Píše Martin Hojsík: Nechcem európsky biomasaker

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) počas rokovania NRSR. [TASR/Jakub Kotian]

Využívanie biomasy so sebou prináša rozmach ťažby a pokles schopnosti lesov zachytávať oxid uhličitý. Súčasné kritéria pre jej využívanie sú nedostatočné a nebránia negatívnym dopadom na lesy. 

Európska komisia predstavila očakávaný balík legislatívnych návrhov Európskej komisie „Fitfor55“ s cieľom zosúladiť predpisy Európskej Únie s novým cieľom zníženia emisií skleníkových plynov o 55 percent do roku 2030. V rámci neho sa budú novelizovať kľúčové klimatické a energetické predpisy počnúc európskym systémom obchodovania s emisiami, energetickou efektívnosťou, mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie až po smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie. Práve revízia poslednej menovanej rozhodne o tom, či obnoviteľné zdroje energie budú skutočne šetrné k prostrediu, alebo sa bude naďalej podporovať aj také využívanie obnoviteľných zdrojov, ktoré poškodzuje lesy, vodné toky a koniec koncov i klímu.  

Zvýšené spoliehanie sa na energiu z dreva je čiastočne zodpovedné za rozmach ťažby lesov v Európe. Úbytok biomasy sa v rokoch 2016-2018 zvýšil v porovnaní s obdobím 2011-2015 o 69 percent. Plocha ťaženého lesa sa v rovnakom porovnaní zvýšila o 49 percent. Energetické využívanie drevnej biomasy v Únii sa v posledných dvoch desaťročiach prudko zvyšovalo, od roku 2013 bol rast miernejší. Pelety a drevné štiepky sa čoraz častejšie získavajú v Európe zo starých, zachovalých častí lesov, napríklad Karpát či Pobaltia. Ťažba zaťažuje každým rokom nové časti lesných ekosystémov nielen v Európe, ale aj v USA, Kanade, Rusku, Brazílii, ktoré vyvážajú drevené pelety, aby uspokojili rastúci dopyt Únie po biomase. Štatisticky síce rozloha európskych lesov mierne rastie, no ich schopnosť absorbovať CO2 od 90. rokov 20. storočia stagnuje. Na Slovensku klesla od roku 1990 o viac ako štyri milióny ton CO2. Schopnosť pohlcovať uhlíkové emisie totiž ovplyvňuje aj zloženie a vek lesov, ich zdravie, či spôsob lesného hospodárenia. 

Spaľovanie celých stromov pre energiu je záťažou aj pre klímu. Spaľovanie lesnej biomasy prenáša uhlík z lesa do atmosféry v priebehu niekoľkých minút a medzi týmto počiatočným uvoľnením a pohltením týchto skleníkových plynov prostredníctvom opätovného rastu existuje takzvaná uhlíková doba návratnosti. Táto doba návratnosti môže trvať roky, ak sú surovinou napríklad lesné zvyšky. Ak sa však spaľujú pre energiu celé stromy, doba návratnosti v závislosti od druhov a podmienok sa pohybuje od mnohých desaťročí až po storočia. A v niektorých prípadoch nemusí byť uhlík z pôvodného lesného porastu nikdy obnovený. Ak máme predísť závažným dopadom zmeny klímy, potrebujeme usilovať o obmedzenie globálneho oteplenia na 1,5 stupňa Celzia, ako uvádza Parížska dohoda o klíme. Priemerná teplota pri súčasných trendoch pravdepodobne prekročí 1,5 stupňa v rokoch 2030 až 2052. Pohltenie emisií skleníkových plynov uvoľnených spaľovaním celých stromov v trvaní mnohých desaťročí zvyšuje riziko prekročenia uvedených cieľov ochrany podnebia. Energetické využívanie lesnej biomasy musí viesť k znižovaniu emisií skleníkových plynov v časových horizontoch relevantných z hľadiska cieľov Parížskej dohody, teda najbližších desať až približne 20 rokov. Maximálna prijateľná doba návratnosti uhlíka preto nemôže byť dlhšia ako päť až maximálne desať rokov. 

