Európsky ekologický dohovor nestačí

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Martin Hojsík. [EP/Thierry Roge]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019

Európske emisie netreba znížiť o 55, ale 65 percent do roku 2030, píše europoslanec MARTIN HOJSÍK. V návrhu Európskej komisie mu tiež chýbajú prísnejšie kritériá pre využívanie biomasy a malých vodných elektrární, ako aj ďalšie konkrétne opatrenia.

Martin Hojsík je poslancom Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko. Je členom výboru pre životné prostredie a náhradníkom vo výboroch pre energetiku a pre rozpočet.

Európsky ekologický dohovor (European Green Deal) je kľúčovým krokom pred. Zaväzuje sa k hlboko transformačným politikám v oblasti klímy a životného prostredia. Má však ďaleko k dokonalosti a jeho text neobsahuje dostatočné riešenia klimatických a environmentálnych problémov.

Kľúčové bude, na aké konkrétne ciele, opatrenia a stratégie rozmení Európska komisia súčasné deklarácie.

Nedostatočný klimatický cieľ a Čína

Zámer predstaviť do leta 2020 plán pre stanovenie cieľa zníženia emisií skleníkových plynov „najmenej“ o 50 percent a „smerom k“ 55 percentám (oproti úrovni z roku 1990) nie je dostatočný a plne v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať oteplenie pod 2 °C, čo najbližšie k 1,5 °C.

Vzhľadom na emisné scenáre Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), historickú a morálnu zodpovednosť EÚ za zmenu klímy a väčšiu kapacitu konať oproti väčšine iných krajín nie je tento cieľ dostatočný. Cieľ zníženia emisií, s ktorým EÚ dnes mala začať, mal byť na úrovni najmenej 55 percent oproti roku 1990, s otvorením analýz a diskusie o cieli 65-percentného zníženia.

Slovenskí europoslanci: Európsky ekologický dohovor by mal chrániť chudobných a lesy

Wiezikovi chýba v novom klimatickom pláne EÚ väčší dôraz na ochranu prírody, Hajšel podčiarkuje boj proti energetickej chudobe, Štefanec konkurencieschopnosť a inovácie. Hojsík využil predstavenie dokumentu na kritiku slovenskej vlády.

Cieľ 50-percentného zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 EÚ splní, napríklad podľa štúdie think-tanku Sandbag už len samotnou implementáciou doposiaľ existujúcich politík EÚ a už ohlásených odstavovaní uhlia členskými štátmi.

Tento zámer je problematický aj z časového hľadiska. Európska komisia má v úmysle predložiť návrh nového vyššieho emisného cieľa až do leta 2020, čo ponechá členským štátom EÚ veľmi málo času pre rokovania a jeho podporu. Návrh takéhoto cieľa je potrebné predložiť čo najskôr.

Akékoľvek oneskorenie bude stáť EÚ jej pozíciu medzinárodného lídra klimatickej diplomacie, pretože hrozí že ako skupina štátov nestihne EÚ prezentovať vzájomne odsúhlasený cieľ pred stretnutím EÚ – Čína v septembri v Lipsku. Dohoda krajín EÚ na vyššom emisnom cieli bude kľúčová pre vstup do rokovania s Čínou, ak má viesť k pokroku v medzinárodných záväzkoch znižovania emisií skleníkových plynov pred konferenciou OSN o klíme COP26 v novembri budúceho roku v Glasgowe.

(Ne)udržateľné obnoviteľné zdroje

Čo chýba pri prísľuboch revízie energetickej legislatívy, ktorá správne naznačuje zvyšovanie ambícií, je stanovenie dôslednejších kritérií pre udržateľné využívanie obnoviteľných zdrojov energie (hlavne biomasy a malých vodných elektrární), ktoré by rešpektovali limity prírody a vedecké poznatky (napríklad o emisiách z využívania biomasy). Tie musia napríklad zahŕňať zákaz spaľovania guľatiny na výrobu energie, ktorý obmedzí energetickú biomasu len na zvyšky z lesného hospodárstva a odpady.

Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie nesmie ísť na úkor prírody (biomasa na úkor lesov, malé vodné elektrárne na úkor riek) a musí mať reálny, výrazný vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov a celkovo záťaže prostredia.

Ako pristátie na Mesiaci. Komisia pri ekodohovore nešetrila silnými slovami, opatrenia prídu neskôr

Európska komisia predstavila cestovnú mapu ako urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Štáty môžu svoj súhlas prejaviť už na tohtotýždňovom summite, ten však môže byť zablokovaný sporom o jadrovú energiu.

