatnenia emisií skleníkových plynov (ktoré je u nás už roky zavedené v podobe systému obchodovania s emisiami) s uhlíkovou dividendou, ktorú pre lepšiu zrozumiteľnosť nazývame „klimatický šek“. Ten je doplnený o zmeny využitia ostávajúcej časti príjmov z EU ETS. Tento prístup by zabezpečil na jednej strane riešenie klimatickej krízy v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“, stimuloval nízkouhlíkové investície a súčasne eliminoval, resp. minimalizoval prenášanie tejto záťaže na obyvateľov, prispieval k spravodlivejšiemu rozloženiu záťaže a riešeniu energetickej chudoby.

Komisia chce spoplatniť emisie z budov. Slovensko je opatrné

V pripravovanom júnovom balíku právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy, Európska komisia „navrhne rozšírenie systému obchodovania s emisiami na oblasť budov a cestnú dopravu,“ povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simson. Tento krok zvýši energetickú chudobu, vystríhajú kritici.  

Ako bude klimatický šek financovaný

Uhlíková dividenda, resp. klimatický šek je stratégia prerozdeľovania, ktorá príjmy z emisií vracia čiastočne alebo v celom objeme priamo obyvateľom. Tí by v pravidelných časových intervaloch, napríklad mesačne, alebo ročne dostávali určitú sumu, ktorá im bude kompenzovať náklady na zelený prechod. Klimatický šek tak výrazne prispieva k inkluzívnemu a sociálne spravodlivému prechodu ku klimatickej neutralite. Zatiaľ čo myšlienka klimatickej dividendy je relatívne nová, podporujú ju mnohí renomovaní klimatickí vedci, 28 nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu a tisíce ďalších ekonómov.

Prostriedky pre klimatický šek by teda pochádzali z výnosov zo systému obchodovania s emisiami EÚ. Na Slovensku sú tieto peniaze príjmom Environmentálneho fondu SR. V budúcich rokoch sa budú tieto prostriedky zvyšovať – v období rokov 2021 až 2030 sa príjem z predaja emisných povoleniek pre Slovensko odhaduje na 12,4 miliárd eur.

Klimatický šek by navracal významnú časť príjmov zo spoplatnenia emisií skleníkových plynov domácnostiam, aby sa vedeli vyrovnať s rastúcimi cenami energií a niektorých produktov. Mal by osobitný význam hlavne pre domácnosti s nízkymi a stredne vysokými príjmami. Tie môžu pri určitej forme klimatického šeku získať viac, ako zaplatia na zvýšených nákladoch. Analýzy ministerstva financií USA, Kolumbijskej univerzity a ďalších výskumných centier preukázali, že vrátenie príjmov zo spoplatnenia uhlíka vo forme rovnakých dividend jednotlivcom poskytuje čistý finančný prínos až dvom tretinám obyvateľov Spojených štátov.

Peniaze dostane každý obyvateľ

Navrhujeme adresnejšie a efektívnejšie využitie príjmov zo systému obchodovania s emisiami v nasledovnom prerozdelení:

a) Klimatický šek 40 percent

Až 40 percent príjmov z aukcií emisných kvót by sa navracalo v rovnakých platbách každému obyvateľovi SR, vrátane detí, v pravidelných časových intervaloch.

V roku 2026 by dostupné prostriedky pre klimatický šek predstavovali približne 693 miliónov eur, čo by predstavovalo 127 eur, ktoré by obdržal každý obyvateľ. Aritmetický priemer príjmov za roky 2022 až 2030 predstavuje 96 eur pre každého obyvateľa ročne.

Ak by sa alokácia zvýšila na 45 percent, prostriedky na prerozdelenie formou klimatického šeku by vzrástli v roku 2026 na približne 780 miliónov eur, teda 143 eur na obyvateľa.