Súčasné environmentálne kritériá legislatívy EÚ pre energetické využívanie lesnej biomasy, osobitne smernice EÚ 2018/2001 o obnoviteľných zdrojoch energie, sú nedostatočné a nedokážu zabrániť negatívnym dopadom na lesy a produkovaniu značných emisií skleníkových plynov. Smernica o obnoviteľných zdrojoch napríklad neobsahuje dostatočné požiadavky na účinnosť, jej kritériá pre znižovanie emisií skleníkových plynov nezahŕňajú takzavnú dobu návratnosti, ani celý životný cyklus. Hlavné oblasti využívania drevených peliet zostávajú stále neregulované – napríklad ich spaľovanie v nových zariadeniach s výkonom nižším ako 20 megawattov, či v existujúcich zariadeniach. Nedostatočnosť kritérií udržateľnosti ilustruje aj to, že nezabránia pokračujúcim škodám pri ťažbe lesnej biomasy, pretože sa vágne zaoberajú existenciou právnych predpisov týkajúcich sa škodlivých postupov namiesto stanovenia noriem, ktoré by takéto postupy eliminovali. Keďže škodlivé postupy sú stále v niektorých krajinách Európskej únie (a krajinách dovozu) legálne, budú akceptované aj na základe kritérií udržateľnosti tejto smernice. Ani nedávno uniknutý pracovný návrh novely smernice Únie o obnoviteľných zdrojoch nerieši väčšinu potrebných zmien, obsahuje len niektoré čiastkové zlepšenia.

Nová stratégia Únie pre lesy: Priemyslu sa nepáčia prísnejšie pravidlá pre biomasu

Európska komisia predstaví novú stratégiu lesného hospodárstva. Uniknutý návrh naznačuje, že vnímanie úlohy lesov a biomasy v boji proti klimatickej zmene sa prehodnotí. Mimovládky zmeny vítajú, priemysel je proti.

Ďalším zdrojom energie, u ktorého je potrebné v Európe zlepšiť kritériá udržateľnosti, sú vodné elektrárne. Európa má najfragmentovanejšiu riečnu krajinu na planéte a až 60 percent riek, jazier a mokradí v Únii nie je zdravých. Najmenej milión bariér (priehrad, hatí a podobne) negatívne ovplyvňuje ich kvalitu, zdravie a ohrozuje prežitie zraniteľných druhov. Mnohé vodné elektrárne majú často rôzne škodlivé vplyvy na rieky a biodiverzitu a patria nezriedka medzi faktory porušovania Rámcovej smernice Únie o vode. Populácie sladkovodných migrujúcich rýb sa od roku 1970 v Európe znížili o 93 percent, pričom medzi hlavné príčiny patria priehrady a ďalšie bariéry na riekach. Pokles v Európe je, žiaľ, horší než na iných kontinentoch. V súčasnosti je v Európskej únii 19 268 vodných elektrární a dokonca až 3 557 z nich je v chránených územiach. Plánovaných alebo vo výstavbe je ďalších 5 856 vodných elektrární a zarážajúce je, že až 33 percent z nich by sa znovu nachádzalo v chránených územiach Únie, napríklad národných parkoch a chránených územiach Natura 2000.

Klimatická kríza, strata biodiverzity a ďalšie problémy životného a sociálneho prostredia sú prepojené. Zmena podnebia je jedným z faktorov straty biodiverzity. A tá prispieva k zhoršovaniu klimatickej krízy, ktorá súvisí aj so znečisťovaním ovzdušia. Potrebujeme zabezpečiť, aby sa politiky v oblasti klímy, biodiverzity, ovzdušia a ďalších navzájom posilňovali. Riešenie jednej výzvy nesmie podkopávať riešenia inej a súčasne musia byť spravodlivé z hľadiska sociálneho a ekonomického rozvoja, osobitne marginalizovaných regiónov a sociálne zraniteľných skupín. 

Je našou povinnosťou vyriešiť opísané problémy. Začať musíme u nás na Slovensku. Kľúčové bude, ako sa k problémom a ďalším vyjednávaniam na európskej úrovni postaví slovenská vláda. Pred domácim publikom sa postavila proti biomasakru našich lesov, na európskej úrovni sa však zasadila za zachovanie súčasných – a treba podotknúť, že nedostatočných – pravidiel na ich ochranu. Musíme od našej vlády chcieť viac.