Zároveň je potrebné nastaviť rozvoj obnoviteľných zdrojov tak, aby čo najviac generoval rozvoj regiónov v rámci regionálnych energeticky sebestačných politík.

Pozitívnym novým prvkom oproti deklaráciám z časov kandidatúry Ursuly von der Leyen je prísľub prijať novú, ambicióznejšiu stratégiu adaptácie na zmenu klímy, so zámerom podporiť rozvoj budov odolných voči dôsledkom zmeny klímy, realizovať prírodne orientované adaptačné opatrenia a zlepšiť pripravenosť na extrémne prejavy počasia podmienené zmenou klímy a prevenciu.

Mnoho aspektov dôležitých pre adaptáciu na dôsledky zmeny klímy v texte zatiaľ nenájdeme, napríklad prispôsobovanie verejných priestranstiev, kritickej infraštruktúry či sociálnu adaptáciu. Predpokladám však, že je to dané len stručnosťou textu a nová adaptačná stratégia EÚ na zmenu klímy bude obsahovať všetky potrebné prvky.

Nízke číslo pre obnovu budov

Z mnohých ďalších pozitív by som rád vyzdvihol zámer presadzovať legislatívu a strategické dokumenty o energetickej hospodárnosti budov, zamerať sa na rozsiahlejšiu obnovu budov a analyzovať zahrnutie emisií z budov do Systému EÚ pre obchodovanie z emisiami (EÚ ETS). Rovnako aj prehodnotenie legislatívy o stavebných produktoch tak, aby sa zabezpečil ich súlad s klimatickou politikou a obehovým hospodárstvom.

Potenciálnym negatívom je náčrt uvažovania Európskej komisie o miere ročnej obnovy (energeticky efektívnych a zdravých) budov, ktorý hovorí, že súčasná ročná miera obnovy budov 0,4 – 1,2 percenta by sa mala najmenej zdvojnásobiť. Ak by EÚ ostala pri cieli len zdvojnásobenia, je otázne, či by bolo dostatočné z hľadiska klimatických a environmentálnych potrieb a cieľov.

Cieľom klimatickej politiky nemá byť Európa bez priemyslu a závislá na dovoze

Pre svoju dekarbonizáciu potrebujú slovenský a európsky priemysel finančnú podporu a rovnaké podmienky na trhu ako mimoeurópski konkurenti, píše MILAN VESELÝ.

Hlavne však ide o nízke číslo. Samotní experti zo stavebného sektora uvádzajú možnosť dosiahnuť ročné tempo komplexnej obnovy budov v miere tri percentá ročne. EÚ by sa mala zamerať na zabezpečenie dostatočného pridelenia prostriedkov na renováciu a výstavbu budov, ktoré (v kombinácii s inými verejnými politikami) môžu efektívne vytvárať dostatočné investície na renováciu troch percent budov ročne.

EÚ by mala vytvoriť podmienky a poskytnúť finančnú podporu pre podporu komplexnejšieho prístupu k výstavbe a renováciám tak, aby sa zvyšovala energetická efektívnosť, využívanie opatrení pre adaptáciu na zmenu klímy, udržateľných materiálov a zabezpečila sa kvalita vnútorného prostredia.

Ku kladom patrí nesporne zámer riešiť energetickú chudobu a deklarovanie energetickej efektívnosti ako priority dekarbonizácie. Väčšia podpora energetickej efektívnosti môže významne pomôcť aj Slovensku. Pripomeňme si, že máme stále siedmu najvyššiu energetickú náročnosť na základe stálych cien v EÚ28.

Pozitívne, ale málo konkrétne

Nádejne vyznieva aj zámer vytvorenia nového akčného plánu pre podporu obehového hospodárstva rozvíjajúceho trhy pre klimaticky neutrálne a obehové produkty. Ten má okrem iného stanoviť spoločné princípy a metodológie pre navrhovanie udržateľných produktov a opatrenia motivujúce podnikateľov k ponuke opakovane používaných a opraviteľných produktov.

To môže významne pomôcť zvýšiť dynamiku rozvoja obehovej ekonomiky aj na Slovensku, kde miera opätovného využitia materiálov v posledných rokoch stagnuje. Medzi rokmi 2010 a 2016 klesla o 0,2 percenta.