Aby klimatický šek bol efektívnym nástrojom bez väčších nárokov na kapacity štátnej správy, nemal by obsahovať distribučné kritériá. Mal by byť jednotný a rovnomerne rozdeľovať príjmy z aukcií medzi všetkých obyvateľov. Takýto univerzálny prístup je transparentný a administratívne lacnejší. Klimatické šeky by museli byť oslobodené od daní a nepočítali by sa ako príjem pre žiadne dávky, čo je to dôležité aby sme zabránili stratám nárokov domácností na iné dávky.

b) Environmentálny fond SR 10 percent

V roku 2026 by 10 percent z vydražených výnosov predstavovalo 173 218 881 eur. Celkové výdavky Environmentálneho fondu SR v roku 2020 boli rozpočtované na 105 690 560 eur. Najbližšie 4 roky by teda Envirofond dostal väčšinu prostriedkov ktoré poskytoval, čo je, zohľadňujúc jeho rezervy, dostatočné, neskôr by dostával dokonca viac.

Aby bolo možné dosiahnuť súlad so smernicou EÚ ETS, ktoré hovorí, že aspoň 50 percent príjmov z obchodovania z emisiami je potrebné nasmerovať na klimaticko-energetické účely, polovica (teda 5 percent z celého objemu prostriedkov) viazala na predmetný účel. Zvyšných 5 percent by sa mohlo vynaložiť na neklimatické aktivity ochrany životného prostredia podobne ako doposiaľ.

c) Programy energetickej efektívnosti 20 percent

d) Program obnoviteľnej energie 15 percent

Rámec poskytovania prostriedkov pre energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje navrhujeme nastaviť tak, aby umožňoval reálnu dostupnosť aj pre domácnosti s nízkym príjmom.

Na nový systém obchodovania s emisiami doplatia chudobní, tvrdia kritici o uniknutom dokumente Komisie

Komisia chce podľa uniknutého návrhu systému EU ETS sprísniť podmienky pre priemysel. Obyvatelia budú platiť za emisie z vykurovania domácnosti aj z palív do áut. Na tento krok doplatia najmä nízkopríjmové domácnosti, varujú kritici.

e) Fond zelených inovácií 10 percent

f) Kompenzácie pre priemyselné zariadenia 5 percent

V bode e) navrhujeme dodatočné prostriedky k už existujúcim fondom podobného charakteru, s cieľom zvýšiť podporu tvorby zelených pracovných miest a inovácií v slovenskom priemysle.

V súčasnosti sa na Slovensku až 70 percent prostriedkov Environmentálneho fondu nepoužíva a je len rezervou štátnej pokladnice, zbytok sa často používa neefektívne a netransparentne. Národný kontrolný úrad uviedol, že Envirofond je málo efektívny, má rezervy v transparentnosti a viac ako miliardu eur, získanú hlavne z predaja emisných povoleniek, len pasívne kumuloval na svojom účte. Taktiež, Slovensko neplní odporúčanie EÚ investovať minimálne 50 percent výnosov z predaja emisií na klimaticko–energetické ciele. V kontrolovaných rokoch sme vyčerpali dosiahli v priemere len 14 percent.

Klimatický šek navrhujeme ako percento príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, ktorý vie pružne reagovať na nestálosť tohto trhu. Ak by domácnosti platili viac na nákladoch na energie, či neskôr dopravu, dostali by viac vo forme klimatického šeku a naopak. Vďaka svojej jednoduchosti, absencii vylučujúcich podmienok, rovnosti voči všetkým obyvateľom je transparentným nástrojom vyžadujúcim nízke zapojenie vlády a kapacít na spravovanie.

Navrhovaný systém by prostredníctvom EU ETS naďalej dával na trhu signál spotrebiteľom o vplyvoch emisií skleníkových plynov, motivoval k prechodu na čistejšie riešenia a súčasne by sa zvýšila kúpna sila domácností. Domácnosti by to pomohlo v malej miere aj v investovaní do finančne menej náročných nízkouhlíkových alternatív. Ak to bude spojené s ďalšími opatreniami pre zlepšenie dostupnosti podpory energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov pre domácnosti a pod., ako to navrhujeme, môžeme hovoriť o motivácii a pomoci k investovaniu do čistejších riešení.