Za mimoriadne prostriedky sľubujeme Únii splnenie nedostatočných a zastaralých cieľov

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Obrovský nafukovací model Zeme vystavený pri príležitosti Európskeho týždňa udržateľnosti, Praha, Česká republika. [EPA-EFE/Martin Divisek]

Neaktuálne, nedostatočné a chýbajúce ciele, opatrenia bez environmentálnych kritérií, nedostatok systémového prístupu. Časť Zelená ekonomika návrhu národného reformného plánu je sklamaním, píšu LADISLAV HEGYI, ZUZANA HUDEKOVÁ a MARTIN HOJSÍK.

Dokumentu chýbajú celé okruhy kľúčových cieľov a opatrení. Niektoré ciele sú nemerateľné, ťažko realizovateľné alebo sľubujú zmeškať legislatívne ciele EÚ. Iné zas nerešpektujú medzinárodné dohovory.

Nesúlad s Parížskou dohodou

Vládny Národný integrovaný reformný plán sa nehlási k  záväzkom vyplývajúcim z Parížskej dohody o zmene klímy. To sa žiaľ prejavilo aj na navrhovanom cieli zníženia emisií skleníkových plynov v SR o 53 percent do roku 2030, ktorý je nedostatočný a nevychádza z cieľa dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Vychádza zo strategických dokumentov SR, ktoré ešte neboli tvorené so zámerom dosiahnutia uhlíkovej neutrality  v roku 2050 a v čase, keď sa nevedelo, že od Únie získame bezprecedentne veľké prostriedky na environmentálne reformy.

Musíme si uvedomiť, že oproti východiskovému roku 1990 sme emisie skleníkových plynov v SR znížili do roku 2018 už o 41 percent. V roku 2020 podľa odborníkov pravdepodobne nebudú emisie v SR výrazne odlišné.  Je možný mierny pokles kvôli koronakríze, no ten bude bez reforiem „dobehnutý“ v blízkom období.

Vláda teda kalkuluje s cieľom len približne 12 percentného zníženia emisií skleníkových plynov za desaťročie. Ak by Slovensko znižovalo emisie skleníkových plynov rovnakým tempom aj v ďalších dekádach, v roku 2050 by dosiahlo len 77 percent zníženie emisií skleníkových plynov. To je stále vzdialené uhlíkovej neutralite, ktorú má Slovensko v roku 2050 dosiahnuť.

Europoslanci z envirovýboru žiadajú významné navýšenie klimatických cieľov

Členské štáty by mali do roku 2030 produkovať o 60 percent menej emisií skleníkových plynov než v roku 1990. Včera (10.9.) to odsúhlasil Výbor pre životné prostredie Európskeho parlamentu.

Ak by sme chceli rozložiť tempo dosiahnutia uhlíkovej neutrality 2050 rovnomerne, prepočtom by bolo možné stanoviť cieľ do roku 2030 na približne 58 percent. Tu však nie sú zohľadnené ekonomické faktory. Aj podľa slovenskej nízkouhlíkovej stratégie budú skôr realizované dekarbonizačné opatrenia menej nákladné v porovnaní s tými, ktoré sa zavedú v neskoršom období.  Na dekarbonizáciu dostaneme tiež v najbližších rokoch výnimočne veľké prostriedky. Je ale otázne, či takúto veľkú podporu dostaneme aj v neskorších obdobiach.

Cieľ znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 by mal byť stanovený na základe socioekonomických a klimatických analýz, kľúčovým východiskom však musia byť ciele Parížskej dohody o zmene klímy.

Kompromisné a vyvážené hľadisko ukazuje približne na 60 percentný cieľ. Aby sme dosiahli cieľ Parížskej dohody a obmedzili nárast teploty na 1,5 stupňa Celzia, mali by sme si ako členská krajina EÚ stanoviť cieľ na 65 percent. K tomu sa pred voľbami zaviazali 3 zo 4 strán súčasnej vládnej koalície OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí.

Energetika neráta s vybudovaním kapacít

Z hľadiska udržateľnej modernizácie energetiky je nedostatočný aj cieľ podielu obnoviteľných zdrojov energie na úrovni 19,2 percenta. Európska komisia odporúčala Slovensku stanoviť si cieľ aspoň 24 percent, niektoré profesné združenia navrhujú 25,6 percent.

V dokumente chýba dôležitá reforma, ktorá by podporila rozvoj kapacít pre energetické plánovanie a koordináciu udržateľnej energetiky v regiónoch. Práve regionálne kapacity sú kľúčové, aby sa podarilo preniesť európske a štátne politiky do regiónov.

V súčasnosti na Slovensku takéto kapacity neexistujú. Regionálna energetika sa systematicky neplánuje a výsledkom je jej živelný rozvoj, neefektívne využívanie verejných fondov a nedostatočné využívanie potenciálu úspor energie a obnoviteľných zdrojov. Rovnako absentuje v energetickej politike environmentálna hierarchia –  najprv energetická efektívnosť, potom obnoviteľné zdroje a až potom iné zdroje.

Juraj Zamkovský: Regionálna energetika na Slovensku neexistuje, bez nej klimatické záväzky nesplníme

„Nikto nemôže očakávať, že obce a regióny budú schopné systematicky plánovať regionálnu energetiku bez energetikov,” hovorí odborník na udržateľnú energetiku JURAJ ZAMKOVSKÝ. Živelná energetická politika je podľa neho obrovskou „drenážou peňazí” z regiónov.

