V energetickom pláne z dielne ministerstva hospodárstva chýba prognóza vývoja spotreby elektrickej energie do roku 2030, od ktorej by sa mali odvíjať ciele a opatrenia pre rozvoj jednotlivých obnoviteľných zdrojov. Preto sú jeho ciele postavené „na vode“, píšu JÁN KARABA a MARIAN MARAFFKO.
Ján Karaba je riaditeľom Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Marian Maraffko je projektovým manažérom SAPI.
Na návrh aktualizácie Integrovaného energetického a klimatického plánu (INEKP) sme netrpezlivo čakali niekoľko mesiacov. Rezortu hospodárstva však jeho vypracovanie trvalo dlhšie, takže Slovensko nestihlo júnový termín na jeho predloženie Európskej komisii. Či stálo prepracované znenie plánu za omeškanie, záleží najmä od toho, ktorému sektoru prikladáte najväčšiu dôležitosť. Návrh aktualizácie má totiž v niektorých častiach plánu výrazné nedostatky.
INEKP má predstavovať základný rámec dekarbonizačných plánov Slovenska – má nastaviť jasné ciele a nástroje na ich dosiahnutie. V aktuálnom návrhu je však vidno, že sa niektoré časti plánu tešili väčšej pozornosti než iné, rovnako dôležité sektory.
V oblasti využitia obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v sektore dopravy je napríklad zrejmé, ako sa zmenili priority a odhad využitia jednotlivých technológií pri jej dekarbonizácii v porovnaní s predchádzajúcou verziou plánu z roku 2019.
V sektore elektroenergetiky a výrobe tepla a chladu síce evidujeme viaceré zmeny k lepšiemu, no chýba tu rovnaký zmysel pre detail, ktorý by odzrkadľoval nové poznatky, analýzy a štúdie. Plán v tejto oblasti nereflektuje stále rastúce požiadavky priemyslu na dodávku nízkoemisnej a cenovo dostupnej elektriny z OZE.
Chýba výhľad na uhlíkovú neutralitu v roku 2050
Hoci názov plánu hovorí o výhľade do roku 2030, po prijatí európskeho Klimatického zákona a plánu Fit for 55 je v skutočnosti hlavnou úlohou INEKP dostať Slovensko na trajektóriu smerujúcu k uhlíkovej neutralite do roku 2050.
Ciele do roku 2030 sú, samozrejme, dôležité, keďže majú pripraviť solídny základ pre ďalší udržateľný rast zelenej ekonomiky. Na ceste k dekarbonizácii sú však len míľnikom. Aktualizácia plánu túto svoju úlohu v súčasnom znení nenapĺňa a všetko sa prakticky končí rokom 2030. Slovenská vláda musí do národného plánu zapracovať jasný dlhodobý výhľad a ciele, ktoré budú priamo odkazovať na „víťaznú čiaru“, ku ktorej sa musíme dostať – úplnú dekarbonizáciu slovenskej ekonomiky.
Podhodnocovanie potenciálu OZE pokračuje
V porovnaní s verziu INEKP prijatou v roku 2019 nastali veľké zmeny v cieľoch pre OZE v elektroenergetike iba pri dvoch technológiách – vo veternej energii a fotovoltike.
Čo sa týka ostatných zdrojov zelenej energie, je zrejmé, že vo využívaní vodnej energie a biomasy naozaj nie je veľa priestoru pre navýšenie cieľov.
Plán pre výrobu elektriny z geotermálnej energie však vôbec nezahŕňa viacero aktívnych projektov, ktoré sú už v povoľovacom procese a s dodatočnými opatreniami by ich do roku 2030 bolo možné uviesť do prevádzky. Dokument naďalej počíta iba s dokončením projektu v Ďurkove.
V hre je však ešte šesť ďalších geotermálnych elektrární s približným celkovým výkonom 40 MW, ktoré sa plánujú v lokalitách Žiar nad Hronom a Prešov. Slovenská vláda pritom ešte v priebehu tohto roku schválila transpozíciu REPowerEU do Plánu obnovy a odolnosti, ktorej súčasťou je aj podpora geotermálnej energie prostredníctvom investícií a zmiernenia administratívnej záťaže.
Štát svoj zámer podporiť geotermálnu energiu podkopáva aj v sektore vykurovania a chladenia. Ani tu totiž pri využívaní geotermálnej energii neprišlo k navýšeniu cieľov. Jej očakávaný podiel pri výrobe tepla pomocou tepelných čerpadiel dokonca poklesol. Nie je teda zrejmé, ako presne chce slovenská vláda podporiť geotermálnu energiu, keď ju takto podhodnocuje. INEKP by mal obsahovať vyššie ambície a dať tak jasne najavo, že s podporou geotermálnych vrtov počíta.