Konkrétne opatrenia

Na záver budem veľmi konkrétny, pretože len tak sa vieme posunúť v serióznej debate ďalej. 

Pri nadchádzajúcom schvaľovaní klimatického balíka EÚ „Fit for 55“ musí Slovenska vláda na európskej úrovni presadzovať najmenej 50 percentný cieľ EÚ pre podiel zelenej energie do roku 2030 a súčasne nasledujúce princípy udržateľných kritérií pre obnoviteľné zdroje:

Stanovenie limitu pre energiu z lesnej biomasy

Energetické využívanie lesnej biomasy šetrné k prírode a klíme má svoje limity. Tie je potrebné stanoviť na základe maximálneho ekologicky únosného množstva biomasy produkovanej na území Európskej únii, ktoré zohľadňujú udržateľné kritériá a odpočítavajú potrebu biomasy pre existujúce bioenergetické zdroje v Únii a biomasy zo vzácnych lesov, zohľadnení spotreby biomasy na iné než energetické účely a exportu biopalív.

Uplatňovanie environmentálnej hierarchie energetických priorít a dodržiavanie princípov obehovej ekonomiky a kaskádového využívania biomasy

Klimatická politika musí vychádzať z environmentálnej hierarchie priorít: 1. minimalizácia, optimalizácia spotreby energie; 2. maximalizácia energetickej účinnosti na strane spotreby; 3. využívanie nízkouhlíkových alebo bezuhlíkových obnoviteľných zdrojov energie. Využívanie ostatných – najmä nízkouhlíkových neobnoviteľných – energetických zdrojov by malo byť časovo obmedzené, považované za dočasné a uplatňované iba v nevyhnutných prípadoch. V prípade lesnej biomasy je potrebné zabezpečiť, aby sa všade, kde je to technicky a ekonomicky možné, prednostne využívala na výrobu produktov s vyššou pridanou hodnotou. 

Zaviesť správny postup pre výpočet uhlíkovej bilancie lesnej biomasy 

Výpočet úspor emisií skleníkových plynov z energetického využívania lesnej biomasy musí zahŕňať celý životný cyklus bioenergie a takzvanú uhlíkovú dobu návratnosti. Energetické využívanie biomasy musí viesť k skutočnému znižovaniu emisií skleníkových plynov v časovom horizonte relevantnom z hľadiska cieľov Parížskej dohody o zmene klímy. Maximálna prijateľná doba návratnosti uhlíka preto nemá byť dlhšia ako päť až desať rokov. 

Wiezik k biomase: Nemôžeme sa tváriť, že les je to isté čo pole

Michal Wiezik (SPOLU, EPP) spolu s ďalšími europoslancami apeluje na Európsku komisiu, aby sprísnila podmienky financovania energie z drevnej biomasy. Z hľadiska emisií uhlíka dáva väčší zmysel využívať poľnohospodársku biomasu, než spaľovať vyťažené drevo, hovorí slovenský europoslanec pre EURACTIV Slovensko.

Rozšíriť kritéria udržateľnosti podmieňujúce energetické využívanie lesnej biomasy 

V smernici EÚ o obnoviteľných zdrojoch potrebujeme rozšíriť požiadavky na účinnosť, udržateľnosť a znižovanie emisií pre ďalšie kategórie zariadení, aby pokrývali všetky kľúčové oblasti energetického využívanie lesnej biomasy. Kritériá udržateľnosti na tuhé biopalivá je potrebné rozšíriť a sprísniť tak, aby sa predišlo ničeniu, alebo zhoršovaniu stavu lesov, ekosystémov s vysokou biologickou hodnotou a zásob uhlíka. 

