Päť výziev pre dekarbonizáciu energeticky náročných odvetví

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Výroba v nemeckej oceliarni. [TASRP/AP/Markus Schreiber]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky 2019

Na dekarbonizáciu energeticky náročných odvetví sú potrebné inovácie, materiálová efektívnosť, transformácia energetiky, dostatok investícii a nový systém riadenia, píšu bruselskí výskumníci GAURI KHANDEKAR a THOMAS WYNS.

Gauri Khandekar a Tomas Wyns pôsobia ako výskumní pracovníci v rámci Inštitútu európskych štúdií na Slobodnej univerzite v Bruseli. Gauri Khandekar vystúpila na decembrovej konferencii Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky, ktorú spoločne zorganizovali EURACTIV Slovensko a Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach.

Jedenásteho decembra Európska komisia predstavila svoju doposiaľ najvýraznejšiu iniciatívu – Európsky ekologický dohovor, ktorého cieľom je určiť rámec pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Aj keď je ekodohovor ambicióznou iniciatívou, zabezpečenie transformácie európskych energeticky náročných odvetví preň bude sizyfovskou úlohou. Pre tieto odvetvia bude zložité prispieť k uhlíkovej neutralite, pretože ich výrobné procesy sú energeticky náročné a vzniká pri nich veľké množstvo oxidu uhličitého. Navyše už väčšinu menej náročných opatrení pre dekarbonizáciu urobili.

Pre energeticky náročné odvetvia predstavuje 30 rokov, ktoré ostávajú do dekarbonizácie, jeden veľký investičný cyklus. Aby ho mohli využiť na transformáciu, musí byť adresovaných päť hlavných výziev.

Ako pristátie na Mesiaci. Komisia pri ekodohovore nešetrila silnými slovami, opatrenia prídu neskôr

Európska komisia predstavila cestovnú mapu ako urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent. Štáty môžu svoj súhlas prejaviť už na tohtotýždňovom summite, ten však môže byť zablokovaný sporom o jadrovú energiu.

Inovácie v energetike aj výrobe

Prvou výzvou je široké spektrum inovácií. Od tvorby a urýchlenia zavádzania nových nízkouhlíkových procesov (z ktorých mnohé vyústia do odlišného typu produkcie a budú si vyžadovať iné vstupné materiály alebo základné priemyselné procesy), po inovácie, ktoré súvisia nielen s hodnotovými reťazcami energeticky náročných odvetví, ale aj energetickými systémami, ktoré ich poháňajú.

Nevyhnutné bude aj dosiahnutie vyššej úrovne cirkularity a materiálovej efektívnosti. To znamená lepšie udržiavanie hodnoty materiálu, vyhýbanie sa jeho znehodnoteniu a kontaminácii, nárast efektívnosti v používaní nových materiálov vo výrobe aj stavebníctve a zvyšovanie miery recyklácie základných materiálov.

Dôležitou súčasťou dekarbonizácie európskeho priemyslu je aj stimuláciu dopytu po výrobkoch s nízkou uhlíkovú stopou. Tieto výrobky budú musieť byť v konečnom dôsledku schopné konkurovať bežným výrobkom z vnútra Únie aj mimo nej.

Plánovanie a koordinácia

Po tretie, pre transformáciu priemyslu bude nutný súlad paralelnej klimaticky neutrálnej transformácie energetického systému a vývoja infraštruktúry potrebnej na jej rozvoj. Dosiahnutie klimatickej neutrality v priemysle aj v produkcii elektrickej energie si bude vyžadovať účinné plánovanie a koordináciu, ktorá umožní, aby bolo pre transformáciu priemyslu k dispozícií veľké množstvo spoľahlivej zelenej energie za trhové ceny.

Zároveň si tie najsľubnejšie priemyselné procesy budú vyžadovať včasný rozvoj a financovanie adekvátnej infraštruktúry (napríklad v prípade vodíka a využívania CO2).

Po štvrté, investície energeticky náročných odvetví musia byť výrazne vyššie, a to o 25 až 60 percent. Trhové podmienky aj regulačné prostredie musia zabezpečiť, že spoločnosti budú schopné investovať s prijateľnou mierou rizika. Je tiež pravdepodobné, že transformácia bude zahŕňať aj opätovný rozvoj významného počtu opustených priemyselných lokalít, čo si tiež bude vyžadovať množstvo kapitálu.

V neposlednom rade bude musieť byť transformácia inteligentne riadená novým systémom správy podobným tomu, ktorý vznikol pre potreby energetickej únie.

Vyššie klimatické ambície? Ak podmienky nebudú rovnaké pre všetkých, hrozí vojna

Oceliari sú naklonení znižovaniu emisií aj uhlíkovému clu. Upozorňujú však na úskalia: vyššie ceny priemyselných výrobkov a vyostrenie obchodných konfliktov.

Globálna konkurencia

Netreba tiež zabudnúť, že transformácia sa odohráva vo vysoko konkurenčnom a dynamickom medzinárodnom prostredí, pričom mnohé z odvetví, ktoré produkujú základné materiály, súťažia na globálnom trhu. Transformácia sa nemôže uskutočniť, ak pritom priemysel Európskej únie utrpí v boji s medzinárodnými konkurentmi veľké straty.

Celoeurópsky cieľ klimatickej neutrality si tiež bude vyžadovať vyvážený prístup, ktorý rozlišuje medzi rozvinutejšími priemyselnými koridormi v západnej Európe a priemyselnými oblasťami južnej a východnej Európy. Väčšie prepojené priemyselné oblasti majú v rozširovaní potrebnej infraštruktúry výhodu. Špeciálna pozornosť preto musí byť venovaná menším priemyselným centrám, napríklad vo východnej Európe.

Prvý krok

Ekodohovor je vierohodný prvý krok, ktorý rieši väčšinu načrtnutých výziev. Zdôrazňuje úlohu prechodu na cirkulárnu ekonomiku, synergiu energetiky a priemyslu, digitalizáciu, materiálovú efektívnosť, rozšírenú zodpovednosť výrobcov, dodávky udržateľných surovín (najmä kritických surovín potrebných pre čisté technológie), výskum a vývoj, ako aj zavádzanie prvých komerčne využiteľných inovácií do roku 2030.

Z technológií by mali mať prioritu čistý vodík, palivové články a ďalšie alternatívne palivá, uskladňovanie energie, ako aj zachytávanie, skladovanie a využívanie uhlíka. Financovanie môže byť zabezpečené z inovačného fondu, do ktorého prúdia prostriedky z európskeho systému obchodovania s emisiami. Za spomenutie stojí aj podpora čistých technológií v oceliarskom priemysle, ktoré by viedlo k nízkouhlíkovému výrobnému procesu do roku 2030.

Prechod ku klimatickej neutralite energeticky náročných odvetví však bude závisieť aj od zrozumiteľnej priemyselnej stratégie, ktorú má Komisia predstaviť v marci 2020.

Cieľom klimatickej politiky nemá byť Európa bez priemyslu a závislá na dovoze

Pre svoju dekarbonizáciu potrebujú slovenský a európsky priemysel finančnú podporu a rovnaké podmienky na trhu ako mimoeurópski konkurenti, píše MILAN VESELÝ.

(titulok a medzitulky – redakcia)