Potrebujeme zelenú obnovu, ktorá zvýši našu odolnosť voči krízam a nikoho nenechá bokom

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Obnovu potrebujú aj odvetvia závislé na fosílnych palivách, musia byť však stanovené environmentálne a sociálne kritériá, píšu MARTIN HOJSÍK a LADISLAV HEGYI. Automobilový priemysel by napríklad podľa nich mohol dostať pomoc pod podmienkou urýchlenia elektrifikácie výroby.

Martin Hojsík je poslancom Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko, Ladislav Hegyi je jeho poradcom.

Koronavírus zmenil náš život spôsobom, ktorý sme si donedávna nevedeli predstaviť. Stáva sa závažnou medzinárodnou zdravotnou a hospodárskou krízou. 6. apríla 2020 sme mali svete 1 276 117 potvrdených ochorení koronavírusom Covid19, máme 69 509 úmrtí, na Slovensku 485 potvrdených prípadov, okolo 120 hospitalizovaných a pravdepodobne prvé úmrtie.

Aj keď následky tejto krízy budú bolestivé, jej trvanie bude veľmi pravdepodobne dočasné, v trvaní niekoľkých rokov. Zatiaľ čo iná hrozba ktorej čelíme – zmena klímy – bude pretrvávať mnoho dekád až storočí, ak sa nám nepodarí znížiť emisie skleníkových plynov až k uhlíkovej neutralite v najbližších 20 – 30 rokoch. A bude mať ešte závažnejšie dôsledky, než aj tie najhoršie súčasné scenáre vývoja pandémie koronavírusu. Aj keď nie tak bezprostredné.

Podľa Americkej meteorologickej spoločnosti až 62 zo 77 extrémnych prejavov počasia vykazuje v období rokov 2015 – 2017 významný antropogénny vplyv, vrátane takmer každej vlny horúčav. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie spôsobí klimatická zmena v rokoch 2030 – 2050 približne 250 000 úmrtí každý rok v dôsledku teplotného stresu či podvýživy v dôsledku sucha. Len u nás v Európe dosiahli hospodárske straty spôsobené extrémnymi prejavmi počasia súvisiacimi s klímou v rokoch 1980 – 2016 vyše 436 miliárd eur. Strata biodiverzity má taktiež dlhodobé dôsledky.

Nemali by sme dovoliť, aby naša snaha riešiť dnešnú ťažkú, ale relatívne krátkodobú krízu, ohrozila náš zápas o zvládnutie iných závažných globálnych hrozieb.

Natura 2000: Slovensko dlhodobo nedokáže nastaviť ochranu území európskeho významu

Slovensko už nejaký čas čelí trom konaniam zo strany Európskej komisie týkajúce sa sústavy Natura 2000. Tlak Bruselu sa stupňuje a nová vláda musí situáciu riešiť. Pomôcť by mohlo aj lepšie domáce nastavenie európskych finančných prostriedkov v novom období. 

Súčasné záväzky sú nedostatočné

Podľa vedcov je potrebné zastaviť globálne otepľovanie na 1,5 °C ak má oteplenie spôsobiť relatívne obmedzené škody, ktoré ľudstvo ešte bude vedieť ako tak riešiť. To vyžaduje dosiahnutie uhlíkovej neutrality do 30 rokov, pričom kľúčové je výrazné zníženie emisií skleníkových plynov v najbližších 10 rokoch.

Žiaľ, svet stále nie je na ceste k dosiahnutiu Parížskej dohody o zmene klímy – podľa poslednej správy OSN musia krajiny znižovať emisie skleníkových plynov o 7,6 percenta ročne počas nasledujúcej dekády, ak máme udržať oteplenie na 1,5 °C. Ak by sa aj súčasné, nedostatočné záväzky štátov z Parížskej dohody plnili všetkými krajinami, globálny priemer teploty by sa do konca 21. storočia zvýši až o 2,9 až 3,4 °C.

Na udržanie otepľovania čo najbližšie k 1,5 °C je teraz potrebné, viac ako kedykoľvek predtým, líderstvo EÚ. Schopnosť EÚ preukázať realizovateľnosť spravodlivého prechodu k uhlíkovej neutralite a zvládnuť spravodlivý prechod vyšle ďalším krajinám silný inšpiratívny signál. EÚ a jej členské štáty nesmú odložiť, či oslabiť svoje úsilie o riešenie zmeny klímy a straty biodiverzity.

