Slovensko prestáva byť múzeom obnoviteľných zdrojov energie

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Pamätník v Liptovskom Mikuláši venovaný Aurelovi Stodolovi a ďalším osobnostiam mesta. [TASR/Jozef Ďurník]

Slovensko nedostatočne podporuje zelené energie na miestnej a národnej úrovni. Viaceré dobré kroky v poslednej dobe však dávajú nádej do budúcnosti, píše JURAJ MELICHÁR.

V minulom roku som počul smutný vtip: Slovensko sa stáva múzeom obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Nie preto, že Aurel Stodola vynašiel v roku 1928 najstaršie tepelné čerpadlo na svete, ktoré dodnes vykuruje radnicu v Ženeve. Dôvodom je skôr nedostatočná podpora obnoviteľných energií na miestnej a národnej úrovni.

Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojom nedávnom hodnotení energetickej politiky Slovenska túto situáciu potvrdila. Distribučné spoločnosti prestali v roku 2013 prijímať žiadosti o pripojenie obnoviteľných zdrojov nad 10 kW do distribučnej siete pre obavy o stabilitu siete a bezpečnosť dodávok. Táto situácia trvá aj naďalej. Slovensko navyše plánuje splniť národné ciele v tejto oblasti najmä (neudržateľnou) biomasou, čo vytvára tlak na ekosystémy.

Na druhej strane novela zákona o OZE a kombinovanej výroby zúžila definíciu biomasy a má preto potenciál prispieť k ochrane našich lesov.

Obnoviteľné zdroje pre domácnosti

Ďalším veľmi pozitívnym krokom je pokračovanie projektu Zelená domácnostiam aj v roku 2019. Ministerstvo životného prostredia a Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) totiž prostredníctvom prvého projektu za 41 miliónov eur podporili od roku 2015 do roku 2018 až 18 502 zariadení na využívanie OZE v domácnostiach s celkovým inštalovaným výkonom 141 MW.

EÚ v roku 2019: Európa dokončí nové reaktory, Nord Streamu 2 sa prispôsobí

V Európskej únii vstúpi do prevádzky prvá nová atómka po 12 rokoch – na Slovensku. Stavba Nord Streamu 2 pokračuje, riziká pre Európu sa však znížia. Európska legislatíva sa premietne do obnoviteľnejšej a účinnejšej slovenskej energetiky.

Konkrétne ide o slnečné kolektory pre 6 974 domácností, viac ako 5 242 tepelných čerpadiel, 3 673 fotovoltických systémov a 2 613 kotlov na biomasu. Zlepšilo sa tým povedomie ľudí o OZE, ako aj prístup zariadení do 10 kW do elektrickej siete. Veterné inštalácie neboli podporené údajne pre legislatívne prekážky. Iné operačné programy majú pritom zväčša problémy s rýchlosťou čerpania eurofondov.

Záujem ľudí o OZE vidno aj na počte prihlášok do Zelenej domácnostiam. V jednotlivých kolách sa milióny eur pre domácnosti rozdelili za niekoľko minút, napríklad v auguste 2018 to bolo 1,78 milióna eur za osem minút len v rámci jedného kola. Celkový rozpočet na tieto aktivity predstavuje 115 miliónov eur plus národné spolufinancovanie.

Nádej pre väčšiu sebestačnosť

Novela zákona o OZE a kombinovanej výrobe energie priniesla v roku 2018 ďalšiu pozitívnu zmenu. Sektor OZE uspel s návrhom „lokálneho zdroja”, ktorý umožní po viac ako piatich rokoch stop stavu pripájanie zdrojov do 500 kW na pokrytie vlastnej spotreby elektriny. Toto riešenie umožní najmä malým a stredným podnikom pokryť časť vlastnej spotreby elektriny čistými miestnymi zdrojmi, napríklad zo solárnych panelov na svojich strechách.

Naďalej však chýbajú údaje o pripojiteľnom technickom potenciáli OZE, transparentnosť a riadna participácia pri rozhodovaní a tvorbe politík, nehovoriac o iných problémoch v sektore kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie.

Potrebujeme ambicióznejšie národné ciele

Medzinárodná energetická agentúra IEA ďalej konštatuje, že Slovensko si potrebuje nastaviť ambicióznejšie národné ciele pri znižovaní emisií skleníkových plynov ako tie pre rok 2020, a pokračovať v získavaní výhod z takýchto pokrokovejších politík.

V závere svojho hodnotenia IEA vhodne odporúča v sektore OZE:

  • identifikovať najviac nákladovo-efektívne spôsoby na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti OZE a transparentne monitorovať a revidovať ich podporné mechanizmy s ohľadom na rozvoj technológií;
  • zhodnotiť technický a ekonomický potenciál individuálnych domácich OZE s ohľadom na environmentálnu udržateľnosť a na tejto báze navrhnúť podporné politiky;
  • zabezpečiť, aby biomasa bola z udržateľných zdrojov;
  • požadovať od distribučných spoločností analýzu ako pripraviť elektrický systém na integráciu vyšších podielov solárnej a veternej energie, napríklad na základe príkladov dobrej praxe zo zahraničia.

Slovensko stále nevie, koľko obnoviteľných zdrojov môže ešte pripojiť

Parlament schválil nový zákon o zelených energiách, odborná diskusia však trpí nedostatkom technických dát. Ani novej štúdii výrobcov sa nepodarilo zistiť, aký je aktuálny slovenský potenciál.

IEA však veľmi nešťastne uvádza odpad v jednej kategórii s biopalivami a OZE, čo vytvára dojem, že odpad je obnoviteľný zdroj energie. Agentúra tak neberie do úvahy záväznú hierarchiu odpadového hospodárstva, ktorá udáva energetické zhodnocovanie odpadov ako druhú najhoršiu, respektíve až štvrtú najhoršiu možnosť v odpadovom hospodárstve.

V tejto súvislosti je potrebné ešte spomenúť zistenia Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu. V Špeciálnej správe k 1,5°C v októbri 2018 totiž skonštatoval, že máme dvanásť rokov (do roku 2030) na zvrátenie katastrofickej zmeny klímy a medzi inými potrebujeme zvýšiť dodávky elektriny z OZE na 70 – 85 percent celosvetovo do roku 2050. Priemerné ročné investície do nízkouhlíkových technológií a energetickej efektívnosti musíme zvýšiť päťnásobne do roku 2050 v porovnaní s rokom 2015. Štúdiu IEA v tomto smere považujem za výrazne menej ambicióznu.

Eurofondy ako jeden z najvýznamnejších verejných zdrojov môžu prispieť k potrebnej transformácii energetiky pre ochranu klímy, biodiverzity a podporu miestnej ekonomiky. Slovensko tak snáď čoskoro prestane byť skanzenom obnoviteľných zdrojov energie.