Plán obnovy v oblasti adaptácie na zmenu klímy nepotešil

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Klimatický protest v Paríži pri príležitosti výročia podpisu Parížskej klimatickej dohody. [EPA-EFE/Etienne Laurent]

Časť Adaptácia na klimatickú zmenu v národnom pláne obnovy nerieši ani tak adaptáciu, ako ochranu životného prostredia. Takto postavený dokument znižuje možnosti komplexného riešenia adaptácie, píše ANDREJ ŠTEINER.

Andrej Šteiner je zakladateľom a riaditeľom Karpatského rozvojového inštitútu, ktorý sa venuje podpore a presadzovaniu udržateľného rozvoja miest a regiónov. Niekoľko rokov pracoval pre Organizáciu spojených národov ako hlavný poradca pre Európu a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu v oblasti environmentálneho spravovania. Pôsobil tiež ako riaditeľ environmentálneho programu Amerických mierových zborov na Slovensku a konzultant Európskej komisie.

Podobne ako ministra Hegera aj mňa potešila správa z Európskej únie, že mottom Plánu obnovy pre Európu má byť „Peniaze za reformy“. Je totiž jasné, že bez zásadných reforiem v spravovaní štátu budú mať akékoľvek investície len čiastkový či nedostatočný efekt. Tiež ma potešilo, že súčasťou národného plánu je Komponent 05 – Adaptácia na zmenu klímy, pretože som presvedčený, že zmena klímy a reakcia na jej dopady je najdôležitejším sociálnym, ekonomickým a environmentálnym budúcnosti človeka na Zemi, ktorej súčasťou je aj Slovensko. Ale to je asi tak všetko, čo ma v súvislosti s touto časťou plánu potešilo.

Nepotešilo ma, že celý komponent 05, respektíve jeho prevažná časť, nie je poňatá v zmysle adaptačnom, ale v zmysle ochrany prírody. Hoci to súvisí s odolnosťou územia na dopady zmeny klímy, pre komplexnú povahu adaptácie to nestačí.  Nepotešilo ma, že v cieli pre oblasť „Adaptácia na zmenu klímy,“ chýba reforma či transformácia procesu plánovania (napríklad reforma procesu územného a rozvojového plánovania) na takzvané klimatické plánovanie, ktoré berie do úvahy súčasné a očakávané dopady zmeny klímy vo všetkých oblastiach, a to na národnej aj lokálnej úrovni. Teda, aby sa neplánovali, či neschvaľovali aktivity, ktoré zvyšujú klimatickú zraniteľnosť územia a môžu byť dopadmi klimatickej zmeny výrazne ohrozené.

Takisto ma nepotešilo, že medzi hlavnými zdrojovými národnými stratégiami pre túto kapitolu chýba Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy. Je smutné, že napriek tomu, že na nej pracovali desiatky špecialistov z rôznych oblastí, proces jej tvorby (aj s aktualizáciou), trval 4 roky a vyústil do jej schválenia vládou v roku 2018, sa jej odporúčania nestali základom kapitoly v pláne obnovy.

Odborník na mestský rozvoj: Samosprávy by nemali pri klimatických opatreniach čakať na štát

Samosprávy môžu ísť pri rozvoji svojich klimatických politík nad rámec zákona. V súčasnosti však klimatickú zmenu vážne berie iba zlomok slovenských miest, hovorí riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu ANDREJ ŠTEINER.

Koho z tých, ktorí sa seriózne zaoberajú adaptáciu na zmenu klímy, by potešilo, že do investícií a reforiem sa dostali také priority, ktoré s adaptáciou súvisia len sekundárne alebo terciárne, a nie sú ani dostatočne zdôvodnené?

Klimatická zmena nie je len predmetom environmentálnych, ale hlavne sociálnych a ekonomických úvah. Vypracovanie tohto komponentu prevažne z hľadiska ochrany životného prostredia preto znižuje možnosti komplexného poňatia reakcie na dopady zmeny klímy. Takto postavený plán len podporuje, už aj tak silný a škodiaci sektorový prístup.

V neposlednom rade nikoho nemôže potešiť skutočnosť, že časť Adaptácia na zmenu klímy nielenže nepočíta s financovaním adaptačných opatrení v intravilánoch miesta obcí, ale ani  dostatočne nepopisuje skutočnosť, ktorú vedia už aj študenti príslušných odborov.  Adaptácia na zmenu klímy v krajine, bez súčasne riešenej adaptácie urbanizovaného územia (a naopak), je iba čiastkovým riešením a z hľadiska dopadov zmeny klímy nie dostatočným.

Autorom tejto kapitoly Plánu obnovy by určite pomohlo, keby si pozreli okrem národnej adaptačnej stratégie aj novú stratégiu adaptácie, ktorú prijala Európska únia – Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy. Táto stratégia má štyri hlavné ciele: dosiahnuť, aby bola adaptácia inteligentnejšia, rýchlejšia, systémovejšia a aby sa zintenzívnili medzinárodné kroky v oblasti adaptácie na zmenu klímy. Práve tieto ciele v súčasnom návrhu národného plánu obnovy v komponente Adaptácia na zmenu klímy chýbajú. Ak by sa tam, v prepracovanom variante, dostali – potešilo by to mňa, ale hlavne by to potešilo tých, ktorých kvalita života, zdravie a majetok sú zmenou klímy ohrozené.