Pomôže koronavírus klíme alebo ohrozí európske snahy o uhlíkovú neutralitu?

Napriek dočasnému poklesu emisií môže kríza spôsobená koronavírusom boj proti klimatickej zmene ohroziť. Z Česka a Poľska sa už ozývajú hlasy, aby Európska únia nateraz zabudla na svoje klimatické ambície.

Klimatické zmeny súvisia so zdravím

Aj keď podporujeme európske inštitúcie a členské štáty v snahe o rýchle nasmerovanie investícií na záchranu ekonomiky v rámci zápasu s koronavírusom, je potrebné, aby tieto plány nepodkopávali smerovanie k uhlíkovej neutralite a ochranu biodiverzity. Viaceré kľúčové environmentálne, zdravotné a ekonomické problémy sú totiž vzájomne prepojené.

Najnovší výskum napríklad ukazuje, že odlesňovanie prispieva k pandémiám. Medzi rokmi 1960 a 2004 sa objavilo 335 chorôb a najmenej 60 percent pochádzalo zo zvierat. Narušenie nedotknutých lesov vedie ľudí k užšiemu kontaktu s živočíšnymi druhmi, s ktorými doposiaľ v kontakte neboli. To, spolu so zlými hygienickými podmienkami a ďalšími faktormi, vedie k prenosu choroby z voľne žijúcich živočíchov na človeka. Ľudia vytvárajú podmienky na šírenie chorôb znížením prirodzených bariér medzi zvieratami, v ktorých vírus prirodzene cirkuluje, a sebou. Mnohí vedci sa dnes domnievajú, že práve deštrukcia biodiverzity ľudstvom vytvára podmienky pre šírenie nových vírusov a chorôb, ako napríklad súčasný COVID-19.

V dôsledku otepľovania podnebia sa zväčšujú územia, na ktorých sa darí hmyzu prenášať určité choroby, ako je horúčka dengue či malária, na nové územia, na ktoré predchádzajúca klíma neumožňovala ich šírenie. Ak nebudeme usilovať o dosiahnutie uhlíkovej neutrality najneskôr do roku 2050 a lepšiu ochranu biodiverzity, zvyšujeme aj riziká a potenciálne negatívne dôsledky šírenia ďalších pandémií a nových chorôb.

Zároveň by sme odmietnutím ambicióznejšej ochrany klímy a životného prostredia zhoršili našu pripravenosť na budúce pandémie a potenciálne zvýšili počet jej budúcich obetí. Ľudia v oblastiach so znečisteným ovzduším sú náchylnejší k respiračným problémom a vírusové ochorenie má u nich často rýchlejší a ťažší priebeh.

Šrotovné aj kontroly domácností: Envirorezort ukázal, čo môže štát spraviť pre čistejšie ovzdušie

Národný program znižovania emisií navrhuje spustiť osvetovú kampaň o rizikách spaľovania tuhých palív alebo zjednotiť sadzbu dane pre benzín a naftu. Slovensko ho malo Európskej komisii malo predložiť už v apríli 2019, envirorezort plánuje odovzdanie do volieb.

Európska aliancia pre verejné zdravie (EPHA) nedávno varovala, že znečistený vzduch, ktorý spôsobuje choroby dýchacích ciest, by mohol viesť k zvýšeniu celkového počtu úmrtí spôsobených koronavírusom. A fosílne palivá majú na znečistení ovzdušia veľký podiel. Podľa jednej štúdie až dve tretiny úmrtí na znečistenie ovzdušia sú spôsobené emisiami z fosílnych palív. Podľa odborníkov pacienti s chronickými pľúcnymi a srdcovými ochoreniami, zhoršenými aj znečisteným ovzduším, sú menej schopní bojovať s pľúcnymi infekciami, a pravdepodobnosť, že podľahnú ochoreniu ako koronavírus, je u nich vyššia.

Štúdia o epidémii SARS v roku 2003 ukázala, že pacienti z oblastí zo stredne znečisteným ovzduším mali o 84 percent vyššiu pravdepodobnosť úmrtia ako pacienti z regiónov s nízkym znečistením ovzdušia. Naviac, znečistený vzduch môže pomôcť šíriť vírus. Obsahuje prachové častice PM10 a PM2,5, na ktoré sa vírus lepšie prichytáva a môže sa šíriť na väčšiu vzdialenosť.

