Zelená dohoda nie je mŕtva, vojna na Ukrajine jej význam posilňuje

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Daniel Rabina [Súkromný archív]

Európa bude musieť zmeniť svoj energetický mix a pridať dôraz na lokálne obnoviteľné zdroje. Myšlienka Zelenej dohody je preto aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým, píše DANIEL RABINA. 

Daniel Rabina je zakladateľom agentúry GreenTalk, ktorá sa zameriava na komunikáciu tém z oblasti priemyslu a biznisu. Je absolventom politológie a filmovej scenáristiky. V komentároch sa venuje komunikácii priemyselných odvetví, Európskej zelenej dohode, taxonómii EÚ a greenwashingu.

Po vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu sa určite zmení energetická politika EÚ voči tejto krajine. To ovplyvní aj európske plány na budovanie udržateľnej ekonomiky, ktoré sú súčasťou Európskej zelenej dohody. Jedným z cieľov Zelenej dohody je aj utlmovanie výroby elektriny z uhlia a výrazne obmedzenie spaľovania plynu na jej výrobu. Fosílne zdroje energie ako uhlie, ropa, či plyn by mali byť postupne nahradené obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE) ako sú vodné, veterné či geotermálne elektrárne.

V realite konfliktu na Ukrajine sú ciele Zelenej dohody ohrozené, ale nie nedosiahnuteľné. Hoci niektorí analytici tvrdia, že Zelená dohoda je mŕtva, nie je to celkom tak. Zelená dohoda prežije, no v podobe, ktorá okrem pôvodného cielu dosiahnutia nulových emisií bude klásť dôraz aj na energetickú bezpečnosť Európy.

Okrem zmiernenia napätia na Ukrajine a záchrany ľudských životov, je práve energetická bezpečnosť legitímnou témou dňa v kontexte prebiehajúceho konfliktu. Je nesporné, že pri ohrození dodávok ruského plynu, ropy, či iných surovín, sa EÚ musí sústrediť na rýchle opatrenia, ktoré zabezpečia, že Európa bude mať čím “svietiť a kúriť”. Riešenie situácie neznesie odklad. Z Ruska prúdi do EÚ 42% jej spotreby plynu, v prípade ropy ide o štvrtinu. Z týchto čísel je zrejmé, že európske krajiny sú od zbavenia sa závislosti na plyne a rope z Ruska ešte ďaleko. Navyše, aj v otázke celkového ústupu od fosílnych palív postupuje Európa mimoriadne pasívne, o čom svedčia aj najaktuálnejšie dáta. V roku 2020 tvorili fosílne palivá, ropa a plyn viac ako dve tretiny energetického mixu v EÚ, čo je stále veľmi veľký podiel.

Krátkodobé riešenia by nemali ohrozovať ciele Zelenej dohody

Vojna na Ukrajine zosilní tlak na energetickú sebestačnosť starého kontinentu. Súčasťou tohto bude dôraz na posilnenie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a odklon od spaľovania fosílnych palív. Ide o trend, ktorý sa Green Dealu neprieči. Naopak cieľom zelenej dohody je aj znižovanie závislosti EÚ od externých zdrojov energie. 

Európe bude možno najbližšie týždne chýbať plyn, uhlie aj ropa. Slovensko má plán B

Slovensko chce nahradiť chýbajúci plyn dovozom skvapalneného plynu. Je to technicky možné, ale politicky neisté, varujú analytici. Voľného LNG na svetových trhoch je málo, je drahý a Európa oň súťaží s ázijskými krajinami. 

Podľa viacerých odborníkov na energetiku je jediným riešením zmena energetického mixu. Prechod na lokálne obnoviteľné zdroje energie (OZE) môže do budúcnosti ochrániť Európu pred podobnými krízami akým čelí teraz. Zmena je možná. V EÚ sa už v roku 2020 prvýkrát vyrobilo viac elektriny z OZE (38%) ako z fosílnych palív (37%). Teplo a elektrina vyrobené v lokálnych podmienkach a z obnoviteľných zdrojov navyše nevytvárajú pri výrobe žiadne emisie, majú takmer nulovú uhlíkovú stopu z prepravy a logistiky a ich dodávky sú rezistentné voči geopolitickým konfliktom. Inými slovami, Vladimir Putin je diktátor, ale vodu, slnko, vietor, či geotermál vypnúť nedokáže. 

Zelená dohoda navyše nie je iba o prechode na OZE. Jej rozmer je oveľa širší. Počíta s udržateľnou dopravou, energeticky efektívnymi riešeniami pre budovy, s podporou zachytávania emisií, vytváraním udržateľných pracovných miest, či prechodom na cirkulárnu ekonomiku. Konflikt na Ukrajine nemôže tieto ciele zastaviť. Práve naopak, Európa by mala pridať “plyn” a ich dosiahnutie akcelerovať. 

Na čo sa sústrediť? 

Z celého radu oblastí, na ktoré sa zamerať, môžeme spomenúť aspoň dve: prechod na OZE a odpadové hospodárstvo. 

Prechod na lokálne OZE má v súčasnosti množstvo úskalí, ktoré treba urýchlene riešiť nielen z pozície EÚ, ale aj na úrovniach členských štátov. Skostnatelosť národných legislatív vytvára v tomto smere množstvo formálnych prekážok. Smutným príkladom je aj Slovensko, ktoré má významný potenciál na využitie geotermálnej energie na vykurovanie domácností a firiem, no časová náročnosť vybavenia potrebných povolení namiesto motivácie investorov skôr odrádza a smeruje ich pozornosť na iné, menej ekologické investície. 

Právničky: Na Slovensku nie je možné presadiť silné klimatické politiky bez sankcií

Plán obnovy sa opiera o zastaralé klimatické dokumenty, no vláda sa s ich aktualizáciou neponáhľa. Zmeniť by to mal klimatický zákon, ktorý rezortom určí jasné práva a povinnosti v oblasti klímy. Tiež zadefinuje sankcie a vynucovacie mechanizmy, ak si povinnosti plniť nebudú, hovoria v rozhovore právničky IVANA FIGULI a DANA MAREKOVÁ.

Ďalšou oblasťou, ktorej zlepšenie môže prispieť k cieľom Green Dealu je odpadové hospodárstvo. Podľa štúdie FEAD-u (Európska federácia pre odpadové hospodárstvo) možno prechodom na ekologickejšie spôsoby nakladania s odpadmi prejsť do uhlíkovo neutrálny režimu odklonom od skládkovania, ktoré je významným producentom emisií, prioritne metánu. Navyše, podporou recyklovania, odklonom od skládkovania a premene (skládkovaného) nerecyklovateľného odpadu na energiu v Zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO) možno zabrániť vzniku až 283 miliónom ton ekvivalentu CO2 ročne, ktoré by inak vznikli pri výrobe tepla a elektriny z fosílnych palív. 

V obidvoch prípadoch ide len o úzky výber opatrení, na ktoré by sme v záujme záchrany Zelenej dohody nemali rezignovať. Počnúc spomínanou energetickou efektívnosťou budov, podporou ekologickej dopravy, osvetou obyvateľstva, až po flexibilnú finančnú podporu štátov v prospech zelených investícií ide o oblasti, ktoré nie sú od konfliktu na Ukrajine vo významnej miere závislé. 

Zelená dohoda nie je mŕtva. Naopak. Zasluhuje si ešte viac pozornosti ako pred 24. februárom.