Poľsko sa k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050 nepripojí, ostatní sa dohodli

K uhlíkovej neutralite do roku 2050 sa nakoniec zaviazali aj Česká republika a Maďarsko. Presvedčil ich prísľub akceptácie národnej voľby energetického mixu a zmienka o jadrovej energii.

V roku 2016 bola na Slovensku miera opätovného využitia materiálov iba 4,9 percenta. Holandsko malo v roku 2016 mieru opätovného využitia materiálov 29 percent, Francúzsko 19,5 percenta, Belgicko 18,9 percenta.

Taktiež plán pre novú legislatívu o odpadoch, kde sa už nehovorí o prevencii len vo všeobecných frázach, ale o konkrétnych cieľoch a opatreniach pre predchádzanie vzniku odpadov a riešenia problému nadmerného balenia. Zvažuje sa stanovenie zákonných požiadaviek pre minimálny povinný podiel recyklátu v produktoch ako napríklad obaly, konštrukčné materiály, batérie, vozidlá – po čom volali environmentálne orientovaní experti dávno – či eliminovanie vývozu odpadov mimo EÚ a revízie legislatívy o nelegálnom vývoze odpadov. Teší ma, že takmer rovnaké opatrenia (a mnohé ďalšie) sme už pred mesiacmi navrhli do volebného programu Progresívneho Slovenska / Spolu.

Teší ma tiež deklarovanie cieľa znížiť riziká plynúce z používania pesticídov a zvýšenia organického poľnohospodárstva. Potrebné je však stanovenie konkrétnych cieľov a opatrení. Podobne je fajn vidieť všeobecné deklarácie o striktnejšej ochrane zvierat, potrebné sú však konkrétnejšie ciele a opatrenia, napríklad skoncovanie s klietkovými chovmi a podobne.

Slovensko musí uspieť

To, či zelený dohovor EÚ bude slúžiť na prospech občanom Slovenska bude závisieť od konkrétnej podoby opatrení, na ktoré Komisia rozpracuje jeho deklarácie a následne od toho, ako túto výzvu a príležitosť využijú ďalšie vlády na Slovensku.

Doterajšie vlády zelené riešenia často len odkladali, realizovali spravidla z donútenia a nezriedka v prospech niekoľkých vyvolených, na úkor našich peňaženiek a prírody.

Po uhlíkovom cle na hraniciach volajú slovenskí priemyselníci aj ochranár

Produkty a služby predávané v Európe by mali podliehať rovnakým environmentálnym štandardom, tvrdí ochranár Daniel Lešinský. Šéf U.S. Steel Košice James E. Bruno súhlasí s dekarbonizáciou, žiada však rovnováhu v medzinárodnom obchode.

Európsky zelený dohovor predstavuje príležitosti pre rozvoj moderného podnikania, inovácií a tvorbu nových pracovných miest. Bude priať odvážnym a aktívnym, ktorí budú hľadať skutočné a spravodlivé riešenia klimatickej a environmentálnej krízy pre všetkých.

Nie každý môže za klimatickú zmenu rovnakým dielom, čo musí byť zohľadnené. Potrebujeme vychádzať z princípu „znečisťovateľ platí“ a citlivo pristupovať k nízkopríjmovým skupinám obyvateľov, ktorí majú najmenší podiel na klimatickej zmene, ale mnohí sú často zasiahnutí najviac. Zároveň sa hrá o budúcu konkurencieschopnosť a rozvoj nášho podnikateľského sektora. Slovensko potrebuje dôsledne rozvíjať zelené, bezuhlíkové inovácie a adaptovať na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy.

Slovensko musí uspieť.

Zdroje:

United in Science https://public.wmo.int/en/resources/united_in_science

Pecho J., Markovič L.: Globálna klíma v rokoch 2015 – 2019: Klimatická zmena sa zrýchľuje, SHMÚ, 2019 http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=1020

Pecho J.: Zmena klímy a jej dopady, Adaptácia na zmenu klímy – naliehavá úloha miest, Karpatský rozvojový inštitút, 2014, http://www.kri.sk/web_object/803.pdf

Peterová E., Garčár I.: Klimatická zmena a jej vplyv na zdravie a majetok na Slovensku, SHMÚ, 2018, http://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=927

Sandbag, Halfway there, 2019 https://sandbag.org.uk/wp-content/uploads/2019/04/Halfway-There-March-2019-Sandbag.pdf

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (návrh), október 2019, https://www.economy.gov.sk/uploads/files/zsrwR58V.pdf

(Titulok a medzititulky – redakcia)