Malý priestor pre dekarbonizácia priemyslu a zeleň v mestách

Slovensko je krajinou s najväčším podielom priemyslu v EÚ. Je smutné, že časť návrhu reformného plánu, ktorá je venovaná dekarbonizácii priemyslu, má skôr formálny charakter bez potrebných detailov. Podiel priemyslu na emisiách skleníkových plynov tvorí významnúý podiel. Podpora akcelerácie čistých a uhlíkovo neutrálnych technológií je pritom jedným z vlajkových projektov Európskej komisie v rámci využitia prostriedkov z Fondu obnovy a odolnosti.

Cieľ zvýšiť podiel zelene na rozlohe krajských miest na 2 percentá do roku 2024 je nejasný a vykresľuje zelenú infraštruktúru v  mestách v nereálne malých rozlohách. Nie je jasné, z akých údajov autori pri návrhu cieľa vychádzajú a na aký druh zelene myslia. V navrhnutej podobe nie je merateľný. Mimochodom, prieskum v roku 2011 ukázal, že priemerne až 1/3 našich miest tvoria prvky prírodného charakteru, pričom len 60 percent slovenských miest si vedie presnú evidenciu prírodných plôch.

Obehová ekonomika: termíny európskej legislatívy neplánujeme stihnúť

Vláda navrhuje zmeškať obe najbližšie termíny recyklačných cieľov stanovených legislatívou EÚ o 1 resp. 4 roky. To napriek bezprecedentne veľkým zdrojom, ktoré dostane Slovensko od EÚ v najbližších rokoch v tejto oblasti a faktu, že vláda má na reformy odpadového hospodárstva takmer celé volebné obdobie.

Konkrétne autori uvádzajú cieľ recyklácie komunálnych odpadov 50 percent pre rok 2024, čo sú až 4 roky po termíne vyžadovanom legislatívou EÚ.

Cieľ 55 percentnej recyklácie komunálnych odpadov je uvedený až pre rok 2026, čo je 1 rok po termíne stanovenou európskou legislatívou. Ak aj zohľadníme, že táto vláda pre dosiahnutie 50 percentnej miery recyklácie v roku 2020 môže spraviť len minimum, nie je zrejmé, prečo splnenie tohto cieľa odkladá až o 4 roky. Je nepochopiteľné, prečo autori reformného plánu navrhujú zmeškať aj 55 percentný recyklačný cieľ legislatívy EÚ v roku 2025.

Triedený zber na Slovensku nefunguje, zhodli sa envirorezort, podnikatelia aj obce

Slovensko recykluje tak málo, že od splnenia európskeho cieľa nás delí desať percent. Prvým krokom k zlepšeniu je zmena recyklačných poplatkov. Na ich výške sa zainteresované strany musia dohodnúť do konca roku.   

Z množstva dôležitých opatrení pre predchádzanie vzniku odpadov dokument uvádza v míľniku jediné – vybudovanie centier opätovného používania, ktoré dokážu riešiť len obmedzený objem odpadov. Do návrhu sa nedostali systémové opatrenia, napríklad motivačné finančné nástroje pre rozvoj environmentálne šetrných spôsobov balenia, domáceho a komunitného kompostovania bioodpadov, opätovného používania obalov a výrobkov, bezobalovej distribúcie, alebo opatrenia znižujúce škodlivosť odpadov už pri ich výrobe. Chýbajú legislatívne nástroje a iniciatívy pre obmedzenie výrobkov a obalov na jedno použitie či pre obmedzenie viacnásobných obalov.

Adaptácia na klimatickú zmenu

V časti o adaptácii na zmenu klímy autori odignorovali väčšinu negatívnych vplyvov zmeny klímy na Slovensku. Chýbajú ciele, míľniky či akékoľvek informácie napríklad o raste intenzity a častosti (vĺn) horúčav. Ide pritom o jeden z hlavných negatívnych vplyvov meniacej sa klímy na Slovensku, ktorý predstavuje významné riziko pre zdravie a životy ľudí.

Podobne chýbajú míľniky a ciele pre častejší výskyt víchric  či zvýšenie rizika lesných požiarov. V rozpore s názvom kapitoly chýba väčšina kľúčových opatrení adaptácie sa na dlhšie obdobia sucha.

Autori medzi opatreniami adaptácie na klimatickú zmenu uviedli aj také opatrenia, ktoré tam nepatria ako sú vodovody a kanalizácie. Budovanie vodovodov „nevytvorí“ nový vodný zdroj, ani ho neochráni pred vplyvom zmeny klímy. Je to len prostriedok prepravy. Budovanie kanalizácie bez koncovky v podobe čistiarní neochráni vodný zdroj pred znečistením a už vôbec nie pred vplyvom zmeny klímy.

Čo je horšie, uvedené opatrenia nie sú vsadené do systémového prístupu k adaptácii na zmenu klímy. V rámci neho by mali opatrenia vychádzať zo stratégií, ktoré identifikujú vplyvy klimatickej zmeny, zraniteľnosť, adaptívnu kapacitu. Až na základe stratégií sa navrhujú na mieru šité efektívne opatrenia.

Podrobnú analýzu časti Zelená ekonomika nájdete tu.