Ministerstvo hospodárstva by malo zosúladiť národný energeticko-klimatický plán s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. Treba ho tiež riadne prediskutovať s odborníkmi, čím sa môže zvýšiť jeho kvalita a akceptovateľnosť verejnosťou, píše JURAJ MELICHÁR.
Juraj Melichár je národným koordinátorom pre verejné financie v občianskom združení Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network.
Slovenský návrh národného energetického a klimatického plánu sa objavil na predposlednej – 27. priečke so žalostným skóre 12,5 percenta.
Podrobné hodnotenie národných energeticko-klimatických plánov (National energy and climate plan, NECP) všetkých členských štátov EÚ zostavili experti z renomovaných organizácií Ecologic Institute a Climact na podnet Európskej nadácie pre klímu, a to v spolupráci s desiatkami odborníkov z celej Európy.
Pozreli sme sa na podrobné hodnotenie Slovenska a navrhli sme, ako by mal plán vyzerať.
Európa musí ešte zabrať
Hodnotenie návrhov plánov sa môže zdať veľmi prísne. Neporovnáva ich však s politicky stanovenými cieľmi pre rok 2030, ale s vedecky stanovenými potrebami pre bezuhlíkovú spoločnosť do roku 2050.
Na čele rebríčka je len s 52,4 bodu/percenta Španielsko, nasleduje Francúzsko s takmer 47 bodmi. Ku krajinám s lepším klimatickým plánom patrí aj Grécko (44,2) a Švédsko (42,8).
Priemerné európske skóre bolo 29 percent, pričom Slovensko získalo spolu s Nemeckom len 12,5 bodu. Dôležitý dokument v ceste za čistejším životným prostredím viac „odfláklo“ už len Slovinsko s 3,2 bodu.
Čas do konca roka
Je veľmi znepokojujúce ako vyzerá návrh slovenského energeticko-klimatického plánu pre najdôležitejšie roky, počas ktorých máme šancu zvrátiť klimatickú hrozbu. Európski experti mu vyčítali najmä veľmi neambiciózne ciele do roku 2030 a celkom absentujúce dlhodobé ciele do roku 2050.
Slovensko získalo dokonca mínusové body za fakt, že Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) k tvorbe dokumentu neprizvalo širšiu verejnosť, odborné ani občianske organizácie.
Na druhej strane treba dodať, že v dobe odovzdania návrhu nemalo MH SR k dispozícii schválenú Envirostratégiu 2030 a na Nízkouhlíkovej stratégii rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 sa ešte pracuje.
V júni má Európska komisia zaslať Slovensku svoje komentáre k návrhu plánu. Potom bude mať štát čas do decembra 2019, aby jej zaslal konečnú verziu.
Nesúlad s Parížskou dohodou
Najhoršou správou je, že hlavný cieľ Parížskej dohody je nesprávne zapracovaný do návrhu NECP.
Konkrétne chýba náš záväzok vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, čo by významne znížilo riziká a dôsledky zmeny klímy. Dokument len nesprávne a neúplne spomína cieľ udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C.
Návrh NECP nezapracoval ani uznesenie vlády o transformácii hornej Nitry, ktoré bolo schválené 12. decembra 2018 a má zásadný vplyv na dotovanie elektriny z uhlia – najhoršieho paliva pre klímu.
Pri fosílnych palivách tiež chýbajú zmienky o potrebe znižovania závislosti od ich dovozu v spojení so systematickými opatreniami na zvyšovanie energetickej efektívnosti a udržateľných obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pre optimalizovanú miestnu (s)potrebu.
Rádioaktívna budúcnosť?
Slovensko sa plánuje stať krajinou s najvyšším podielom jadrovej energie na svete namiesto rozvoja OZE, ktoré by spĺňali kritériá udržateľnosti.
Navyše všetko jadrové palivo dovážame z Ruska.
Dosť znepokojivé sú plány Slovenska nielen pre dostavanie dvoch minimálne 440 MW blokov Mochoviec, ale aj megalomanské plány až na 2 400 MW v kontroverznej jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice.
Vyššie ambície pre Slovensko
V tabuľke vyššie sme zhrnuli najdôležitejšie ciele slovenského NECP spolu s orientačnými bodmi (benchmarkami) európskych expertov.
V druhom stĺpci zľava sú slovenské ciele z návrhu NECP. V ďalších stĺpcoch je zasa vidno, ako európski experti stanovili orientačné body (benchmarky) pre Slovensko (tučným písmom): minimálnu a mierne ambicióznu úroveň energeticko-klimatických cieľov do roku 2030, ako aj údaje pre bezuhlíkovú spoločnosť najneskôr do roku 2050.
V tabuľke sme použili hodnotenie metódou semaforových svetiel, kde (tmavo)zelená farba označuje najlepšie ciele, oranžová stredné a červená najmenej ambiciózne ciele.
Z hodnotenia vyplýva, že Slovensko potrebuje aktualizovať emisie mimo sektoru EÚ ETS v návrhu NECP, kde je staršia hodnota -12%, o ambicióznejšiu hodnotu -20% z Envirostratégie 2030. Celkovo je však v rámci -30 percent EÚ podpriemerná.
Slovenský cieľ pre energetickú efektívnosť nebol v návrhu NECP špecifikovaný, ale spomínané možnosti (oranžová bunka) sa pohybujú okolo minimálnej úrovne cieľa EÚ.
Výrazne najhorším je cieľ pre OZE, ktorý si Slovensko stanovilo veľmi neambiciózne (v tabuľke červeným). Tmavšie odtiene zelenej zobrazujú odporúčania európskych expertov pre mierne ambiciózne a bezuhlíkové ciele, ktoré si SR v NECP zatiaľ nestanovilo.
Ako by vyzerala implementácia týchto cieľov na Slovensku, by sme sa mali dozvedieť čoskoro v nízkouhlíkovej stratégii vypracovanej na základe modelov nízkouhlíkovej štúdie.
Odporúčania pre lepší plán
V prvom rade odporúčame dopracovať plán tak, aby zodpovedal záväzkom Parížskej dohody. Smerovanie k bezuhlíkovej ekonomike najneskôr do roku 2050 musí byť smerodajným princípom.
Ďalej by sa MH SR malo inšpirovať spoluprácou s expertnými pracovnými skupinami z tvorby Envirostratégie 2030 a plán riadne prediskutovať so širokou odbornou verejnosťou. Okrem zvýšenia kvality sa tým môže zlepšiť aj akceptovateľnosť prijímaných opatrení verejnosťou.
Je tiež potrebné využiť opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a tým znížiť nezdravú závislosť od dodávok fosílnych palív a jadra z Ruska. NECP by ďalej mal rozpracovať systematický útlm využívania fosílnych palív a podporu rozvoja energetických kapacít v regionálnej verejnej správe.
Slovensko tiež môže zužitkovať tvorbu kritérií udržateľnosti pre všetky OZE, ku ktorej sme sa zaviazali v Envirostratégii 2030, a zvýšiť podiel OZE na takú úroveň, ktorá by sa blížila k európskym priemerom.