Kľúčové obdobie

Znižovanie emisií skleníkových plynov, adaptáciu na zmenu klímy, ochranu prírody nemôžeme odkladať ani oslabovať. Najbližšie roky rozhodnú o tom, či dokážeme zmeniť naše hospodárstvo tak, aby sme aspoň zmiernili vážne dlhodobé dôsledky na ako tak zvládnuteľnú mieru.

Ako ukazuje draft analýzy Európskej komisie o nákladoch a prínosov zvýšenia klimatických cieľov EÚ do roku 2030, ak zintenzívnime naše ambície v ochrane klímy (napr. stanovením ambicióznejšieho cieľa zníženia emisií na 65% do roku 2030), lepšie rozložíme náklady v čase v rámci postupnejšieho ročného znižovania emisií skleníkových plynov od teraz do roku 2050.

Odkladanie opatrení napríklad do roku 2030 by výrazne znížilo, ak nie znemožnilo, realistickosť dosiahnutia uhlíkovej neutrality a vyžadovalo neskôr drastické opatrenia resp. spoliehanie sa na technológie s doposiaľ nepreskúmanými, rizikovými dôsledkami.

Eurokomisia predstavila klimatický zákon, cieľ pre rok 2030 v ňom zatiaľ chýba

Eurokomisia chce dôsledne sledovať pokrok členských štátov aj súlad európskej legislatívy s klimatickými cieľmi. Stanovovanie cieľov medzi rokmi 2030 a 2050 navrhuje zrýchliť prostredníctvom delegovaných aktov.

Poučenie z krízy v 2008

Potrebujeme obnoviť ekonomiku, avšak tentokrát by sme to mali spraviť lepšie ako naposledy. Preto na úrovni EÚ aj na Slovensku presadzujem zelenú a férovú obnovu hospodárstva, ktorá bude pevne spojená s Európskym zeleným dohovorom (European Green Deal).

Po finančnej kríze v roku 2008 verejné zdroje v neprimeranej miere prúdili do znečisťujúcich odvetví a najbohatších spoločností. Reakcia na globálnu finančnú krízu prehĺbila nerovnosť a poskytla kontraproduktívne oživenie priemyselným odvetviam významne prispievajúcim k zmene klímy.

Potrebujeme podporovať reálne riešenia pre zmierňovanie zmeny klímy, najmä tie, z ktorých bude mať úžitok najširšia verejnosť. Ide napríklad o energetickú efektívnosť, osobitne o zvýšenie tempa zatepľovania budov, rozvoj bezemisnej, primárne elektrifikovanej verejnej hromadnej dopravy, cyklodopravy; adaptácie na zmenu klímy, ekologického poľnohospodárstva, environmentálnych foriem nakladania s odpadmi so zameraním na opätovné používanie a recykláciu; lokálnu a čo najviac sebestačnú energetiku z obnoviteľných zdrojov. Všetky investície potrebujeme posudzovať aj z vplyvu na zmierňovanie a adaptácie na zmenu klímy.

Zároveň je potrebné realizovať zelenú obnovu kontrolovaným, sociálne citlivým spôsobom. Odvetvia fosílnych palív, alebo na nich silne závislých, potrebujú v súčasnosti podporu tiež. Mali by sme však stanoviť environmentálne a sociálne kritériá. Tak, aby sme nesanovali zisky znečisťovateľov, ale udržali pracovné miesta a udržali tieto podniky nad vodou.

Je však potrebné túto podporu podmieniť urýchlením dekarbonizácie ich prevádzok, resp. výskum v tejto oblasti, keď pominie akútna kríza. Napríklad automobilový priemysel by mal mať podmienku urýchlenia elektrifikácie výroby autobusov a áut. Vládna finančná podpora by mala byť konzultovaná a odsúhlasená aj s odborovými zväzmi a podmienená neprepúšťaním pracovníkov.

Z Fondu pre spravodlivú transformáciu budú môcť čerpať Trenčín a Košice

Európska komisia tento týždeň zverejnila predbežný zoznam stovky regiónov, ktoré budú oprávnené požiadať o financie zo 7,5-miliardového klimatického fondu. Na Slovensku sa okrem uhoľného regiónu horná Nitra budú týkať aj okolia cementární a oceliarne.

Nečinnosť je drahšia

Zelená obnova Slovenska prináša množstvo ekonomických a sociálnych prínosov. Správa New Climate Economy preukázala, že prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo môže aj pri konzervatívnom prepočte priniesť hospodársky úžitok vo výške 26 biliónov dolárov do roku 2030 a 65 miliónov nových pracovných miest.