Musíme však súčasne oceniť predpokladaný nárast podielu vzduchových tepelných čerpadiel na výrobu tepla a chladu. Tepelné čerpadlá pokladáme pri dekarbonizácii teplárenstva za kľúčovú technológiu a teší nás, že sa dostávajú čoraz viac do popredia. Je však potrebné zabezpečiť, aby boli čerpadlá poháňané nízko emisnou elektrinou z OZE, čím sa ich potenciál pre zelený prechod naplno uplatní.
Sektor veternej energie je na správnej ceste…
Najväčšiu zmenu je možné vidieť v oblasti veternej energie, kde sa cieľ pre rok 2030 navýšil z 500 na 750 MW inštalovanej kapacity. Hoci má Slovensko výrazne vyšší teoretický potenciál pre integráciu veterných parkov do svojho energetického mixu, ako vyplýva zo Štúdie rozvoja veternej energetiky na Slovensku, ktorú pripravila SAPI, tak aj nový stanovený cieľ by mal krajinu posunúť na trajektóriu k splneniu jej klimatických cieľov.
SAPI začiatkom roka v Správe o stave obnoviteľných zdrojov v slovenskej elektroenergetike pre rok 2022 vyčíslila hodnoty inštalovaných kapacít jednotlivých technológií OZE, ktoré by mala SR do roku 2050 docieliť. Pre veternú energiu by to mala byť kapacita minimálne 2000 megawattov (MW) – pre rok 2030 to predstavuje približne 670 MW. Napriek tomu už teraz evidujeme množstvo projektov v povoľovacích konaniach a ďalšie pripravované zámery, ktorých uskutočnenie nás môže posunúť ďaleko za cieľ deklarovaný v návrhu aktualizácie INEKP.
… na fotovoltiku sa pozabudlo
Značné nedostatky však vnímame v oblasti fotovoltiky, kde sa v porovnaní s rokom 2019 navýšil cieľ iba o 200 MW na 1400 MW. Podľa analýzy SAPI musí Slovensko do roku 2030 cieliť na aspoň dvojnásobne vyššiu inštalovanú kapacitu než je v súčasnosti v INEKP navrhovaná. Stanovený cieľ je aj vzhľadom na analýzu potenciálu strešnej fotovoltiky, ktorá stanovuje maximálny potenciál iba tohto typu inštalácií až na 37 GW, značne podhodnotený a nereflektuje tak potenciál fotovoltiky na Slovensku, ako ani potreby, ktoré sa s ňou na Slovensku spájajú.
Navyše podľa medzinárodnej organizácie SolarPower Europe sú ciele pre fotovoltiku značne podhodnotené v celej Európskej únii. Európska komisia pritom považuje fotovoltiku za kľúčový nástroj modernej energetiky a za vlajkovú loď, ktorá nás má dopraviť k dekarbonizácii ekonomík členských štátov i celej Únie. Tomu zodpovedá aj ambiciózny cieľ dosiahnuť až 750 GW kapacity do roku 2030.
Žiaľ, podľa súčasných návrhov INEKP by EÚ dosiahla do 2030 iba 425 GW, teda niečo málo cez polovicu ambícií Komisie, a aj keď to možno počuť nechceme, Slovensko je tiež súčasťou problému.
Fotovoltika má jednu obrovskú výhodu – k jej rozvoju dochádza samovoľne, teda aj bez väčšieho zásahu a investícií zo strany štátu. Podľa dát prevádzkovateľov distribučných sústav došlo v roku 2022 k nárastu solárnych kapacít o približne 60 MW.
Za rok 2023 sme hranicu 60 MW prekonali už v polovici roka a predpokladá sa, že za celý rok by mohlo pribudnúť niečo cez 100 MW nových inštalovaných kapacít fotovoltiky. Terajší cieľ v INEKP prekonáme iba pri udržaní súčasného tempa rozvoja. Ak sa pridá podpora štátu pri príprave väčších fotovoltických elektrární a rastúci trend inštalácií malých a lokálnych zdrojov, dostaneme sa ďaleko zaň. Ak aktuálne nastavený cieľ neprehodnotíme, je už teraz isté, že práve táto časť INEKP bude čeliť tvrdej kritike zo strany Európskej komisie.
