Vláda ešte nepotvrdila útlm uhlia v roku 2023, ale zlepšila spoluprácu s miestnymi

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Slovenská vláda sa môže inšpirovať nemeckým príkladom [EPA-EFE/FRIEDEMANN VOGEL]

V diskusii o transformácie hornej Nitry prestala slovenská exekutíva ignorovať občiansku iniciatívu. Stále však neposkytla jasný záväzok a časový rámec, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

Lenka Ilčíková sa v mimovládnej organizácii Priatelia Zeme-CEPA venuje transformácii uhoľných regiónov.

V januári 2018 starostovia obcí, riaditelia škôl, predstavitelia zamestnávateľov, mimovládnych organizácií, občianskych združení a aktívni občania hornej Nitry začali pracovať na tvorbe akčného plánu rozvoja svojho regiónu. Na druhej strane ešte vo februári rokovala slovenská vláda len s Európskou komisiou, niekoľkými predstaviteľmi regiónu a tromi spoločnosťami a hlavne so súkromnou firmou Hornonitrianske bane Prievidza (HBP).

Dnes sa ukazuje, že vláda prestala ignorovať občiansku iniciatívu zvnútra regiónu a spojila regionálnu a národnú úroveň s predstaviteľmi lokálnych pracovných skupín. Takáto národná pracovná skupina môže byť skutočným reprezentantom a lídrom zmeny o to viac, že sa jej zúčastňujú aj predstavitelia súkromnej ťažobnej firmy HBP.

Apel na širokú verejnú diskusiu

Je možné, že vďaka spoločnej práci  a apelom na partnerstvo ustane aj elektronická diskreditačná kampaň. Tá je dnes vedená voči lokálnym a regionálnym politikom, ktorí aktívne podporujú premenu regiónu závislého na uhlí a zároveň poukazujú na zdravotné a enviromentálne dopady súvisiace s ťažbou a spaľovaním uhlia.

Rozvoj hornej Nitry nemôže byť len v rukách vlády a súkromných baní

Rokovania o uhoľnom regióne za zatvorenými dverami sú v príkrom rozpore s princípom otvorenosti a participatívnej tvorby verejných politík, píšu JURAJ MELICHÁR a LENKA ILČÍKOVÁ.

Nízka nezamestnanosť, hlad súčasných zamestnávateľov po nových zamestnancoch a pozornosť miestnych a národných politikov sú ideálnou kombináciou pre ukončenie závislosti na dotovanej ťažbe uhlia súkromnou firmou HBP.

Na ostatnom stretnutí národnej pracovnej skupiny zaznieval opätovne, tak ako už na začiatku roka, apel na štart širokej verejnej diskusie. Sú to vždy len ľudia, ktorí budú stratégiu napĺňať. Kľúčom k úspechu transformácie bude zapájať a rozvíjať spoluprácu s miestnymi ľuďmi a spoločnosťami.

Horná Nitra a západné Macedónsko spolupracujú na riešeniach

Európska platforma poskytla príležitosť na výmenu skúseností slovenských miestnych aktérov s gréckymi. Na konci júla navštívili Prievidzu starostovia štyroch miest gréckeho regiónu západné Macedónsko. Tento región je, tak ako horná Nitra, ťažko skúšaný v otázke kvality životného prostredia a zároveň ide tiež o pilotný región platformy Európskej komisie pre uhoľné regióny v procese premeny.

Čo bude s nimi po zatvorení baní? Baníci z Česka a Slovenska hovoria o novom uplatnení

Nová práca „nie je problém,“ myslí si Petr Dvořák z Horného Jiřetína. Branislav Ťažiar z Opatoviec nad Nitrou naopak tvrdí, že „tú neistotu si neviete predstaviť“.

Grécko je krajinou s najvyššou nezamestnanosťou v EÚ, v západnom Macedónsku dosahuje katastrofálnu úroveň približne 27 percent .

Tu sa ale podobnosť končí, pretože nezamestnanosť v okrese Prievidza je pod úrovňou 5 percent a ekonomické teórie hovoria o ideáli na úrovni 4 percentá. V západnom Macedónsku sa zasa nachádzajú  najväčšie povrchové uhoľné bane na Balkáne, v ktorých sa ťaží lignit. Podľa slov starostov je 20 tisíc hektárov zničenej poľnohospodárskej pôdy najväčšou bariérou ďalšieho rozvoja regiónu.

Jasný záväzok vlády chýba

Pre slovenskú vládu môže byť inšpiráciou príklad z Nemecka. Tam bolo rozhodnutie o ukončení ťažby v 5 prevádzkach stanovené na rok 2018 a prijaté v roku 2007. Nemecko za 7 rokov utlmí ťažbu 12,4 milióna ton (2011 až 2018). Slovensko by preto nemalo mať problémy s útlmom ťažby 2 miliónov ton za 5 rokov (2018 až 2023).

Koniec uhlia sa dá naplánovať

Spravodlivá transformácia si vyžaduje veľké nasadenie, máme však skúsenosť, z ktorej možno čerpať.

Je však otázne, ako vážne berie slovenská vláda snahy regiónu o premenu. Stále neodznelo jasné vyjadrenie, kedy zruší podporu neekonomickej ťažby uhlia. A jasné stanovisko vlády v otázke ukončenia ťažby uhlia alebo aspoň ukončenia podpory jeho ťažby je to, čo by ľudia z regiónu potrebovali najviac počuť. Akoby z hornej Nitry bolo príliš ďaleko do Bratislavy.

Nemôžeme tvoriť stratégiu pre obdobie „po uhlí“, keď nevieme, kedy uhlie skončí. Ak už aj najväčší akcionár baní povie, že to stihnú aj za päť rokov, tak aj minister hospodárstva Peter Žiga môže po ministrovi životného prostredia Lászlovi Sólymosovi jednoznačne potvrdiť koniec dotovania a ťažby uhlia na rok 2023. Všetkým sa tak ľahšie bude spolupracovať na prechode regiónu k životu po uhlí.