Kritériá udržateľnosti pre vodné elektrárne a ostatné obnoviteľné zdroje energie 

Environmentálne požiadavky pre vodné elektrárne je potrebné doplniť osobitne s cieľom predísť zvyšovaniu fragmentácie riek. Pri alokácii obmedzených prostriedkov potrebujeme uprednostniť ekologickú obnovu existujúcich vodných elektrární a znižovať ich vplyv na klímu. Výstavba ďalších malých vodných elektrární (<10 MW), ktoré negatívne ovplyvňujú stav vodných útvarov, prezrádzajú celé vodné toky, vytvárajú migračné bariéry a zhoršujú bilanciu sedimentov, musia byť predmetom dôsledného posudzovania a kritériá by mali viesť, pokiaľ možno, k jej vyhýbaniu sa. Pre ostatné obnoviteľné zdroje energie žiadame prijať nové kritériá udržateľnosti na základe aktuálnych vedeckých poznatkov. 

Kritériá udržateľnosti obnoviteľných zdrojov energie pre Slovensko 

Vláda SR musí aktualizovať kritériá udržateľnosti pre energetické využívanie lesnej biomasy (v súčasnosti sú platné len pre časť európskych fondov) a začať ich uplatňovať pri všetkých verejných podporných programoch a projektoch, ktoré sú súčasťou plnenia národných cieľov pre obnoviteľné zdroje. Existujúce kritériá je potrebné rozšíriť o kritérium minimálnej úrovne energetickej hospodárnosti budov vykurovaných z bio-energetických zariadení a kritérium zabezpečenia udržateľnosti disponibilného potenciálu dreva na energetické využitie. Za týmto účelom je potrebné podporiť rozvoj kapacít pre energetické plánovanie a koordináciu udržateľnej energetiky v regiónoch. Pre vodnú energiu a ostatné obnoviteľné zdroje energie žiadame prijať dôsledné kritériá udržateľnosti na základe vedeckých poznatkov. 

Ide o kritériá udržateľnosti pre tie zariadenia obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sa uchádzajú o finančnú podporu z verejných zdrojov a započítanie do podielu energie z obnoviteľných zdrojov. Ak by sa prijali tieto kritériá, naďalej by sa mohlo započítavať do cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie a získavať podporu ako zelený zdroj energie napríklad odpadové drevo, lesné zvyšky a podobne, ktoré v súčasnosti poskytujú približne polovicu tejto energeticky využívanej biomasy v EÚ. Nikto by nemusel prestať spaľovať lesné drevo – len by spaľovanie celých stromov nezískavalo značné dotácie ako zelený zdroj a nezapočítavalo by sa do cieľov EÚ v oblasti obnoviteľnej energie. 

Avšak udržateľné kritériá neslúžia len na ochranu prírody a klímy. Načrtnutý prístup poskytne v mnohých marginalizovaných regiónoch impulzy pre sociálny a ekonomický rozvoj. Potvrdzujú to napríklad analýzy a nízkouhlíkové stratégie pre regióny v okrese Rimavská Sobota. Komplexnou obnovou sektora budov v týchto regiónoch je možné ušetriť vyše 70 percent ich potreby energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, osvetlenie a prevádzku elektrospotrebičov. Ak by sa dekarbonizovala aj palivová základňa budov, prevádzka by bola aspoň päťkrát lacnejšia ako v súčasnosti. Ročne z hodnotených území následkom vysokej energetickej náročnosti a dovozu palív a energie odteká približne 690 až tisíc EUR na každého obyvateľa. Sektor budov zodpovedá za 75 – 80 percent tohto úniku, zvyšok ide na vrub najmä individuálnej automobilovej dopravy. 

Ak by podstatne vzrástla miera energetickej sebestačnosti regiónov – vďaka úsporám, energetickej efektívnosti a citlivo využívaným lokálnym zdrojom energie – podstatná časť financií, ktoré z nich v súčasnosti unikajú, by ostala k dispozícii miestnej ekonomike a mohla by prinášať značné socioekonomické prínosy.

Viem, že to celé môže pôsobiť nezrozumiteľne a zložito. Opak je ale pravdou. Je to úplne jednoduché. Teraz je ten čas, kedy slová o potrebe boja s klimatickou krízou a ochrane lesov môžeme premeniť na skutočné činy. Od toho, či sa nám to podarí, bude závisieť naša budúcnosť.