Štúdia Výskumnej služby Európskeho parlamentu z roku 2019 ukázala, že potenciálny ekonomický prínos EÚ, len z dovtedy plánovaných opatrení pre zmiernenie zmeny klímy, by sa pohybovali okolo 160 miliárd eur ročne. A to bolo ešte v čase nižších klimatických cieľov, o rok neskôr schválený Európsky zelený dohovor prináša ďalší potenciál. Náklady budú v prípade neriešenia zmeny klímy väčšie, než v prípade jej dôsledného riešenia, ako ukázal rad štúdií.

Len ekonomické, environmentálne a sociálne náklady spojené s nečinnosťou EÚ v oblasti adaptácie sa na zmenu klímy sú 100 miliárd eur ročne v roku 2020 a 250 miliárd eur ročne v roku 2050. Len obehová ekonomika môže do roku 2030 vytvoriť 580 000 nových pracovných miest a ušetriť 600 miliárd eur pre podniky v .

Verejná podpora

Sme radi, že po zelenej obnove ekonomiky volá tak mnoho významných osobností. Generálny tajomník OSN António Guterres apeluje, že je našou povinnosťou zotaviť sa lepšie ako po finančnej kríze v roku 2008, pretože musíme dodržať naše sľuby pre ľudí a planétu. Rámec na to máme: Agendu udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížsku dohodu o zmene klímy.

Výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúr pre energetiku Fatih Birol uviedol, že investície na podporu rozvoja, zavádzania a integrácie obnoviteľných zdrojov energie by mali byť ústrednou súčasťou vládnych plánov obnovy ekonomiky, pretože prinesú dvojité výhody – stimuláciu hospodárstva a urýchlenie prechodu na čistejšiu energetiku.

Výkonný podpredseda Európskej komisie pre Zelený dohovor Frans Timmermans 1. apríla verejne deklaroval silný záväzok pracovať na realizácii Európskeho zeleného dohovoru bez spomalenia, pričom  legislatívne práce v rámci neho už začali realizovať aj za súčasných náročných okolností.

Na Slovensku sme rozbehli podpisovú akciu Za zelenú obnovu Slovenska, v ktorej vyzývame Vládu SR, aby obnova hospodárstva po koronavíruse uprednostňovala ľudí a životné prostredie pred ziskami znečisťujúcich korporácii, posudzovala vplyv legislatívnych a rozpočtových návrhov na mitigáciu, adaptáciu na zmenu klímy a biodiverzitu a zaviedla emisnú brzdu s cieľom každoročného znižovania emisií skleníkových plynov, v súlade s cieľom znížiť ich v EÚ o 65% do roku 2030.

Hojsík a Wiezik pri klimatickom zákone súhlasia s Gretou, podľa Beňovej je kritika predčasná

Klimatický zákon Komisia predstavila ako kompas, ktorý Európsku úniu do roku 2050 dovedie k uhlíkovej neutralite. Švédska aktivistka Greta Thunberg ho však označila za „prázdne slová“.

Odolnejšia spoločnosť

Pri sledovaní našej kolektívnej reakcie na na hrozbu koronavírusu sa ukazujú dve veci. Prvou je, že dokážeme konať rýchlo, solidárne a súcitne, keď si to vyžaduje závažnosť problému. Neváhame zmeniť doterajší spôsob života pre ochranu seba a našich blízkych. Šijeme rúška a nakupujeme pre najzraniteľnejších, zbierame po malých čiastkach peniaze, aby sme nakúpili ochranné prostriedky pre tých z nás, ktorí bojujú s hrozbou v prvej línii. V kríze sa ukazuje charakter, a my objavujeme to najlepšie, čo v nás je.

Druhou je, že výskyt a účinky tohto vírusu ukazujú, aké krehké a zraniteľné sú naše spoločnosti. Tie sú viac zraniteľné na krízy než je nevyhnutné, čo bolo do istej miery dané aj ekonomickými prístupmi, ktoré sme doposiaľ využívali, a ktoré väčšiu odolnosť voči krízam, alebo ich včasné riešenie, nebrali vždy v úvahu.

Preto potrebujeme obnoviť našu spoločnosť tak, aby bola do budúcna viac odolná voči budúcim krízam, klimatickým, zdravotným či iným, myslela na všetkých a nikoho nenechala bokom, a podporovala modernú obnovu hospodárstva, ktoré bude mať budúcnosť. Potrebujeme zelenú obnovu Slovenska, už dnes.

(Perex a medzitulky – redakcia)