Jadrová energia tvorí jadro energetického plánu
V INEKP je venovaný jadrovej energii príliš veľký priestor. Jadrová energia, samozrejme, tvorí kľúčovú časť nášho energetického mixu a bolo by nezmyselné požadovať odstavenie a úplnú náhradu už existujúcich jadrových zdrojov. Zároveň si však myslíme, že nemá zmysel stavať ďalšie jadrové elektrárne a budovať slovenskú energetiku na nových blokoch alebo na idei malých modulárnych reaktorov.
Aj nedávna štúdia poukazuje na to, že výstavba jadrových elektrární bude čím ďalej nevýhodnejšia a drahšia, pričom vo väčšine krajín ani nerieši otázku energetickej bezpečnosti. Dokončenie a spojazdnenie nových blokov sa navyše v mnohých krajinách veľmi predlžuje.
Napríklad nový blok v elektrárni vo francúzskom Flamanville ešte stále nie je v prevádzke, hoci práce na ňom začali už v roku 2007 a blok mal vyrábať elektrinu pôvodne už v roku 2012. Najnovší blok vo fínskej elektrárni Olkiluoto, ktorého výstavba začala v roku 2005, už síce od mája tohto roku elektrinu vyrába, avšak podľa plánov mal byť dokončený ešte v roku 2009. Viac než 15 rokov trvajúce práce sa podpísali aj na masívnom náraste ich cien – vo Fínsku náklady narástli z pôvodne plánovaných 3 na až 11 miliárd eur, zatiaľ čo vo Francúzsku sú náklady zatiaľ na 13,2 miliárd z pôvodných 3,3 miliárd eur.
V konečnom dôsledku sa však netreba ani pozerať do zahraničia – na Slovensku nám ako krásny príklad slúži elektráreň v Mochovciach, kde niekoľkonásobne stúpli náklady aj čas výstavby 3. a 4. bloku.
Všetky financie vložené do nových jadrových zdrojov nás vzďaľujú od dosiahnutia uhlíkovej neutrality – len si predstavme, aké pokroky by sme v sektore OZE docielili so šiestimi miliardami eur, ktoré nás stáli nové bloky v Mochovciach, a s 12-ročnou podporou.
V tomto prípade naozaj platí, že každé euro investované do nových jadrových zdrojov je euro neinvestované do OZE, ktorých investičné náklady – a cena elektriny nimi vyrobená – neustále klesajú. Nielen na Slovensku pritom stále nemáme vyriešenú ani otázku trvalého úložiska vyhoretého jadrového paliva, a hoci sa môže tento problém javiť ako otázka ďalekej budúcnosti, jedného dňa nás môže dostihnúť. Z pohľadu nákladov na inštaláciu a rýchlosti spustenia do prevádzky majú OZE navrch a s každou ďalšou investíciou do nových jadrových zdrojov si tak sami odďaľujeme dosiahnutie vlastnej dekarbonizácie.
Plán neobsahuje základné dáta a podrobnejšie opatrenia
Či už sú aktualizované ciele vnímané pozitívne, alebo negatívne, stále nebol vyriešený základný problém, na ktorý sme upozorňovali už pri prijímaní prvého plánu v roku 2019. V INEKP totiž naďalej absentuje relevantná prognóza vývoja spotreby elektrickej energie do roku 2030.
Práve od tejto analýzy by sa pritom mali odvíjať nastavené ciele, opatrenia a opodstatnenia pre navrhované inštalované kapacity jednotlivých technológií OZE. Pri neexistencii tejto prognózy sú všetky ciele vyjadrené v percentuálnych bodoch postavené takpovediac „na vode“.
Aktualizácia plánu ani teraz neobsahuje podrobnejší akčný plán opatrení, ktorými by sa malo Slovensko na ceste k splneniu svojich deklarovaných cieľov riadiť. Hoci sa v pláne spomínajú niektoré kroky vychádzajúce z REPowerEU, chýbajú tu podrobné nástroje a čiastkové plány vedúce k dekarbonizácii slovenskej ekonomiky.
V súvislosti s nedávno prijatým balíčkom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ by sa opatrenia mali týkať aj zavádzania nových aktérov na trhu s energiami, ktorí sa považujú za jeden z kľúčových nástrojov pre dekarbonizáciu. Ide najmä o agregátorov flexibility, energetické komunity a energetické úložiská. Zatiaľ čo návrh aktualizácie INEKP spomína tieto nové prvky a uznáva ich dôležitosť, v pláne chýbajú podrobnejšie rozpracované dlhodobé plány, ktoré by priamo adresovali ich integráciu do energetických trhov.