Politici strednej a východnej Európy musia podporiť prechod na zelenú ekonomiku

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. Najväčšia európska uhoľná elektráreň Bełchatów (Poľsko) [Flickr/Kamil Porembiński (CC BY-SA 2.0)]

Lídri by mali využiť plán obnovy na naplnenie klimatických požiadaviek svojich občanov. Zužitkovať pri tom môžu skúsenosti z transformácie, píšu zástupcovia mimovládnych organizácii z krajín strednej a východnej Európy.

Článok vyjadruje názor šiestich členov mimovládnych organizácii. Ich zoznam je uvedený pod článkom.

Stále viac občanov v strednej a východnej Európe žiada posilniť opatrenia na ochranu klímy. Občianska spoločnosť, firmy, inštitúty, akademici a miestne komunity vyzývajú pred tohto týždňovým zasadnutím Európskej rady svoje vlády, aby sa chopili príležitosti Európskej zelenej dohody. Na rokovaní budú vlády EÚ diskutovať o nových klimatických cieľoch EÚ do roku 2030.

Najnovšie vedecké zistenia naznačujú, že na to, aby sa Európa vyhla dramatickým následkom klimatickej zmeny, musí znížiť emisie skleníkových plynov o 65 percent do roku 2030. Týmto znížením bude Európa schopná niesť svoj spravodlivý podiel na plnení záväzkov Parížskej dohody, ktorá hovorí o cieli obmedziť nárast globálnej teploty o jeden a pol stupňa Celzia.

Najnovší návrh Európskej komisie, zvýšiť klimatické ciele EÚ na 55 percentné zníženie emisií namiesto 40 percent, vysiela medzinárodnému spoločenstvu jasný signál o odhodlanosti Európy posilniť opatrenia na ochranu klímy.

Niektorí tvrdia, že transformácia potrebná na dosiahnutie tohto cieľa bude pre strednú a východnú Európu drahá a náročná. Ignorancia či bagatelizovanie vedy a hlasu mladých ľudí však bude stáť omnoho viac.

Medzi európskymi občanmi rastie podpora pre väčšie klimatické ambície. Tisíce mladých aktivistov pravidelne štrajkuje aj v hlavných mestách strednej Európy. Volajú po tom, aby sa prijali nové klimatické opatrenia, ktoré sú vedecky podložené.

Vedúci predstavitelia firiem, miest a regiónov sa stávajú hýbateľom zmeny Vieme, čo chceme a  existujú ucelené vízie, ako to dosiahnuť.

Ak chceme, aby krajiny a spoločnosti strednej a východnej Európy spoluvytvárali budúcnosť Európy, nesmieme v tejto transformácii zaostávať. Nás región je jednou z najbohatších časti sveta a musí sa spravodlivo podieľať na globálnom úsilí proti klimatickej zmene, ktorá najviac zasiahne najzraniteľnejšie krajiny a komunity.

Klimatická zmena už strednú a východnú Európu prudko zasiahla v podobe extrémnych poveternostných udalostí ako sú záplavy, suchá a nedostatok vody. Niektorým regiónom hrozí dezertifikácia, čo znamená že budú mať výrazné hospodárske obmedzenia.

EÚ nikdy predtým nedala dokopy toľko verejných peňazí ako práve teraz v viacročnom rozpočte a pláne obnovy, ktoré majú smerovať k dosiahnuť klimatickej neutrality do roku 2050 a na transformáciu regiónov, ktoré sú závislé od ťažby uhlia. Cieľom je nahradiť používanie fosílnych palív zdravými a čistými energetickými systémami a hospodárstvom.

Prudký pokles znečistenia ovzdušia a veľký potenciál nových, bezpečných a zelených pracovných miest budú prospešné pre všetkých. Od stredo a východoeurópsky politikov to ale vyžaduje, aby si osvojili progresívnu víziu s potenciálom do budúcnosti. Na to, aby ju správe uchopili, budú musieť uplatniť svoje skúsenosti z predošlých transformácií a založiť ju na solidarite.

Teraz je správny čas použiť plán obnovy a eurofondy na zrýchlenie transformácie nášho hospodárstva a našich spoločností. Musíme tento proces pochopiť ako príležitosť.

Iniciatívy ako “Vlna renovácie”, opatrenia v cirkulárnej ekonomike, stratégia “Z farmy na stôl” či udržateľná mobilita, predkladajú jasné odpovede na mnohé ekonomické a sociálny výzvy v krajinách strednej Európy. Takisto predstavujú možnosť zlepšiť naše životné prostredie, zdravie, konkurencieschopnosť ekonomík či kvalitu pracovných miest a životov.

Väčšina našich spoluobčanov vníma klimatickú zmenu ako veľmi vážny problém a vyjadrujú Európskej zelenej dohode a konceptu zelenej obnovy širokú podporu. Práve preto by mali naši politici ponúknuť na tieto požiadavky adekvátnu odpoveď.

Samosprávy závislé od uhoľného priemyslu v Bulharsku, Poľsku a na Slovenska aktívne diskutujú o spoločnej vízii svojich regiónov do budúcna. Obyvatelia Bukurešti, Budapešti a Krakova sa domáhajú nových opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Klimatická zmena a jej dôsledky sú témou každodenných diskusií.

Klimatická kríza nečaká. Čím dlhšie budú naši predstavitelia odkladať potrebné opatrenia proti klimatickej zmene, tým závažnejšie a drahšie budú jej následky. Na pretavenie vízie o spravodlivej energetickej a hospodárskej transformácii do reality sú kľúčové inkluzívny a transparentný dialóg, solidarita a dôvera.

Preto, ako zástupcovia občianskej spoločnosti v Bulharsku, Česku, Maďarsku, Poľsku a Slovensku, spoločne vyzývame naše vlády, aby sa zachovali zodpovedne.

Použite stratégie a fondy obnovy na zvýšenie klimatických cieľov do roku 2030. Snažte sa znížiť emisie o 65 percent, aby ste urýchlili prechod na klimatickú neutralitu. Spojte zavádzanie klimatických opatrení so zlepšením sociálnej spravodlivosti a s prístupom štátu k životnému prostrediu, hospodárstvu a nášmu zdraviu.

Autori:

  • Radostina SlavkovaZa Zemiata, Bulharsko
  • Michaela Pixova, Česká klimatická iniciatíva
  • Urszula StefanowiczPoľská klimatická iniciatíva
  • Raul Cazan, 2Celsius (Rumunsko)
  • Liliana Rastocka, Slovenská klimatická iniciatíva
  • Alexa BotarMTVSZ (Maďarsko)