Zelená ekonomika nie je strašiak, ale kľúč k obnove ekonomiky

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [Pixabay/skeeze]

Európski lídri budú rokovať o balíku za 750 miliárd eur. Obnova budov je súčasťou zelenej ekonomiky, ktorá mnohých straší. Jej podporou pritom politici prispejú k oživeniu ekonomiky, boju proti klimatickým zmenám a kvalite bývania zároveň, píšu PETER ROBL a MARTIN HOJSÍK.

Peter Robl je predseda Správnej rady platformy Budovy pre budúcnosť
Martin Hojsík je poslancom Európskeho parlamentu, člen skupiny Renew Europe

V piatok a sobotu sa v Bruseli uskutoční rokovanie Európskej rady k záchrannému balíku Next Generation, z ktorého má na Slovensko pritiecť asi 8 miliárd eur. O pozícii slovenskej vlády včera hovoril premiér Matovič s poslancami NR SR na výbore pre európske záležitosti. Premiér sa k zelenému smerovaniu obnovy ekonomiky vyjadril, že to je akási nadstavba k prízemnejším a základným problémom. Akoby komplexný potenciál v zelenej obnove nevidel a mal pocit, že do zelených tém nás tlačí Brusel. Čosi o našich postojoch hovoria už predchádzajúce vyjadrenia. Takto pred mesiacom (18.6.2020) v súvislosti s témou balíka EÚ citoval premiéra Igora Matoviča portál EURACTIV.sk: „Aby to nebolo tak, že dostaneme befel z Bruselu, že to musíme použiť na zelenú ekonomiku a digitalizáciu …” Podobné pozície by sme pravdepodobne našli aj vo vládnych dokumentoch iných stredo- a východoeurópskych vlád.

Prečo vlastne zelená ekonomika tak straší tunajšiu politickú scénu? Dekarbonizáciu (ku ktorej sme sa spoločne zaviazali do roku 2050) si pravdepodobne mnohí predstavujú ako kladivo na európsky priemysel. Ten iste bude musieť prejsť transformáciou, ale podľa európskych ako aj slovenských stratégií (napr. Nízkouhlíková stratégia SR) je kľúčovým nástrojom obnova a znižovanie energetickej náročnosti budov.

Význam kvality budov podčiarkuje nedávna karanténa a momentálne letné horúčavy (premiér sa na jar oprávnene obával karantény v prehriatych panelákoch počas letných prázdnin). Aby sme naplno využili potenciál budov pri znižovaní uhlíkovej stopy (a spomaľovaní klimatickej zmeny), potrebujeme zvýšiť tempo obnovy. Ekonomický dopad koronavírusovej krízy však naopak povedie k zníženiu investícií do obnovy. V čase neistoty zamestnania a schopnosti splácať úvery sa pravdepodobne mnohí rozhodnú odložiť plánované zateplenie či výmenu okien.

Obnova budov by mala byť po kríze logickou prioritou, eurokomisia otvorila konzultáciu

Na tom, že obnova budov je základom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ sa zhodne slovenská vláda, zástupcovia biznisu, mimovládneho sektora aj verejnosť. Európska komisia otvorila verejné konzultácie o podpore obnovy budov v celej Európe.

Ide pritom o pomerne veľké osobné investície a aj preto sa ekonomické krízy na stavebníctve prejavujú viac a dlhšie ako na iných odvetviach. Ako ukazuje graf z ekonomickej krízy 2008, aj na Slovensku sa HDP a priemyselná produkcia vrátili k rastu už v roku 2010, zatiaľ čo stavebná produkcia klesala až do roku 2014.

Európski lídri a slovenská vláda majú v pritom hneď tri veľké príležitosti investovať do zelenej ekonomiky. Po prvé, majú možnosť realokovoať zdroje aktuálnych eurofondov (2014-2020), čím zaistia ich zmysluplné dočerpanie, po druhé majú možnosť kvalitne nastaviť nové eurofondové obdobie (2021 – 2027) a po tretie urýchlene rozhodnúť o ekonomickom balíku EU Next Generation.

Slovensko je pripravené čerpať. Projekty obnovy verejných budov za viac ako 100 miliónov eur sú pripravené v šuflíkoch po tom, čo sa im neušlo z predchádzajúcich eurofondových výziev. 40 % vlastníkov rodinných domov plánovalo tento rok investovať do obnovy, ale v čase krízy budú potrebovať podporiť. Obnova bytoviek je dobre rozbehnutá, ale potrebuje impulz, aby teraz príliš nespomalila.

Podobne pripravené sú iné krajiny v strednej a východnej Európe. Poľsko, Rumunsko či Bulharsko majú pripravené programy na podporu obnovy budov a hľadajú na ne finančné zdroje. Podobne aj Chorvátsko, ktoré navyše potrebuje investovať do zemetrasením zničených budov v Záhrebe. Česko je príkladom vynikajúco fungujúceho programu Nová zelená úsporám, ktorý je pripravený rásť.

Podpora obnovy budov je zelená ekonomika. S rovnakým dôrazom na zelená ako aj na ekonomika. Ide totiž o významný sektor, v ktorom sa na Slovensku ročne preinvestuje takmer 1,3 miliardy eur za pomoci takmer 45 tisíc pracovníkov (s trochou zveličenia je teda zatepľovanie najväčším zamestnávateľom na Slovensku). Podpora obnovy budov je pritom podporou občanov – vlastníkov, ktorá putuje v podobe zákaziek živnostníkom a malým a stredným podnikom takmer rovnomerne po celej krajine. A je to zároveň podpora úspor energie a boja proti klimatickej zmene či za čistejšie ovzdušie.

Veríme, že európski lídri, vrátane slovenského premiéra si na význam obnovy budov spomenú, keď budú v nejakej bruselskej budove rokovať o obnove európskej ekonomiky. Majú totiž možnosť podporiť ekonomiku, dekarbonizáciu aj kvalitu života Európanov zároveň.