Prečo Slovensko ešte nie je na Súdnom dvore Európskej únie za znečistené ovzdušie?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

V meracej stanici SHMÚ v Košiciach [TASR/Milan Kapusta]

Rozhodujúcim dôvodom, prečo Európska komisia nešla do súdneho sporu, môže byť nefunkčnosť slovenských meracích staníc pre jemné prachové častice, píše DANIEL LEŠINSKÝ.

Daniel Lešinský je predsedom Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy.

Slovensko nebolo dňa 17. mája 2018 žalované Európskou komisiou za a nedodržiavanie limitov v znečistenom ovzduší (Smernica kvality ovzdušia DIR 50/2008/EC) spoločne s ďalšími krajinami EÚ[1], aj keď bolo na „čiernom“ zozname.

Prečo? Veď kvalita ovzdušia v SR stále nezodpovedá ani len európskym politickým štandardom, nie to štandardom Svetovej zdravotníckej organizácie WHO.

Vysvetlenie ministerstva nestačí

Keďže dodnes nemáme oficiálne vysvetlenie Komisie, možných vysvetlení je viacero.

Samotné ministerstvo životného prostredia tvrdí, že to je vďaka prijatým opatreniam „Kroky, ktoré ministerstvo životného prostredia za posledné mesiace urobilo v boji za účinnejšiu ochranu ovzdušia…“ Medzi tieto kroky ráta: politiku otvorených dverí, podporu energetickej efektívnosti, elektromobility, zmeny legislatívy – možnosť zaviesť v obciach nízkoemisné zóny a prípravu Stratégie ochrany ovzdušia.[2]

Komisia napokon Slovensko pre špinavý vzduch nezažaluje. Ako ju presvedčilo?

Na ochranu ovzdušia dávame desiatky miliónov eur z eurofondov, presviedčalo ministerstvo životného prostredia Brusel. Ten mu uveril. Ochranári naopak tvrdia, že pred Súdny dvor EÚ malo ísť aj Slovensko.

Tieto tvrdenia ministerstva sú pravdivé, ale podľa môjho názoru nie sú tými krokmi, ktoré Komisiu presvedčili vyčkať, keďže Slovensko malo 10 rokov na prijatie účinných zmien. Navrhované opatrenia samozrejme nie sú kompletné, ani dostatočné, a doteraz sú realizované len v bezvýznamných množstvách, respektíve sú stále len na papieri, čo kvalitu ovzdušia nijak nezlepší. A to napriek faktu, že ministerstvo má v „správe“ stovky miliónov eur cez svoj rozpočet, operačný program Kvalita životného prostredia či Environmentálny fond.

Stratégie, ktoré ministerstvo v súvislosti s ochranou ovzdušia chystá (Envirostratégia 2030, Stratégia na zlepšenie kvality ovzdušia a Národný program znižovania emisií) – ak sú dobre nastavené – sú určite potrebné. No musia aj fungovať, teda byť implementované.

A tu máme na Slovensku stále nevyriešený kľúčový problém nadrezortnosti. Ochrana ovzdušia sa totiž týka viacerých sektorov, ktoré patria predovšetkým pod rezorty hospodárstva, dopravy, vnútra, financií, pôdohospodárstva, zdravotníctva. Doterajšiu nefunkčnosť nadrezortnej „spolupráce“ možno pekne reflektovať na „realizácii“ relatívne dobrej Stratégie na redukciu PM, ktorá bola schválená 11. februára 2013 na 46. rokovaní vlády SR (č. uznesenia 77/2013), ktorá mala byť realizovaná do konca roku 2014, a ktorá väčšinovo ostala v šuplíku.

Rozhodujúci dôvod: meracie stanice

Čo teda viedlo Komisiu v politickému rozhodnutiu čakať v tomto prípade, keď zdravie jej občanov je poškodzované nad mieru limitov kvality ovzdušia dohodnutých členskými štátmi ešte v roku 2008?

Máte problém s meraním kvality ovzdušia a vykurovaním, hovorí euroúradník

Analýza opatrení štátov v oblasti ovzdušia je vo „veľmi pokročilej fáze“, tvrdí generálny riaditeľ Európskej komisie pre životné prostredie DANIEL CALLEJA Y CRESPO. O slabej recyklácii odpadu na Slovensku hovorí, že krajiny s nižšími percentami majú najväčší potenciál rastu.

Za kľúčové považujem tri faktory:

  1. Ústretovosť a komunikatívnosť ministerstva, keď jeho štátny tajomník v novembri 2017 aktívne vystupoval na európskom fóre pre čisté ovzdušie. Slovensko začalo na jar 2018 aktívny dialóg s Komisiou vo veci riešenia problematiky ovzdušia cez bilaterálny „Dialóg o čistom ovzduší“ odštartovaný apríla 2018 v Bratislave.
  2. Reálny náznak vôle niečo s ovzduším robiť, kam určite patria legislatívne zmeny v zákone o ovzduší, pracovné skupiny odborníkov z rôznych sektorov pri tvorbe stratégií, zlepšene výstražného systému pri znečistení ovzdušia, zásadné rozširovanie siete monitorovacích staníc z 32 na 50.
  3. Absencia reprezentatívnych údajov kvality ovzdušia za posledné štatisticky uzavreté roky, keď niekoľko kľúčových mesiacov počas jesene azimy 2015, ako aj jari 2016 nefungovala väčšina monitorovacích staníc na Slovensku pre monitoring jemných prachových častíc PM10 a PM2,5.

Práve posledný faktor mohol byť v prípade Slovenska rozhodujúci, ak máme na pamäti, že Komisia ide iba do takého súdneho sporu, o ktorom si je istá, že ho vyhrá, a pri Slovensku sa chcela vyhnúť dohadovaniu vo veci vývoja kvality ovzdušia v rámci žalovaného/sledovaného obdobia. Takže predpokladám, že Komisia počká na relevantné dáta nasledujúcich rokov a potom bude konať, čím Slovensko získalo istý časový priestor na prijatie účinných opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia.

Dokážeme to?

[1] Commission gears up against air polluters, sends six countries to court (EURACTIV.com, 17.05.2018), https://www.euractiv.com/section/air-pollution/news/commission-gears-up-against-air-polluters-sends-six-countries-to-court/

[2] Slovensko prijíma opatrenia za čistejšie a zdravšie ovzdušie, vyhlo sa žalobe EK, https://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2018/tlacove-spravy-maj-2018/slovensko-prijima-opatrenia-za-cistejsie-zdravsie-ovzdusie-vyhlo-zalobe-ek.html